Nutným, ale nie dostačujúcim predpokladom stabilného vývoja každej ekonomiky je stabilný politický vývoj. Slovensku neprospieva, že tento predpoklad narúšajú politické iniciatívy, ktoré rozvíria domácu politickú hladinu, hoci môže ísť o iniciatívy, ktoré je možné vidieť aj v iných krajinách. Bohužiaľ, politická situácia na Slovensku, ako jedinej kandidátskej krajiny, je z pohľadu zahraničných inštitúcií a investorov vnímaná viac ako citlivo, a to predovšetkým kvôli obave možného návratu politických spôsobov, ktoré tu boli uplatňované v rokoch 1994 až 1998. Kroky SDĽ z prelomu januára a februára nie sú práve spôsobom, ako tieto obavy zahnať. O postupe tejto ľavicovej strany však už bolo popísané viac ako dosť a možno sa po čase dostanú na povrch aj dôvody, ktoré oficiálne spomínané zatiaľ neboli.
Práve zvýšené obavy, že by nadchádzajúci politický vývoj mohol vychýliť Slovensko z nastúpenej cesty do Európskej únie späť do medzinárodnej izolácie, boli jednou z príčin, prečo ratingová agentúra Fitch Ratings ponechala Slovensko v špekulatívnom pásme ratingovej škály (BB+ pre dlhodobé záväzky). Zvyšné výhrady zahrňovali obavy z dosahov prehlbovania deficitu bežného účtu platobnej bilancie a obavy zo zastavenia privatizácie SPP. Práve privatizáciu SPP, ako najväčší privatizačný projekt na Slovensku vôbec a jeden z najväčších v strednej Európe, možno považovať za najväčšiu príležitosť pre Slovensko, z výnosov ktorej by bolo možné do určitej miery hradiť náklady už realizovaných či plánovaných ekonomických reforiem. Je si teda možné domyslieť negatívne dopady prípadného zastavenia privatizácie...
Slovenská ekonomika visí na silných
Hoci politický vývoj by mohol za určitých okolností spôsobiť politickú izoláciu Slovenska, v hospodárskych vzťahoch je naša krajina súčasťou globálneho ekonomického priestoru, či už z dôvodu angažovanosti zahraničných investorov, alebo zahranično-obchodných vzťahov. Takéto spojenie je možné vypozorovať u priemyselnej produkcie. Je prirodzené, že Slovensko ako malá a otvorená krajina, kopíruje s určitým časovým oneskorením vývoj v krajinách Európskej únie pod vplyvom ochabujúceho zahraničného dopytu. Kým krajiny EÚ zaznamenali záporný rast priemyselnej produkcie už v máji, Slovensko vykázalo pokles s osemmesačným oneskorením. Za celý rok 2001 si priemyselná produkcia na Slovensku pripísala rast o 4,6 %. Decembrový pokles, prvý od októbra 1999, ide predovšetkým na vrub už známeho faktora niekoľko mesiacov odkladaného spustenia výroby nového modelu vo VW a odstávky výroby v US Steel Košice, pričom aj vysoká porovnávacia základňa z decembra minulého roku urobila svoje. Tento vývoj je opäť dôkazom, ako je slovenská ekonomika silno závislá na niekoľkých, ale dominantných, subjektoch. Ešteže tuhá zima pomohla odvetviu výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody. Určitú nádej by však mohol vzbudzovať vývoj indikátora dôvery v priemysle, ktorý za január 2002 zaznamenal výrazný obrat k lepšiemu, potom čo sa ku koncu predchádzajúceho roka zosunul do záporných hodnôt. Očakávané zvýšenie priemyselnej produkcie, najmä v odvetví výroby dopravných prostriedkov je dôvodom pre spomínanú zmenu indikátora. Ide však zatiaľ len o jeden mesiac a jeden kvietok jar ešte nerobí. Pokiaľ sa neobnoví rast v EÚ nemôžeme pravdepodobne na Slovensku dúfať vo výrazné zvýšenie rastu priemyselnej produkcie, keďže nové kapacity za pomoci neprivatizačných investícií sú -- napr. v porovnaní s Českou republikou -- skôr zriedkavé. Neočakávam, že pokles priemyselnej produkcie na Slovensku bude dlhšie pokračovať a hoci ešte za január 2002 sa bude výsledok zrejme pohybovať okolo nuly, za celý rok 2002 predpokladám rast priemyselnej produkcie o 3,8%.
Stavebná produkcia v červených číslach
Ďalší reprezentant reálnej ekonomiky -- stavebná produkcia -- je v červených číslach už dlhšiu dobu. Stavebná produkcia viažuca sa na december 2001 vykázala už piaty mesiac v rade záporný medziročný rast, tentoraz vo výške 8,2 %, a to hlavne kvôli nižšiemu objemu prác na nebytových budovách a na inžinierskych stavbách, a to aj zásluhou nepriaznivých klimatických podmienok. Zahraničné investície vo forme privatizačných projektov, ktoré na Slovensku prevládajú, nie sú väčšinou spojené s novou stavebnou produkciou. Za celý rok 2001 si rast stavebnej produkcie udržal len tesne kladnú dynamiku (0,8 %). Vďačí však za to vysokým hodnotám rastu zo začiatku roka, obdobne ako priemyselná produkcia. Predpokladáme, že pokles by mal pokračovať aj v prvých mesiacoch roku 2002. Avšak najmä vďaka nižšej porovnávacej základni a zvýšeniu financovania výstavby diaľnic vo volebnom roku by sa už v máji mohla dostať stavebná produkcia späť do čiernych čísiel. Ale žiadna sláva to nebude.
