Pocítia dôsledky kalamity v lesoch aj spracovatelia dreva?
- Negatívnym vplyvom sa nevyhneme, pretože jednoznačne ide o ekologickú katastrofu. Očakávame obrovský tlak na zníženie cien finálnych výrobkov, vyvolaný dočasným prebytkom drevnej hmoty. Po odstránení dôsledkov kalamity je možné zas očakávať tlak na zvyšovanie cien vstupov vyvolaný, naopak, jej nedostatkom. Podobné výkyvy trhu sú pre spracovateľov dreva nepriaznivé, pretože ide o narušenie rovnováhy trhu.
Ako sa v tejto kritickej situácii postavia spracovatelia dreva k lesníkom?
- Zrejme narážate na naše dlhšie trvajúce nezhody. Tie sa týkajú zavedenia systémových riešení. V prípade kalamity ide však o naliehavý operatívny problém a všetky spory musia ísť bokom. Očakávame a budeme navrhovať urýchlené spoločné rokovania za účasti lesníkov, drevárov i štátu. Cieľom by malo byť stanovenie postupu a priorít pri spracovaní poškodenej drevnej hmoty. Hrozí riziko, že ak ju nespracujeme včas, škody budú mnohonásobne vyššie.
Dokážu slovenskí drevári spracovať kalamitné drevo alebo je riešením skutočne len jeho vývoz?
- Už dnes vieme, že je v našich silách spracovať poškodenú hmotu do júna 2005. Kapacity na to máme a vieme ich aj relatívne rýchlo naplno využiť, napríklad zvýšením zmennosti našich prevádzok a prijatím nových zamestnancov. Kalamitné drevo je potrebné spracovať doma a neuvažovať o jeho vývoze.
Zvládnete to vlastnými silami?
- Nie, očakávame pomoc od štátu. Hlavne prefinancovaním skorých odberov drevnej hmoty. Je potrebné nájsť rozumný kompromis v otázke dodávok kalamitnej suroviny do drevárskych prevádzok, pretože zvýšenie výroby prinesie okamžité zvyšovanie prevádzkových nákladov. Pri rozumných dohodách s rezortom lesného hospodárstva je to možné.
Kronospan Prešov
Podľa konateľa prešovskej spoločnosti Kronospan Dušana Šneidera situácia vo Vysokých Tatrách zásadným spôsobom neovplyvní trh s drevom ani jeho spracovateľov. Kronospan vyrába plávajúce podlahy a ročne spracuje okolo milióna priestorových metrov dreva. Vlastní aj technológiu na spracovanie kalamitného dreva. no Šneider zatiaľ nevedel konkretizovať, koľko kalamitného dreva by mohli nakúpiť.
"Uvádza sa, že po kalamite zostalo asi 2,5 milióna m3 kalamitného dreva. Podľa našich odhadov z tohto objemu môže byť asi štvrtina ihličnatá vlákninová hmota, čo je odhadom asi 600 až 700 tisíc kubíkov. Zvyšok by mal byť z väčšej časti kvalitná guľatina," vysvetlil Šneider.
Pre spracovateľov vlákniny nie je podstatné, či ide o výrub alebo kalamitné drevo. Podľa Šneidera v tomto prípade mnohokrát nejde o polomy, ale o vývraty. Keďže drevo ostane zachované, dá sa spracovať v celej dĺžke. Šneider predpokladá, že veľká časť guľatiny zostane kvalitná, vhodná na použitie a spracovanie.