Kvalita čaká študentov v Bratislave

Najlepšie dopadli tie isté školy, čo vlani - Univerzita Komenského v Bratislave či technické univerzity v oboch metropolách. "Tí, čo boli dobrí vlani, sú dobrí aj tento rok, fakulty a školy na dne rebríčka ostali dole," tvrdí zakladateľ agentúry a poslanec SDKÚ-DS Ferdinand Devínsky. Odborníci hodnotili záujem o štúdium, citácie pedagógov, úspešnosť pri získavaní grantov či počet doktorandov.
Skokan roka
Najväčší skok v kvalite však urobila škola z iného mesta - Trnavská univerzita. Skončila na treťom mieste ako celok medzi humanitne zameranými univerzitami a na druhom medzi medicínskymi. Prorektor pre vzdelávanie Andrej Filipek je s výsledkami spokojný. "V budúcnosti chceme otvoriť viac študijných programov a akreditovať aj doktorandské štúdium."
Ratingová agentúra pridelila škole najviac bodov za publikačnú činnosť. Podľa Filipeka je to výsledok ľudí zamilovaných do svojho odboru. "Finančná motivácia je nízka, musí to byť blázon, aby to za tak málo peňazí robil."
V kurze sú technici
Výskum potvrdil aj veľký záujem zamestnávateľov najmä o absolventov technických a informatických fakúlt. "Naopak, absolventi humanitných a spoločenských vied čelia nezáujmu zo strany zamestnávateľov a často skončia v administratíve," tvrdí Michal Považan z agentúry. Podnikatelia súhlasia. Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska pre HN potvrdil, že o absolventov s technickým a programátorským zameraním sa podnikatelia doslova "trhajú".
"Vznikol deficit odborníkov, pretože za uplynulé roky nebol až taký veľký záujem o štúdium týchto odborov," hovorí Kičina. Pre zamestnávateľov tiež prestáva byť ľahostajné, z ktorej školy študent pochádza. Podľa rebríčka ARRA začínajú viac pokukávať po absolventoch súkromných vysokých škôl. "Prispôsobujú sa trendom na trhu práce oveľa flexibilnejšie, do sveta púšťajú použiteľnejších absolventov, vedia sa zaradiť do praxe," konštatuje Kičina. Potvrdil tiež, že absolventi humanitných odborov končia skôr v administratíve. Pre podnikateľov je podľa neho výhodnejšie prijať človeka s vysokou školou aj na pozíciu, ktorá si tento stupeň vzdelania nevyžaduje. "Človek s diplomom má viac schopností a je viac tvarovateľný, ako ten, ktorý ho nemá."
Odborníci, ktorí zostavili rebríček, sledovali 23 univerzít a 92 fakúlt, do šiestich skupín podľa vyučovaných študijných odborov. Ani tento rok sa na hodnotení nezúčastnili súkromné vysoké školy.
Chýbajú pedagógovia
Počet študentov stále rastie - od roku 2002 stúpol ich počet zo 148-tisíc na tohtoročných 210-tisíc. Lenže kvalitní učitelia chýbajú, a tak kvalita výučby ide zákonite dolu. "Pedagógov, ktorí spĺňajú špičkové vedecké kritériá, máme na Slovensku možno dve-tri percentá a ďalších desať percent sa im možno približuje," odhaduje Devínsky. Hovoríme pritom o dennom kontakte učiteľa a študenta. Správa agentúry však predpokladá, že diaľkové štúdium je ešte menej kvalitné ako denné - a to aj napriek tomu, že je často spoplatnené. Hoci počet fakúlt, na ktorých prevažuje externé štúdium, klesol zo 16 na 14, vlani školy navštevovalo takmer 86-tisíc externistov.
Naši vedci zaostávajú
Vysoké školy podľa agentúry ARRA naďalej zlyhávajú vo vede - univerzitní vedci málo publikujú vo svetových periodikách a o ich práce nie je záujem. Počet prác registrovaných v celosvetovej vedeckej databáze v porovnaní s vlaňajším rokom dokonca klesol. Vedecká produkcia u našich západných susedov stúpla za ostatnú dekádu dvojnásobne, slovenskí vedci zaznamenali za rovnaké obdobie len 14-percentný nárast publikovaných vedeckých prác. Príčinou a azda kľúčovým problémom je spôsob financovania škôl "na hlavu". Školy, ktorým sa podarilo dostať na slovenský trh, dostanú od ministerstva školstva každý rok paušálnu čiastku na študenta. Jej výška závisí od viacerých faktorov, ale princíp ostáva zachovaný - čím viac študentov, tým viac peňazí. "Vysoké školy to núti, aby ich počet zvyšovali a uprednostňovali kvantitu pred kvalitou. Pedagógovia, ktorí musia učiť čoraz viac študentov, nemajú čas na ďalší rozvoj, na vedu a výskum," tvrdí Považan. Ako HN nedávno uviedli, rezort plánuje zmenu financovania vysokých škôl. Hoci princíp "na hlavu" bude zachovaný, výšku sumy na študenta viac ovplyvní úroveň výskumu na škole. "Bude sa zohľadňovať aj kvalita publikačnej činnosti verejných vysokých škôl, či úspešnosť pri získavaní financií na výskumné granty," uviedla hovorkyňa rezortu Viera Trpišová.


Najlepšie fakulty v roku 2007
Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach ("jednofakultná" škola - pozn. red.) - pôdohospodárske vedy
Filozofická fakulta UK v Bratislave - humanitné vedy
Jesseniova lekárska fakulta UK v Martina - lekárske vedy
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave - prírodné vedy
Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave - spoločenské vedy
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave - technické vedy
Zdroj: ARRA

Najlepšie vysoké školy podľa študijných odvetví (rok 2007)
Univerzita Komenského v Bratislave - lekárske vedy, prírodné vedy
Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach - pôdohospodárske vedy
Vysoká škola múzických umení v Bratislave - humanitné vedy
Technická univerzita v Košiciach - spoločenské vedy
Slovenská technická univerzita v Bratislave - technické vedy
Zdroj: ARRA