O vážnom podozrení z tunelovania a zo sprenevery nielen prostriedkov zahraničných investorov, ale aj z fondov Európskej únie v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) informoval belgický liberálny poslanec Dirk Sterckx. Ako príklad uviedol osud firmy Bander so sídlom v Snine belgického investora Hendrika Soenena.
Prípad Bander podľa Soenena dokazuje, že zahraničný investori, ako aj Európska komisia sú obeťami korupcie a tunelovania. Nanešťastie, prípad Bander nie je ojedinelý. Nová slovenská vláda by mala podľa neho rozšíriť svoju politiku v boji proti korupcii, najmä pokiaľ ide o súdnictvo. Mala by vyplniť medzeru v legislatíve. Len jasný legislatívny rámec môže dať investorom právnu ochranu potrebnú na investovanie a obchodovanie na Slovensku.
"Rozhodol som sa usporiadať tlačovú konferenciu o tomto probléme, aby som poukázal na niektoré problémy súvisiace s procesom rozšírenia. Je potrebné na ne poukázať práve teraz. To však neznamená, že Slovensko nepokračuje v reformách," povedal Sterckx pre HN. Dôvodom, prečo túto bilaterálnu otázku nastolil práve na parlamentnej pôde v čase mimoriadneho plenárneho zasadania o rozširovaní, podľa jeho slov je, že chcel poukázať na to, že sú problémy, ktorým komisia nevenuje dostatočnú pozornosť. Soenen Sterckxa o tomto prípade informoval asi pred rokom a pol. "Plánoval som o tom informovať v lete na tlačovej konferencii v Bruseli. Neurobil som to však kvôli chystajúcim sa slovenským voľbám, pretože by niekto mohol tento prípad zneužiť na politickú kampaň," povedal belgický poslanec.
Na otázku, čo tým chcú (Sterckx a Soenen) dosiahnuť, Sterckx odpovedal, že mu ide najmä o zlepšenie legislatívy na Slovensku, ktorá takéto machinácie umožňuje. Avšak jeho hlavné posolstvo je podľa neho určené Európskej komisii (EK), ktorá by mala dohliadať na to, kam idú peniaze z európskeho rozpočtu a akým spôsobom sú využívané. "Neviem to síce dokázať, ale počul som, že v mnohých prípadoch sú peniaze z fondov poskytované príliš ľahko," dodal. Nie je to podľa neho len problém Slovenska, ale aj ďalších kandidátov.
"Korupcia kvôli európskym fondom je na Slovensku verejným tajomstvom. Majetok sa bežne predáva a kupuje za nízke ceny. Experti robia odhady až päťdesiatnásobne prevyšujúce realitu, a tie potom slúžia ako záruka na projekty financované z únie. Peniaze sa potom stratia v čiernej diere," povedal Sterckx novinárom. Podľa Soenena, ktorý sa zúčastnil na tlačovke so svojím slovenským advokátom, sú na Slovensku dnes "ideálne" podmienky a "vynikajúce" pracovné sily -- až na to, že hneď ako sa podnikateľ stane obeťou mafie, nemá sa kam dovolať. "Vyzerá to neuveriteľne, ale v pracovnom poriadku sú medzery, ktoré umožňujú čokoľvek."
Sterckx chce, aby sa do prípadu Bander vložila celou váhou EK. "Bolo by hanebné dovoliť zločincom, aby spochybnili vstup Slovenska do EÚ a ohrozili jeho ekonomickú integráciu," povedal. Chce, aby EK a slovenská vláda hľadali rýchle riešenie, ako skončiť s podvodmi a korupciou, ktoré poškodzujú budúcnosť Slovenska v únii. Napriek tomu Soenen zo Slovenska nemieni odísť a chce v krajine ďalej podnikať. Nemenované zdroje však informovali o daňových problémoch Soenena. Sterckx v tejto súvislosti priznal, že nikdy predtým o firme Bander nepočul. O tunelovaní ho údajne informovali aj iné väčšie podniky investujúce na Slovensku, nechceli to však medializovať.
Na Slovensku, ale aj v EK, je téma sprenevery fondov vnímaná veľmi citlivo najmä pre údajné podozrenie zo sprenevery európskych financií na Úrade vlády. Z vlády vtedy musel odísť vicepremiér pre integráciu Pavol Hamžík. Nepochybne teda ide o vytvorenie istého tlaku na inštitúcie, vládu aj EK, aby sa celému prípadu venovala zvýšená pozornosť a poukazovanie na pretrvávajúce problémy korupcie a slabého súdnictva.
