Dnes je to najviac zo do výšky 6 % hrubého mzdového základu (pričom u zamestnancov kategórie rizika prác 3. a 4. je zamestnávateľ povinný prispievať sumou zodpovedajúcou minimálne dvom percentám hrubej mzdy).
Odstránenie tejto výhody (zaťaženie príspevkov odvodmi) bude jednoznačne znamenať zánik tretieho piliera. Takáto situácia totiž nebude finančne únosná pre žiadneho zamestnávateľa a nebude zaujímavá ani pre sporiteľa. Platiť vopred odvody z úspor, ku ktorým sa klient dostane po dlhých rokoch, lebo sú určené na budúce spotrebu – je „choré“ a absurdné. Prevažná väčšina účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia je v tomto systéme preto, lebo im prispieva zamestnávateľ. A tiež preto, že im z účasti v systéme plynie daňová úľava, vďaka ktorej môžu pri plnej výške zaplatených príspevkov usporiť na dani cca 76 eur ročne.
Nemožno opomenúť ani zásadný fakt, že tí uvedomelejší sú v systéme aj preto, aby v budúcnosti nemuseli na vlastnej koži čeliť všetkým výkyvom oslabeného a kolabujúceho priebežného piliera, ale mohli o svojej budúcnosti rozhodovať dobrovoľne a sami. Stimulovať produkt, ktorý dokáže znížíť závislosť na štátnom dôchodkovom systéme, by malo byť morálnou povinnosťou číslo 1 každej vlády, lebo žiadna z nich zatiaľ nenašla recept, ako priebežný pilier aspoň konsolidovať, ak už nie "spasiť“. Ak tieto dva prvky, stimulujúce dopyt po tomto finančnom produkte prestanú existovať, nemá zmysel, aby produkt a teda aj DDS ďalej existovali. V súčasnosti je spomedzi približne 800 000 účastníkov systému len necelých päť percent prispievateľov, ktorí platia dobrovoľne sami a bez príspevku zamestnávateľa. Ostatná časť sporiteľov je v systéme práve kvôli týmto výhodám. Návrhy vlády predpokladajú, že občan príde aj o daňové stimuly a aj o príspevok od zamestnávateľa, ktorý nebude daňovo uznaným nákladom.
Štát sa rozhodol, že mu postačuje prvý a druhý pilier – teda povinné prevody finančných prostriedkov. Dobrovoľné úspory nie sú zrejme potrebné. Keď štát nechce, aby ľudia vytvárali dobrovoľné dlhodobé úspory, tak nech to otvorene povie. Dlhodobé úspory sú vždy pozitívnym faktorom pre ekonomiku. Ak štát nechce participovať , nech neparticipuje na ničom, napríklad nech neprispieva na stavebné sporenie, nech neprispieva na úroky hypotekárnych úverov mladým ľuďom, nech neprispieva na železničnú dopravu a neplatí stratové letisko.
Zrušme teda aj štátne príspevky stavebné sporenie, ktoré je oveľa viac stimulované. Štát na neho prispieva hotovosťou. Keď je niekto proti výnimkám, tak nech proti všetkým. Ak sa nemám skladať na daňový stimul pre sporiteľov v treťom pilieri, prečo by som sa mal skladať na štátnu dotáciu pre stavené sporenie? Potom nech sa politickí predstavitelia netvária, že chcú participovať na vytváraní stimulov pri tvorbe dobrovoľných úspor a nech nikto neparticipuje na ničom.
Akákoľvek zmena prináša do ekonomiky nielen neistotu, ale aj zvýšené transakčné náklady. Sú to prinajmenej zvýšené náklady, ktoré súvisia so zmenou procesov vo firmách, ktoré poskytujú finančné služby. Treba znovu vytlačiť zmluvy, preprogramovať účtovné systémy a tak ďalej. Takzvaný tretí pilier prešiel podstatnou zmenou len nedávno. V čase vzniku bol systém založený na poistnom princípe. Do konca júna 2007 boli podľa zákona všetky doplnkové dôchodkové poisťovne, povinné transformovať sa na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Transformáciou sa všetci poistenci doplnkového dôchodkového poistenia stali účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia. Za túto zmenu museli spoločnosti tiež niečo zaplatiť.
Keď sa odstráni v doplnkovom dôchodkovom sporení daňový stimul a príspevok zamestnávateľa, spoločnosti to môžu zabaliť a poslať na ministerstvo financií SR alebo na Úrad vlády SR. Aby si vychutnali to, čo ostane z tohto finančného produktu. Doplnkové dôchodkové sporenie za 14 rokov prežilo 12 noviel zákonov, pripravované zmeny budú posledné. Úplne posledné!
Vladimír Bačišin autor je publicista |