Vzdelaní sme, za svetom zaostávame

Podľa Ivana Tureka z katedry inžinierskej pedagogiky a psychológie MtF STU sú tieto čísla ovplyvnené skutočnosťou, že bývalé Československo malo najvyšší počet študujúcich na stredných odborných učilištiach (SOU) zo všetkých štátov OECD a na druhej strane na rozdiel od ostatných štátov OECD nemáme vysoké školy neuniverzitného typu, poskytujúce tzv. krátke vzdelanie 2 - 3 roky (napr. vyššie odborné školy). "Maturita na SOU je v podstate iba formálne rovnocenná s maturitou na gymnáziu a strednej odbornej škole," hovorí Turek a v súvislosti s vysokoškolským vzdelaním populácie upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých štátoch prevažuje vzdelanie na vysokých školách neuniverzitného typu, čím sa údaje skresľujú.

Vo výdavkoch zaostávame
Krajiny OECD vydávajú ročne na žiaka základnej školy priemerne 4 470 USD, na študenta SŠ 5 501 a na vysokoškoláka 11 109 USD (v parite kúpnej sily). Slovensko v tomto porovnaní zaostáva nielen za krajinami OECD, ale aj za susedmi z Vyšehradskej štvorky. Rovnako pri pohľade na výdavky na vzdelávacie inštitúcie vo vzťahu k HDP Slovensko zaostáva (priemer OECD je 5,8 %, SR podľa správy OECD v roku 2000 len 4,2 % HDP).

Učiteľské mzdy
Za päť rokov, od roku 1996 do 2001, učiteľské platy v krajinách OECD rástli rýchlejšie ako HDP na obyvateľa, ktorý je všeobecným meradlom životnej úrovne, v Česku, Taliansku, Japonsku, Mexiku a na Novom Zélande. Ale vo väčšine krajín rástli oveľa pomalšie a v niektorých krajinách doslova padli. Na porovnanie - učiteľ začínajúci v štátnej škole na prvom stupni ZŠ na Slovensku získa ročný plat (v ekvivalentných USD, vyjadrujúcich reálnu kúpnu silu obyvateľstva) 5 319 USD, jeho maďarský kolega 6 340, český učiteľ však začína s príjmom asi 10 704 USD. Tradične negatívne vychádza aj porovnanie mzdy učiteľa v porovnaní s inými odvetviami hospodárstva. Podľa zistení Štatistického úradu SR priemerná mzda učiteľa bola v druhom štvrťroku 2003 vo výške 11 604 Sk, celoslovenský priemer bol 14 118 Sk. Menej ako učitelia zarobili len pracovníci poľnohospodárstva a v oblasti spoločenských, sociálnych a osobných služieb.

Vyššie vzdelanie, viac zamestnaných
Úroveň dosiahnutého vzdelania jednotlivca má, prirodzene, vplyv aj na jeho šance uplatniť sa na trhu práce. Národný úrad práce v júni registroval medzi evidovanými nezamestnanými (celkovo 427 640) len 20-tisíc ľudí s vyšším, vysokoškolským či vedeckým vzdelaním, viac ako 270-tisíc tvorí skupina vyučených alebo so základným vzdelaním. Zrejme je na mieste aj otázka, prečo 30 - 40 % absolventov slovenských stredných škôl končí na úradoch práce.