Za svoj úspech pokladáte pozitívny posun kvót mlieka, izoglukózy, oviec a kôz pre náš vstup do EÚ. Mohli sme pri lepšom postupe dosiahnuť viac? Bude možné rokovať o zvýšení kvót v dohľadnej budúcnosti?
-- Pre krátkosť času som musel po svojom nástupe do úradu stanoviť priority -- kvóty na mlieko, izoglukózu, ovce, kozy, ale aj hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka. V každej fáze sme si stanovili za prioritnú iba jednu komoditu, aby sme mohli byť úspešní. Napríklad, keď sme žiadali o izoglukózu, popri nej sme už nežiadali nič iné. Preto sme mohli dosiahnuť taký nárast, až o 32 547 ton z pôvodných 10-tisíc ton. Hodnotiť, či by to mohlo byť inak a čo sme mohli urobiť lepšie, dnes už nemá zmysel. Toto obdobie je za nami a akékoľvek špekulácie v tomto smere sú čisto hypotetické. Myslím si, že keď sa Slovensko stane členom EÚ, budeme tam mať právo predniesť a riešiť akékoľvek námety. Úsilie o zvýšenie kvót je typické pre všetkých desať kandidátskych krajín. To je dosť silný základ, aby sa našimi požiadavkami EÚ následne mohla zaoberať.
Poľnohospodári však namietajú, že ak sa už pred vstupom do únie nezvýšia dotácie a ďalej bude absentovať podpora exportu, napríklad pri mlieku a mliečnych výrobkoch, kvóty nemajú význam, lebo naša produkcia neobstojí proti vysoko podporovaným zahraničným výrobkom.
-- Keď zostaneme pri kvóte mlieka, treba brať do úvahy, že ministerstvo chce pomôcť zefektívniť jeho produkciu. Zo súčasného dotačného výnosu vyplýva, že chovatelia, ktorí nedosahujú úžitkovosť minimálne 2 850 litrov vyjadrenú predajom, nedostanú dotácie ani kvótu na mlieko. Nemôžu obstáť v konkurenčnom boji, keď na Slovensku máme chovy s úžitkovosťou 5- až 8-tisíc litrov na kravu za rok. Nerentabilné chovy sa budú musieť preorientovať, napríklad, na hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka. Aj vďaka týmto opatreniam budú mať ostatní ešte rezervu, rozhodne dôjde k prerozdeleniu kvóty oproti súčasnosti.
Agropodnikatelia tvrdia, že v prvých rokoch bude ohrozená podpora z únie, lebo nám zatiaľ chýba administratívny a kontrolný systém (IACS). Kedy ho budeme mať?
-- Pre prípad, že nestihneme pripraviť plne funkčný IACS, EÚ nám ponúkne alternatívu, zjednodušený spôsob vyplácania podpôr na 1 ha pôdy. Nazdávam sa, že tento náhradný systém by pre nás bol mierne nevýhodný. Rozhodne bude oveľa lepšie, ak splníme všetky podmienky, ktoré stanovila únia. IACS sme objednali u toho istého dodávateľa, ktorý ho pripravil pre Českú republiku. Odôvodnene možno predpokladať, že práve on bude vedieť systém najlepšie adaptovať na naše podmienky. V zmluve máme zakotvené, že IACS pre SR by mal byť plne funkčný od 30. 11. 2003. Pilotne sa začne odskúšavať od začiatku júla v regiónoch Prešova a Nových Zámkov.
Štrukturálne fondy sa v únii využívajú priemerne len asi na 40 percent. Sú oprávnené obavy našich podnikateľov, že pomerne veľkorysý prísľub týchto zdrojov nebudú schopní čerpať ani natoľko ako farmári v EÚ?