Veľvyslanec SR pri EÚ Juraj Migaš sa v tejto súvislosti pre HN vyjadril: "Pokiaľ ide otázku, ktorá bola nadnesená na utorkovej tlačovej konferencii počas plenárneho zasadania Európskeho parlamentu, bolo by veľmi ťažké si predstaviť, že by teraz uprostred súdneho procesu zasahovala štátna správa. Chcel by som ubezpečiť, že spoločne s komisiou budú preskúmané všetky záležitosti, súvisiace s podmienkami udelenia finančných prostriedkov z Phare."
Juraj Majtán, generálny riaditeľ NARMSP: Prípadom investície z fondu zárodkového kapitálu do firmy Astec, pokračovateľom firmy Bander sa na základe podnetu zo strany EK už zaoberali viacerí kompetentní ľudia tak z Delegácie EK v Bratislave, Úradu vlády SR a, samozrejme, aj my v agentúre. Celý prípad sme preverili od úplného začiatku. Je potrebné konštatovať, že medializované údaje sa nezakladajú na skutočnostiach, sú neoverené a vážnym spôsobom poškodzujú dobré meno všetkých zúčastnených strán. Sme pripravení poskytnúť potrebné údaje, vrátane všetkých dostupných dokumentov kompetentným nezávislým orgánom, samozrejme, aj predstaviteľom EK na preverenie tohto prípadu. Veľmi si vážim podporu malých a stredných podnikateľov z fondu Phare, EK a našou prvoradou snahou je pri využívaní týchto prostriedkov dodržiavať pravidlá maximálnej transparentnosti.
Riaditeľ úradu justičnej polície v Humennom HN potvrdil, že ešte v januári 2001 sa začalo vyšetrovanie voči Zdenkovi K. Podnet dal belgický spoločník Soenen. Malo ísť o spreneveru -- § 248 Trestného zákona v súbehu s ďalšími trestnými činmi. Po zaistení dôkazov polícia postúpila vec na vtedajší Krajský úrad vyšetrovania v Prešove. Útvar Národného fondu pri ministerstve financií, ktorý monitoruje pomoc Phare, o probléme včera nevedel.
Firmu Bander, s .r. o., podnikajúcu v strojárstve, zriadil flámsky investor Hendrik Soenen v roku 1993 v Snine a predvlani zamestnával už 80 ľudí. Okrem bežných obchodných činností sa zaoberá aj montážou a servisom obrábacích strojov a lisov a výrobou kovových výrobkov. V júli 2000 ho údajne vytuneloval slovenský riaditeľ, ktorého Sterckx vymenoval do funkcie. Väčšinu strojov predal za 200 eur nastrčenému sprostredkovateľovi. S výrobou pokračoval podnik Atrium, ktorý patrí manželke spomenutého riaditeľa. Hoci Soenen podal žalobu, uskutočnilo sa vyšetrovanie a začalo sa súdne konanie, ktoré trvá doteraz, firma Atrium, premenovaná na Astec, dostala najskôr tri milióny a potom šesť miliónov Sk z programu Phare a podporu malým a stredným podnikom prostredníctvom Seed Capital Company. Táto spoločnosť určená na pomoc malým a stredným podnikom nikdy nepreverovala, odkiaľ pochádza majetok, ktorým Astec/Atrium za granty ručí. Aby firma získala peniaze z Phare, odhadli experti hodnotu jej nehnuteľného majetku na 30 mil. eur, kým v skutočnosti predstavuje asi len 30 000 eur. Keď sa o prípad začala zaujímať Európska komisia, slovenská Národná agentúra pre rozvoj a podporu malých a stredných podnikov jej vraj výhrady zamietla bez vyšetrenia.
Konateľka firmy ASTEC, s. r. o, Snina Adriána Karaščáková dementovala včera správy o vážnom podozrení z tunelovania financií z fondov EÚ, o ktorom hovoril v Štrasburgu belgický poslanec EP Sterckx. Podľa nej sa "nechal zneužiť k nepodloženému a urážajúcemu znevažovaniu slovenskej firmy a SR" ASTEC zvažuje trestné podanie pre podozrenie z trestného činu na Sterckxa a podá aj žalobu na ochranu osobnosti. Firma využíva prostriedky v objeme 6 mil. Sk, poskytnuté z programu Phare, prísne v súlade s uzatvorenou zmluvou. "Tvrdenie, že experti ohodnotili nehnuteľný majetok firmy na 30 mil. eur, je lož. V uvedenej záležitosti bol podaný v júni tohto roka podnet na trestné stíhanie a spoločnosť ASTEC sa k celej záležitosti viac nebude vyjadrovať," konštatovala Karaščáková.