"Pobaltské štáty nás pravdepodobne predbehnú, Slovensko by však malo byť pripravené vstúpiť do eurozóny najneskôr vtedy, keď tam pôjde Česko, Maďarsko a Poľsko," povedal hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto. Pobaltské štáty a Slovinsko by mohli začať používať euro zrejme už v roku 2007. "Krajiny V4 môžu nasledovať v rokoch 2009 až 2010," doplnil Barto. Domnieva sa však, že pri udržaní súčasného rastu a reformného kurzu je šanca, aby Slovensko vstúpilo do menovej únie samostatne rok po prvej skupine.
Iný názor má prognostik SAV Viliam Páleník, podľa ktorého sa krajiny so zavedením eura vôbec nemusia ponáhľať. Ekonomické výhody by totiž v prípade nevhodne načasovaného vstupu mohli byť nižšie, ako prípadné nevýhody v podobe vyššej inflácie či spomalenia ekonomického rastu. "Neočakávam, že nové členské štáty vstúpia do menovej únie pred rokom 2010," predpokladá Páleník. Podľa neho je pre vstupujúce krajiny veľmi dôležité, aby nešli do únie veľmi chudobné a s nízkou cenovou hladinou v pomere k vyspelej EÚ 15. Ak by, napríklad, ceny u nás boli príliš nízke, na rad by sa dostali tzv. cenové arbitráže. To znamená, že domáce alebo zahraničné podniky by sa snažili u nás lacno nakupovať a v zahraničí draho predávať. "Zvýšilo by to dopyt po našich výrobkoch a službách a ceny by začali rásť," povedal Páleník. Vstupujúce štáty sa však zaväzujú, že ich inflácia nebude vyššia, ako jeden a pol percenta nad priemerom inflácie v troch krajinách menovej únie s najnižším rastom cien. Potlačenie prípadného inflačného tlaku by sa tak odrazilo na znížení ekonomického rastu, nižších platoch a životnej úrovni.
Ďalším z prípadných rizík uponáhľaného vstupu do eurozóny je podľa hlavného ekonóma Poštovej banky Miroslava Šmála strata možnosti samostatne riadiť menovú politiku, ktorú má v menovej únii na starosti výlučne Európska centrálna banka. "Slovensko by tým prišlo o významný nástroj ovplyvňovania ekonomiky, čo by v procese prebiehajúcich reforiem nebolo veľmi dobré," zamýšľa sa Šmál. Prirýchle zavedenie eura by mohlo spomaliť alebo na určitý čas úplne zastaviť niektoré potrebné reformy. "Optimálny by bol vstup po dokončení reforiem v dôchodkovom systéme, školstve, zdravotníctve a decentralizácii verejnej správy," zdôraznil Šmál.
Zbytočné odkladanie zavedenia eura však takisto nie je namieste. "Vzhľadom na názory niektorých politických strán by neskoré prijatie eura mohlo vážne zhoršiť stav verejných financií, pretože by chýbal seriózny tlak na znižovanie deficitu," argumentuje Barto. Ak by sme do menovej únie vstúpili až po Poľsku, Maďarsku či Česku, znamenalo by to pre naše podniky konkurenčnú nevýhodu. "Znevýhodnilo by to slovenských vývozcov, pretože by naďalej zostali zaťažení transakčnými nákladmi z výmeny koruny za euro," uzavrel Šmál.
Kritéria vstupu do menovej únie sa popri inflácií týkajú aj deficitu verejných financií, verejného dlhu a dlhodobých úrokových mier. Deficit nesmie byť vyšší ako tri percentá HDP. Toto kritérium by sme podľa ministra financií Ivana Mikloša mali splniť už v roku 2006, a to aj s nákladmi na dôchodkovú reformu. Uviedol to na včerajšom diskusnom fóre HNClubu. Dlh by sa podľa podmienok konvergencie mal udržať pod hranicou 60 percent HDP. Štvrté kritérium požaduje, aby rozdiel v dlhodobých úrokových sadzbách medzi kandidátom a troma štátmi s najnižšími úrokmi nebol vyšší ako 2 percentá. Obe tieto podmienky Slovensko plní. Po očakávanom poklese deficitu tak zostáva už iba znížiť infláciu. Pred zavedením eura musí krajina vstúpiť do mechanizmu devízových kurzov (ERM II), stanoviť centrálny devízový kurz svojej meny oproti euru a udržať ho v rámci fluktuačného pásma #177# 15 percent najmenej počas dvoch rokov.
Zavedenie eura:
výhody
- odstránenie kurzového rizika
- zaniknú transakčné náklady na zmenu peňazí
- zlacnenie úverov
- zintenzívnenie obchodnej výmeny
- jednoduchší prístup na zahraničné finančné trhy
- tlak na rozpočtovú disciplínu
nevýhody
- príliš skorý vstup môže priniesť straty pre majiteľov úspor a zníženie ekonomického rastu
- strata suverenity v menovej politike
- problémy pri presadzovaní reforiem
| Maastrichtské kritéria a skutočnosť u nových členov únie (v %) | ||||
|
Inflácia |
Rozpočtový deficit** |
Verejný dlh** |
Dlhodobé úrokové miery | |
|
Slovensko |
8,5 |
-3,6 |
42,8 |
5,1 |
|
Poľsko |
0,7 |
-4,1 |
45,4 |
7,3 |
|
Maďarsko |
4,7 |
-5,9 |
59,0 |
4,9 |
|
Česko |
-0,1 |
-12,9 |
37,6 |
4,2 |
|
Lotyšsko |
2,9 |
-1,8 |
15,6 |
5*** |
|
Litva |
-1,1 |
-1,7 |
21,9 |
4,55*** |
|
Estónsko |
1,4 |
2,6 |
5,8 |
- |
|
Slovinsko |
5,7 |
-1,8 |
27,1 |
- |
|
Malta |
1,3 |
-9,7 |
72,0 |
- |
|
Cyprus |
4,0 |
-6,3 |
72,2 |
- |
|
Referenčné hodnoty maastrichtských kritérií |
2,7* |
3,0 |
60,0 |
6,1* |
| * pre rok 2003, ** podiel na HDP, *** aktuálne | ||||
| Zdroj: Európska komisia, Ministerstvo financií SR, Slovenská sporiteľňa, Ľudová banka | ||||