-- Treba si uvedomiť, akým spôsobom vypláca EÚ peniaze pre poľnohospodárov vo svojich členských krajinách. Prvým pilierom sú trhové opatrenia, tzv. priame platby -- exportné refundácie a intervenčné nákupy. Druhý pilier tvorí garančná časť, čiže fondy na rozvoj vidieka, a usmerňovacia časť, tzv. štrukturálne fondy. Často sa tvrdí, že tieto prostriedky sa využívajú iba na 30 -- 40 percent. Chcel by som poukázať na to, že Írsko v období rokov 1994 -- 1999 využívalo štrukturálne fondy na 98,5 percenta. To demonštruje, že záleží len na ľuďoch a ich prístupe. A Slovensko nemá toľko voľných prostriedkov, že by sme si mohli odoberať z možností, ktoré nám núka EÚ. Každý poľnohospodár si to musí uvedomiť a musí sa poriadne pripraviť. Ešte máme dosť času, aby každý mohol zvládnuť prípravu projektov, na ktoré budeme žiadať peniaze zo štrukturálnych fondov, pretože hneď po 1. máji 2004 budeme môcť požiadať o čerpanie týchto prostriedkov. Ja osobne nemám až také veľké obavy, že by to naši podnikatelia nezvládli. Samozrejme, závisí to len a len od ľudí. Ako sa budeme svojim záležitostiam venovať, tak sa budeme mať.
Viackrát som zdôrazňoval, že poľnohospodári by nemali čakať, že za nich všetko urobí vláda alebo ministerstvo. Treba pochopiť, že sme spolu na jednej lodi. Musíme spolu ťahať rovnakým smerom, aby sme mohli využívať všetky výhody, ktoré nám EÚ dáva. My môžeme poskytnúť informácie. Ministerstvo a jeho pracovníci dohodli určité kvóty, ale aby sme ich mohli naplniť, musia spraviť ďalší krok poľnohospodári. Musia pripraviť kvalitné projekty, ktoré obstoja v EÚ.
V súčasnosti cestujete do regiónov na debaty s podnikateľmi z celého Slovenska. Aký je ich ohlas?
-- Pokladal som za dôležité osobne sa stretnúť s poľnohospodármi, viesť s nimi dialóg, počuť ich otázky a námety. Ministerstvo chce na týchto výjazdoch prezentovať informácie, ktoré sú nám dnes k dispozícii, aby ľudia o nich mohli diskutovať priamo s našimi pracovníkmi a videli, že nám na nich záleží. Stanovili sme si sedem miest, kde by sme mohli uskutočniť stretnutia, aby sme pokryli celé územie Slovenska. Minulý týždeň sme absolvovali stretnutia v Žiline, Liptovskom Mikuláši, Nitre a Dunajskej Strede, nasledujú Rimavská Sobota, Trebišov a Prešov. Poľnohospodári prichádzajú v hojnom počte a na ich diskusných vystúpeniach aj otázkach vidieť, že ich veľmi zaujíma nielen súčasná problematika, ale aj súvislosti vstupu do EÚ. Zdá sa, že každý poľnohospodár na Slovensku berie tento proces vážne. Som presvedčený, že spolu môžeme byť úspešní.
Je reálne, aby v rokoch 2004 -- 2006 poľnohospodári dostali zo štátneho rozpočtu podporu, akú žiadajú?
-- Aj 25 percent, ktoré nám EÚ garantuje, je viac ako súčasná úroveň podpory na Slovensku. Ale treba povedať, že to, čo poľnohospodári žiadajú v petícii, aby mali doplatené do 55 -- 65 %, bude v roku 2004 predstavovať asi 2 miliardy Sk. Keď uvážime, koľko nám dáva EÚ, ľahko sa dá spočítať, že pre rozpočet MP SR v roku 2004 nebude treba, aby sme mali k dispozícii viac prostriedkov než v tomto roku. Pokiaľ toto vláda zachová, bude požiadavka poľnohospodárov v plnej výške uspokojená. Netreba zabúdať na slová predsedu vlády, ktorý niekoľkokrát verejne vyhlásil, že naši poľnohospodári sa nebudú mať horšie ako prinajmenšom krajiny V4.
Aký objem národných dotácií bol rozdelený v slovenskom pôdohospodárstve v roku 2002 a aký je rozpočet na tento rok?
-- V roku 2002 to bolo 7, 7 mld. Sk dotácií a v tomto roku je na tieto účely alokovaných 8,89 mld. Sk. Tento evidentný nárast by sa mal prejaviť najväčšmi v podpore rastlinnej výroby, chovu oviec, zatrávňovania, ale aj ostatných komodít bonifikáciou úrokov z úverov. Usilovali sme sa výšenie úmerne rozdeliť.