Na rozdiel od produkcie, spotreba vykazuje značný nárast. Maloobchodné tržby v decembri vzrástli opäť pomerne silným tempom, naznačujúc, že so životnou úrovňou Slovákov to nebude až také zlé. Vysoký rast tržieb z predaja automobilov a pohonných hmôt, ktoré tvoria vyše štvrtinu celkových tržieb sú hlavným ťahúňom rastu nielen v poslednom mesiaci, ale predovšetkým za celý tok 2001. Pod nárast maloobchodu sa podpisuje aj rozvoj a politika maloobchodných reťazcov. Prejavil sa aj v štruktúre priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré Slovensko pritiahlo, keď investície do odvetvia veľkoobchodu a maloobchodu tvorili vyše 11 % prílevu PZI. Nie je to však ani tak odraz vysokého prílevu PZI do tohto odvetvia, ako skôr nízkeho prílevu do iných odvetví. Napríklad do priemyselnej výroby smerovalo len 16 % PZI. Uvidíme, či zákon o investičných stimuloch, ktorý vstúpil do platnosti začiatkom roku 2002, ako aj personálne preobsadenie zatiaľ v neefektívnej agentúre SARIO, napomôže vyššiemu prílevu investícií "na zelenej lúke", v ktorých na rozdiel od našich susedov výrazne zaostávame.
Objemy dovozu aj hodnotením domácej produkcie
Keďže veľká časť priemyselnej produkcie je orientovaná na export, nižšia dynamika rastu priemyselnej produkcie z dôvodu nižšieho zahraničného dopytu sa podpisuje aj na prehlbovaní deficitu zahraničného obchodu. Deficit však nie je v transformujúcich sa krajinách neobvyklý jav (skôr pravidlo). Slovensko je malá ekonomika v transformácií a navyše dosahuje hospodársky rast, čo prirodzene naťahuje dovoz. Jednako však súčasné úrovne deficitu nie sú zo strednodobého hľadiska udržateľné, keďže odrážajú aj nízku kvalitatívnu konkurencieschopnosť domácich producentov. Samotný decembrový výsledok bol výnimočný. Hoci je koncoročný vysoký schodok obvyklý, deficit za december 2001 vo výške 16 mld. Sk je najvyššie záporné saldo v doterajšej histórií Slovenska. Za celý rok dosiahol deficit až 103 mld. Sk (10,7 % HDP podľa odhadu Slávie Capital), čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2000 (41,7 mld. Sk resp. 4,7 % HDP). Za rok 2002 predpokladám dosiahnutie deficitu okolo úrovne 106 mld. Sk (10,1 % HDP). Decembrový výsledok je výsledkom prepadu exportu (medziročný pokles o 3,7 %) najmä pod vplyvom dočasného zníženia produkcie u dvoch dominantných a známych subjektov. Na druhej strane sa znížila aj dynamika dovozu, odrážajúc do určitej miery previazanosť vývozu a dovozu, zostáva však stále v kladných číslach (6,5 %), pričom zvýšený dovoz strojov bol opäť výrazný. Nie je však dovoz ako dovoz -- dovezený počítač môže byť použitý v podniku na zvýšenie svoje efektívnosti (čo je ten lepší prípad), ale aj v domácnosti napr. na hranie.
Býva zvykom, že január prináša obvykle vyšší tlak na cenovú hladinu, či už z dôvodu zvýšenia regulovaných cien (spravidla sú načasované na začiatok roka), ale aj obvyklého preceňovania u rôznych komodít odrážajúc nahromadené náklady z minulých období, k čomu sa pridáva sezónne zvýšenie cien potravín. Aj tohtoročné výsledky indexu spotrebiteľských cien (CPI) sa niesli v podobnom duchu, i keď tentoraz dopad len "kozmetických" deregulácií a zmeny daňových sadzieb u cigariet na CPI bol mierny. Medzimesačný rast miery inflácie o 1,5 % sa môže zdať na prvý pohľad ako vysoký, keďže však v januári 2001 bol nárast až o 1,9 %, medziročná dynamika CPI sa znížila na 6,2 %. Napriek tomu, že súčasné inflačné hodnoty sú relatívne nízke a predovšetkým krátkodobý výhľad je priaznivý, vidím pravdepodobnosť zníženia kľúčových úrokových sadzieb naďalej za nízku. Prehlbovanie vonkajšej nerovnováhy a fiškálne riziká vytvárajú prekážku pre uvoľnenie menovej politiky. Na ťahu je vláda. Pokiaľ nedôjde k sprísneniu fiškálnej politiky a vonkajšia nerovnováha bude pokračovať, mohla by byť dokonca NBS za určitých okolností nútená pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb. I keď možno diskutovať o účinnosti úrokového kanála menovej politiky v našich podmienkach, následné obmedzenie investícií a spotreby by boli zrejme cestou smerujúcej k recesií.