Kto zastáva chamtivosť

Zrejme to s Pavlom Ruskom, ako ministrom hospodárstva, nebude také zlé. Asi je to človek na svojom mieste, lebo niektoré mimovládne organizácie ho vyzývajú, aby odstúpil. Ich postoje, agresivita a svojsky postavené "dôvody" totiž ministrov navádzajú, aby konali úplne naopak ako mimovládne (nevládne) organizácie naliehajú. Treba povedať, že k blahu Slovenska sa to napríklad Ruskovi ako-tak darí.
Občianska spoločnosť je pekná vec, možno ďalší svetlý zajtrajšok. Ale dnes si stotožnenie s ňou uzurpujú hŕstky "aktivistov", ktorí majú pred sebou len svoje úzke ciele, napríklad pri niektorých aspektoch ochrany prírody. Je veľmi sympatické, ak to robia z nadšenia a čistého srdca. Ale v mnohých prípadoch to nie je tak. Sú v tom peniaze, veľké peniaze, napríklad pri energetike, likvidácii PET-fiaš a odpadovom hospodárstve vôbec. Veď ani široké mediálne a reklamné kampane (Dajme im druhú šancu!) nie sú lacné a určite nie z pouličných zbierok po piatich korunách. Financovanie viacerých významnejších mimovládnych organizácií je na rozdiel od verejných financií nejasné, hoci sa veci verejné pokúšajú silne ovplyvňovať. A ak sa táto krajina má normálne a zdravo politicky, hospodársky, sociálne a environmentálne vyvíjať, nemôže vláda podliehať parciálnym záujmom, laickým a avanturistickým tlakom so záhadným finančným pozadím.
Smiešnu výzvu ministrovi hospodárstva zjavne podnietila kauza pozemkov pod Kia. Investícia, aj keď sa pri jej príprave stali chyby, je pre Slovensko užitočná. Je tiež pravda, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné. Tu ale nestojí spoločenský záujem proti súkromnému (jedine ak by vlastníci chceli naďalej prenajímať pôdu družstvu za sedem halierov za štvorcový meter), ale proti írečitej slovenskej chamtivosti ("keď to potrebujú, zaplatia, koľko chceme"). Investíciu, ktorá dá prácu priamo niekoľkým tisícom ľudí a pozdvihne celý kraj, sa pochybné iniciatívy pokúšajú zablokovať (a vlastne sa im to darí) pod heslom práva na informácie. Tu nejde o žiadne informácie, ale o súboj inštitúcií parlamentnej demokracie (aj keď nie úplne dospelej) s beztvarou anarchiou bez pravidiel, hraníc, kultúry. Živia ju spolky s honosnými názvami, ktoré nikto nevolil, a sotva ich, a ich exhibujúcich lídrov, niekto v takej podobe potrebuje. Určite by bol na túto tému zaujímavý prieskum verejnej mienky, a to nielen v okolí Žiliny.