Na príčine sú prísne úsporné opatrenia, ktoré ešte viac utlmili domáci dopyt. Uvádza sa v správe Nordea Bank AB, najväčšej škandinávskej banky, ktorá sa angažuje aj v pobaltských štátoch.
Hospodárstvo Lotyšska, ktoré muselo vlani v decembri požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o úver vo výške 7,5 miliardy eur (225,95 miliardy Sk) sa tento rok môže prepadnúť v porovnaní s vlaňajškom o 18 % a nie o 16 %, ako banka predpovedala ešte v júni. Ekonomika Litvy by podľa nej mala klesnúť o 16 % namiesto pôvodne prognózovaných 14 % a hrubý domáci produkt (HDP) Estónska sa zrejme zníži o 14 %, a nie o 13 %.
Všetky tri pobaltské štáty sa v čase hospodárskeho rozmachu usilovali o vstup do eurozóny, preto naviazali svoje meny na euro. To ich teraz zaväzuje, aby udržali deficit na uzde, preto musia redukovať verejné výdavky a zvyšovať dane. Tieto opatrenia však tvrdo zasiahli spotrebiteľov aj podnikateľov.
Nordea odhaduje, že vstup týchto krajín do menovej únie sa pre prehlbovanie rozpočtového deficitu pravdepodobne oddiali, pri najlepšom scenári do roku 2013. Predpovedá tiež, že HDP pobaltských krajín sa bude znižovať aj na budúci rok v dôsledku slabej domácej spotreby, ktorú nepreváži ani zotavovanie exportu.
Severská banka sa domnieva, že v roku 2010 klesne HDP Litvy o 4 %, Lotyšska o 3 % a Estónska o 2,5 %.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.