Podnikatelia však tvrdia, že podpora nedosiahne ani minuloročnú úroveň.
-- Obavy poľnohospodárov o výšku dotácií chápem, pretože každý, aj aktuálny dotačný výnos má vo všetkých klauzulách o podpore a pri každej sume slovíčko "do". Ja sa budem snažiť naplniť tento prísľub do plnej výšky. Preto som sa pri zostavovaní tohtoročného výnosu snažil postupovať tak, aby bolo alokovaných maximum prostriedkov. Navyše sme vylúčili paragrafy, ktoré sa v minulosti zostavovali tendenčne a zvýhodňovali jednotlivcov, napríklad podporou nákupu špeciálnej techniky. Preto si myslím, že v tomto roku bude prostriedkov dosť. Ministerstvo bude môcť vyjsť v ústrety každému, kto požiada o bonifikáciu úrokov na svoje investičné zámery. Prostredníctvom bonifikácie úrokov vieme pohnúť kapitálové zdroje vo výške sedem až deväť miliárd Sk. To by malo bohato stačiť na všetky investičné zámery roku 2003 v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.
Koľko peňazí je na proexportné aktivity?
-- Minulý rok bolo na podporu exportu určených 547 miliónov korún, z toho 198 mil. na rastlinnú a 349 mil. na živočíšnu výrobu. Ale 234 mil. Sk vyplatených nebolo. Táto ťarcha nám zostala na pleciach a ministerstvo ju momentálne musí vyplatiť z tohtoročného rozpočtu. Na ďalšie proexportné aktivity ešte hľadáme rezervu -- aj v rámci rezortu. Snažíme sa odpredať pohľadávky, ktoré má Intervenčná platobná agentúra (IPA) a ministerstvo. Okrem toho sa snažíme predať obilie, ktoré doviezla na Slovensko agentúra počas sucha v rokoch 2000 -- 2001. Z tohto dovozu máme ešte asi 25-tisíc ton obilia, za skladovanie ktorého musíme vynakladať mesačne 500-tisíc korún.
Bude sa SR ešte pred vstupom do únie usilovať o stopercentné uznanie svojich tokajských viníc?
- Na bilaterálnom stretnutí 14. januára 2003 sme sa s maďarskou stranou dohodli, že tri katastrálne územia nie sú predmetom sporu medzi SR a MR. Týmto spôsobom sa stabilizovalo 571 ha viníc v slovenskej tokajskej oblasti. Ďalších 333 ha zostáva predmetom ďalších rokovaní. Ministerstvo práve vypracúva podkladový materiál na rokovania, ktorý chceme čím skôr doručiť zástupcom Maďarska, aby sa s ním mohli oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Sme presvedčení, že všetky tieto oblasti by mohli byť aj medzinárodne uznané ako tokajské. Maďarská strana argumentuje tým, že od roku 1908 sa tieto vinice na Slovensku enormne rozrástli v porovnaní s maďarskou stranou. Taký vývoj nasledoval po tom, čo po vytýčení štátnej hranice na Slovensku zostalo iba 172 ha tokajských viníc. Keďže Slovensko malo záujem o ich rozšírenie, vytvorilo rad legislatívnych úprav a predpisov, ktoré určovali podmienky výroby tokajského vína. Som presvedčený, že aj vďaka nim budeme môcť vyargumentovať, že všetky vinice, ktoré máme navyše, spĺňajú podmienky zaradenia do tokajskej oblasti. Naša legislatíva je totiž v tomto smere oveľa prísnejšia ako maďarská.
Štátne hmotné rezervy (SŠHR) vypúšťajú na trh agropotravinárske komodity, a tak práve mechanizmus, ktorý by mal pôsobiť v prospech ochrany domáceho trhu, ho narúša a rozkolísava. Dokedy to rezort bude trpieť?
