Časopis Krásy Slovenska vychádza bez prerušenia takmer 90 rokov – viac než ktorýkoľvek iný na našom trhu. Momentálne ako dvojmesačník v spoločnosti Dajama, pre ktorú je to jediný časopis v portfóliu. Ako môže špecifické periodikum fungovať v takomto vydavateľstve? Aké sú problémy malých a stredne veľkých vydavateľstiev? Nakladateľ Krás Slovenska a prezident Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR Daniel Kollár o tom porozprával pre Marketér.sk.
Aké sú dnešné problémy malých a stredných vydavateľov?
Najhoršia je platobná disciplína – ide každým rokom do horších a horších čísel. Momentálne musia všetci vydavatelia riešiť otázku neplatičov. Ak to pôjde takto, do roka určite mnoho hlavne menších vydavateľstiev skončí.
Je to horšie ako v minulých rokoch?
Výrazne horšie.
Spôsobila to kríza?
Spôsobila to sčasti kríza a sčasti mylné predstavy istých subjektov o podnikaní, ktoré pokazili trh. Problémy týchto subjektov vplývajú na ďalších účastníkov trhu. Žiaľ, legislatíva je na takéto situácie absolútne nepripravená. Pomohlo by napríklad, keby činnosti týkajúce sa vydávania boli licencované a existoval by subjekt – napríklad ako v Nemecku asociácia vydavateľov – aby nemohol podobne ako je tomu v Nemecku hocikto hocičo vydávať. Musíme sa všetci stretnúť a urýchlene riešiť situáciu, ktorá je najvypuklejšia za posledné roky. Musí dôjsť k dohode a tým, ktorí neplatia, sa tovar dávať nebude. Ale to musí byť dohoda všetkých relevantných hráčov na trhu. Možno z hľadiska vydavateľov periodickej tlače to nie je až tak citeľné ako z hľadiska vydavateľov neperiodickej tlače.
Vášho vydavateľstva sa takéto problémy dotýkajú tiež?
Nášho vydavateľstva sa to možno nedotýka až tak výrazne, pretože činnosť máme diverzifikovanú – časť našich aktivít smeruje do kníh a publikácií, časť do časopisu, časť do prípravy rôznych materiálov, brožúr, propagačných vecí pre mestá, obce, regióny, štátne inštitúcie. Nie sme vyslovene závislí len od jedného segmentu trhu ako mnohí ďalší vydavatelia.
Aký podiel z vášho biznisu tvorí vydávanie časopisu Krásy Slovenska?
Samotné vydávanie časopisu tvorí možno desatinu. Ale na to naviazané činnosti – propagačné aktivity, printové vydania príloh, elektronické výstupy – to je možno aj štvrtina. Ale my vydávame Krásy Slovenska, pretože je to istá imidžovka. Tento časopis má špecifické postavenie – to je rodinné striebro Slovenska. V Európe neexistuje žiadny časopis, ktorý by kontinuálne 90 rokov propagoval krásy krajiny – či už prírodné alebo kultúrno-historické. Je zázrak, že takýto časopis žije. Zarobíme si naňho inou činnosťou a grantmi, lebo je prakticky bez reklamy. Keďže my vydávame knihy o Slovensku, robíme propagačné materiály a snažíme sa prezentovať Slovensko už viac ako 15 rokov, časopis je vhodným doplnením našich aktivít. Prináša efekt, ktorý sa ťažko dá vyjadriť finančne. Urobili sme to, čo robí vydavateľstvo National Geographic v celosvetovom meradle. Ten vydáva svetový a neprekonateľný časopis a okrem toho rôzne typy náučných publikácií. My sa to snažíme v malom robiť na Slovensku. Aby si ľudia stotožňovali značku našej firmy s prezentáciou Slovenska.
National Geographic má isté meno, ktoré si budovalo roky. Dá sa to isté povedať o Krásach Slovenska – že je aspoň z vášho pohľadu uznávaným časopisom, lebo vychádza tak dlho?
Tradícia určite nepustí. Starší časopis je len Slovenské pohľady, ktorý vychádza od 19. storočia, ale mal niekoľko prestávok. Takže toto je najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis. Keď ho založili v roku 1921, na Slovensku bol celkom iný svet. Tu sa vlastne len začínalo čosi budovať, Slovensko nebolo v povedomí Európy – možno len krajina v Hornom Uhorsku, nič viac. Časopis založila skupina nadšencov z Liptova, veľmi pomohli zbierkou Slováci žijúci v Amerike. Prežil všetky režimy – a tých bolo v 20. storočí niekoľko. Vďaka tomu, že sa nikdy nespreneveril svojej myšlienke.
Keby ste nemali túto značku, púšťali by ste sa do vydávania časopisu?
