Dopyt po ňom klesá aj v Európe. Osobná spotreba v Číne nedokáže zvládnuť prebytky exportu, ktoré zostávajú doma.
Podiel osobnej spotreby 36 % na hrubom domácom produkte (HDP) Číny je veľmi nízky. Je o polovicu nižší než v Spojených štátoch. "V krátkom čase je ťažké výrazne zvýšiť domáci dopyt," povedal premiér Wen Ťia-pao.
Lacný optimizmus môže škodiť
Kým v zahraničí bol 7,9-% rast ekonomiky v druhom štvrťroku prijatý s nekritickým nadšením, premiér varoval pred "lacným optimizmom". Situácia, ktorá by z európskeho pohľadu vyzerala taká ružová, z domáceho pohľadu je trochu iná. Vláda totiž realizuje svoj program podpory ekonomiky, na ktorých v tomto a v budúcom roku vynaloží 400 miliárd eur (12,05 bilióna Sk).
Okrem toho od začiatku roka poskytli banky úvery za takmer 800 miliárd eur (24,10 bilióna Sk). Tieto prostriedky však zmierňujú len akútne dôsledky krízy.
Čínska realitná bublina
Veľa peňazí smeruje na špekulačné nákupy na čínskych akciových burzách, ktoré dosahujú vyššie kurzy podielov. Ale o posilnení dôvery voči ekonomike sa vôbec nedá hovoriť. Na akciovom trhu ide skôr o bublinu, a hrozí, že praskne, keď sa poskytovanie úverov zníži. Podobne rastie v Číne aj bublina na trhu nehnuteľností. Ceny bytov už nemajú nijaký vzťah k príjmom.
Špekulanti predpokladajú, že vláda nedopustí, aby ceny bytov prudko klesli, lebo by krajinu vohnala do krízy. A určite sa tak nestane pred prvým októbrom, v ktorom sa bude oslavovať 60. výročie založenia ľudovej republiky.
Ekonomike chýba vitalita
Čínsky premiér priznal, že domácej ekonomike chýba "vnútorná vitalita". Základnou otázkou je, ako možno v období krízy zvýšiť domácu spotrebu. "To nie je niečo, čo sa dá zmeniť z večera do rána," povedal hlavný ekonóm Deutsche Bank Norbert Walter.
Predpokladá, že čínsku ekonomiku bude viesť k rozvoju export, aj keď jeho podiel nebude taký veľký ako v minulosti. Podľa Waltera sa však prírastky čínskej ekonomiky, ktoré mala v rokoch 2003 až 2007, v nijakom prípade nedajú udržať.
Majster sveta v sporení má dilemu
Čína nemá inú alternatívu ako zvyšovať domácu spotrebu. Avšak v tomto prípade stojí pred dilemou. Číňania - majstri sveta v sporení - nesiahnu na úspory, ktoré majú v pančuchách. V krajine totiž nejestvuje pevná sociálna sieť. Nemá dostatok nemocenského a dôchodkového poistenia.
Pritom krajina začína pociťovať, že má priveľa starých obyvateľov. Veľké sumy pohlcuje aj výchova detí. V krátkom čase sa však na tom nedá nič zmeniť. A z dlhodobého hľadiska sa vplyvy zlepšení v sociálnej sfére na rast spotreby zrejme preceňujú. Na to upozorňujú experti.
Mzdy v Číne už dlho rastú oveľa pomalšie ako ekonomika. Američan Michael Pettis, ktorý prednáša v Pekingu na univerzite, tvrdí, že mzdy treba zvýšiť. Navrhuje, aby vláda obmedzila alebo zastavila subvencovanie exportu. Čínska mena musí revalvovať a úrokovú politiku treba uvoľniť. Tým by Číňania získali viac za svoje úspory. Namiesto toho, aby podporu dostávali predovšetkým štátne podniky, treba pomáhať malým a stredne veľkým firmám v službách.
Spotrebiteľské orgie skončili
Američania sa aj tak nevrátia k svojim spotrebiteľským orgiám. Preto Číňanom nezostane iná cesta len koncepcie rozvoja ekonomiky. Jej hnací motor, ktorý sa nazýva export, budú musieť nahradiť motorom domáca spotreba. Aj keď odklon od princípu nízkej mzdovej politiky povedie k rastu nezamestnanosti a bankrotu stratových exportných firiem, jestvujú len horšie alternatívy.
"Predpokladám," povedal Pettis, "že Čína musí ísť po novej ceste, ale keď bude vyčkávať až dovtedy, kým už ozaj nebude mať inú voľbu, tak medzitým sa jej nahromadí ešte viac prebytočných kapacít a zlých úverov". Informovala o tom agentúra DPA.