"Život prináša aj nepríjemné situácie. Čakáme, ako sa situácia vyvinie, ale jej riešenie je momentálne výlučne na ruskej strane," reagoval pre HN na hrozbu cross defaultu akcionára Transpetrolu minister hospodárstva Pavol Rusko. Ropný gigant totiž nemá dostatok likvidity na zaplatenie 3,5 miliardy dolárov, ktoré ruskej vláde dlhuje za údajné krátenie daní v roku 2000. Ako dodal Rusko, ak by akcie Transpetrolu po prípadnom krachu Jukosu prešli do správy iného subjektu, neostávalo by ministerstvu nič iné, len ho ovplyvňovať a rokovať o spoločných riešeniach. Najhorším scenárom by podľa neho bolo, keby sa akcie ocitli v ďalšom štáte.
Pre ministerstvo hospodárstva by presun akcií Jukosu v Transpetrole znamenal aj ďalšie komplikácie. Ohrozená je aj kontrola štátu nad týmto bývalým monopolom, keďže takmer desaťročný spor s malou slovenskou firmou, ktorá si nárokuje vlastníctvo ďalších 34 percent Transpetrolu, ešte nie je ukončený.
"Transpetrol je samostatný subjekt. Dianie okolo jedného z akcionárov nemá vplyv na realizáciu ani financovanie projektu výstavby ropovodu medzi Schwechatom a Bratislavou, ani na napĺňanie ďalších zámerov v preprave ropy." Takto na hrozbu deklarovanú Jukosom reagoval predseda predstavenstva Štefan Czucz.
Ruskí analytici sa v reálnosti hrozby krachu najväčšej ruskej spoločnosti rozchádzajú: kým jedni za vyhláseniami vidia kampaň zameranú na zrušenie súdneho rozhodnutia súdu o zmrazení jej aktív, aby mohla splatiť svoj záväzok ruskej vláde, iní ich berú vážne. V reakcii na ďalšie rozhodnutie súdu, ktorý minulý týždeň potvrdil povinnosť firmy splatiť svoj záväzok, námestník výkonného riaditeľa Jukosu Jurij Bejlin pre moskovský denník Vedomosti vyhlásil, že krach je veľmi pravdepodobný.
Zmrazenie aktív znamená, že firma nie je schopná obchodovať s majetkom, za ktorý by mohla získať financie na splatenie nárokovaných daní. Spomínaných 3,5 miliardy dolárov sú pritom iba dane, ktorých zaplatenie žiada ministerstvo financií za rok 2000, pričom ani ministerstvo, ani samotný Jukos nevylučujú, že k tomuto dlhu ešte môže pribudnúť účet za rok 2001.
Podľa Bejlina osud spoločnosti bude teraz závisieť od dobrej vôle ruskej vlády. Jukos sa síce mieni odvolať, pretože podľa neho žiadne zákony neporušil, no podľa agentúry Reuters, ak by sa mu nepodarilo docieliť zrušenie povinnosti splatiť stanovených 3,5 miliardy dolárov, ostane mu voľný majetok za približne 800 miliónov dolárov. Ten sa do konca júna môže ešte zvýšiť na 1,1 až 1,2 miliardy dolárov, no v dôsledku zmrazenia účtov firmy, tá bude do konca roka schopná splatiť maximálne 70 percent zo stanovenej sumy. Analytici nevylučujú, že vláda si týmto tlakom vytvára priestor na získanie lukratívnej spoločnosti do vlastných rúk a potom s ňou naloží tak, ako sama uzná za vhodné. Jednoznačne tak, aby z toho získala čo najvyšší finančný objem pre štátny rozpočet.
Rozmery hrozby bankrotu Jukosu:
- minister hospodárstva by sa snažil získať späť 49-percentný balík Transpetrolu, prípadne rokovať so subjektom, ktorý by ho získal
- podľa Transpetrolu by krach jeho akcionára firmu nijako neohrozil
- za vyhláseniami koncernu môže byť snaha ovplyvniť súd, aby mu uvoľnil zmrazené aktíva
- kontrolu štátu v Transpetrole ohrozuje aj spor o 34 percent štátnych akcií v tejto firme
- ak Jukos skrachuje, majiteľa zmení aj opcia na ďalšie dve percentá Transpetrolu