-- Chápem to ako neblahé dedičstvo minulosti. Štátne hmotné rezervy patria do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Obrátil som sa na nich so žiadosťou, aby akúkoľvek zamýšľanú operáciu v oblasti poľnohospodárskych a potravinárskych komodít konzultovali vopred s naším ministerstvom. Aby nenastali problémy, deformácie na trhu, ktoré by boli vyvolané neodborným a časovo nevhodným vstupom na trh. Chcem s nimi ešte o tejto otázke rokovať, pretože SŠHR obmenou svojich zásob ovplyvňujú trh s poľnohospodárskymi komoditami.
Aký je aktuálny stav veľkej privatizácie v rezorte? Bude nitriansky Agrokomplex na predaj?
-- Čo sa bude privatizovať v rámci pôsobnosti MP a čo sa nebude, na to dnes nie som schopný odpovedať. Nie som zástancom toho, že bezpodmienečne musíme pristúpiť k predaju niektorých našich zariadení. Najprv si musíme premyslieť, akú majú hodnotu a kedy ich bude výhodné predať -- teraz či počkať ten rok, kým budeme v EÚ. Čo bude pre Slovensko v tomto smere výhodnejšie. Nejde len o Agrokomplex, ale aj o výskumné ústavy a ďalšie podniky. Viem, že existuje audit z roku 2000, kde boli tieto inštitúcie ohodnotené a bolo určené, ktoré by sa mali privatizovať. Ale aj preto, že som prišiel do úradu z praxe, potrebujem čas, aby som si preštudoval podklady a urobil takú reorganizáciu, ktorá bude prospešná pre rezort.
Prejde pôda neznámych vlastníkov po roku 2006 do vlastníctva obcí?
-- Keďže nám ide o decentralizáciu štátnej správy, nevidím dôvod, prečo by aj v tejto oblasti nemalo dôjsť k decentralizácii. Nazdávam sa, že je lepšie, keď o tejto časti pôdy bude rozhodovať obecné zastupiteľstvo niekde vo Vranove nad Topľou alebo v Humennom, ako 5 -- 6 ľudí v Slovenskom pozemkovom fonde v Bratislave.
Myslíte si, že by sa táto pôda mala predávať roľníkom, farmárom?
-- Nič nebude brániť tomu, aby bola predmetom predaja. Keď bude obecným majetkom, môžu si obce zvážiť, čo bude pre ne výhodnejšie. Či pôdu prenajímať, predať alebo ju priamo využívať.
Prečo u nás na rozdiel od susedných krajín stále platí výnimka na využívanie dovážaného dusičnanu amónneho? Nie sú následné úpravy pôdy náročné na dotácie?
-- Používanie dusičnanu amónneho na hnojenie je stanovené zákonom NR SR č. 136 z roku 2000 a vyhláškou MP 26/2001. Tu sa uvádza, že na hnojenie sa nesmú používať priemyselné hnojivá, ktoré obsahujú viac ako 28 % dusíka s výnimkou rokov 2001 a 2002, kedy sa môže používať dusičnan amónny s obsahom dusíka 34,4 %, tak, aby dávka na 1 ha poľnohospodárskej pôdy neprekročila 115 kg v kalendárnom roku. Táto výnimka bola predĺžená o rok ešte za môjho predchodcu. Dôvodom je, že dovážané umelé hnojivo s takýmto obsahom dusíka je lacnejšie ako vyrábané u nás. Pretože na Slovensku máme len jedného výrobcu priemyselných hnojív, ktorý má monopolné postavenie, podporoval aj protimonopolný úrad touto formou vytvorenie konkurenčného prostredia na trhu. Hlavne tesne pred vstupom do únie je pre poľnohospodárov výhodné, že si môžu lacnejšie kúpiť umelé hnojivá. Kilogram čistých živín v tejto forme je asi o 25 % lacnejší ako v doma vyrobenom liadku amónnom. Slovenské poľnohospodárstvo nedosahuje patričnú úroveň hnojenia, priemer za rok 2002 predstavoval v čistých živinách 53,9 kg na ha. Preto sme sa neobávali nechať túto výnimku v platnosti, no už iba na rok 2003. Hnojenie zahraničným dusičnanom amónnym nemá dosah na dotácie, iba na výšku nákladov hospodárstiev.