Asi ťažko. Už pred 10-12 rokmi sme chceli vydávať časopis kvázi podobný National Geographicu, čiže o cestovaní nielen po Slovensku, ale po svete, a dokonca sme aj vymysleli štruktúru, názov – mal sa volať Globus. Ale neboli sme dostatočne finančne silní, aby sme utiahli prvé roky – je dôležité investovať do propagácie, a to si môže dovoliť len veľký vydavateľský dom alebo vydavateľstvo s podporou investora. Našu myšlienku si v roku 1999 osvojilo iné vydavateľstvo v Banskej Bystrici a začalo naozaj vydávať časopis Globus, ale po roku či dvoch skončilo. Trh na Slovensku je príšerne malý, aby uživil takýto časopis. Slováci sú v porovnaní s inými susednými národmi „necestovatelia“, majú inú mentalitu a zďaleka nie takú túžbu cestovať a poznávať. Takýto časopis si na seba na Slovensku nezarobí.
A ako by mohol vyžiť? Môže fungovať ako ten váš, čiže dotovaný z iných činností?
Dotovať z iných činností, samozrejme neustále sledovať grantové schémy na podporu niektorých čiastkových záležitostí, alebo skúsiť – čo teraz robíme aj my – začať sa viac venovať marketingu na poli internetu, ponúkať elektronickú verziu časopisu, urobiť špeciálny portál a synergickým efektom pokračovať ďalej. Na jeseň chceme sprístupniť archív Krás Slovenska za posledných 90 rokov – keď sa ľudia budú chcieť niečo dozvedieť o Slovensku, dajú si do vyhľadávača virtuálnej knižnice Krás Slovenska napríklad Kriváň a objaví sa im 58 článkov – každý inak napísaný, z iného uhla pohľadu. To bude podľa mňa bonus pre reálnych aj potenciálnych čitateľov. Vo svete žije 2 milióny Slovákov a množstvo ďalších má takisto slovenských predkov. Samozrejme mnohí nevedia po slovensky, ale veľmi radi by sa dostali k istým informáciám. My časopis distribuujeme maximálne do Českej republiky, ale elektronickou formou sa môže dostať aj medzi komunity Slovákov v zahraničí, takže aj to môže prospieť ekonomickým výsledkom. Očakávania sú a ja som v tomto optimista.
Krásy Slovenska mali v 70. rokoch minulého storočia 20-tisícový náklad. Teraz je aký?
Aktuálne 12 tisíc. Ale za socializmu to bolo inak – trh nefungoval a bolo nadirigované, koľko kusov musí objednať tá inštitúcia, koľko iná. Po revolúcii sa trh začal skutočne prejavovať. Keď sme Krásy Slovenska prebrali, vychádzali len v náklade 6 tisíc, z toho 600 predplatiteľov. My teraz máme 12-tisícový náklad a skoro 3 500 predplatiteľov.
Čiže tlačený náklad 12 tisíc. A koľko predaný?
Remitenda je zhruba 30 % z toho, čo ide do voľného predaja.
Myslíte si, že predaný náklad môže rásť?
Je tu veľký potenciál, zvlášť keď sa začneme systematicky venovať mládeži. Máme plány s ministerstvom školstva dostať Krásy Slovenska do škôl – základných alebo stredných. Ak toto vyjde a dokážeme osloviť časť mládeže, určite to pôjde len lepšie.
Máte problémy s distribúciou, možno s ohľadom na fakt, že Krásy Slovenska sú váš jediný periodicky vydávaný časopis?
Nie. Mediaprint-kapa je najväčší distribútor, čiže cez neho idú Krásy Slovenska aj do Česka a on predá gro na Slovensku – klasická forma distribúcie. Samozrejme chodíme tiež po rôznych výstavách cestovného ruchu, knižných veľtrhoch doma aj v zahraničí.
Reklamu v časopise nechcete mať, alebo sú problémy s jej zháňaním?
Nejaká v časopise je, ale vždy len k téme a skôr barterový typ – ceny do súťaží, pre predplatiteľov a podobne. Nie je to reklama vo finančnom vyjadrení. Nejakú ďalšiu by sme možno ešte privítali, ale vyslovene len tematicky orientovanú. My chceme, aby časopis ostal čo možno najčistejší – aby bol iný ako ostatné.
Aký sa bude podľa vás vyvíjať printový trh?
Print bude stagnovať, ak nie klesať. Ale nemyslím si, že elektronické knihy alebo časopisy ho až tak veľmi ohrozia. Určite mu prinesú isté straty, ale vydavateľstvá, ktoré budú šikovne spájať elektronickú verziu s printovou, budú naďalej fungovať. Aspoň krátkodobo určite. Či dlhodobo, to netuší nik. Žiadne dlhodobé prognózy nemá význam dávať.
Komplexné informácie o vývoji slovenského mediálneho trhu nájdete v ročenke Médiá 2010. Je súčasťou júnových Stratégií, ktoré sú práve v predaji.