Absolventi týchto študijných programov a odborov majú totiž na trhu práce najväčšie problémy nájsť si prácu. Napriek tomu napríklad súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach otvára až pre stovku uchádzačov nový študijný program – riadenie environmentálnych rizík.
Neatraktívne odbory
Rovnako ťažko si hľadajú uplatnenie v praxi geológovia, hutníci, vyštudovaní potravinári, politológovia, kulturológovia, učitelia či odborníci na bezpečnostné služby. To sú najaktuálnejšie zistenia Ústavu informácií a prognóz v školstve, ktorý sleduje absolventskú mieru nezamestnanosti. Tá medziročne klesla zo 7,9 na 7,7 percenta v roku 2010.
Znamená to, že z viac ako 84-tisíc absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili štúdium v rokoch 2009 a 2010, si nenašlo prácu k 30. septembru 2010 takmer 6 500 z nich. „Sledujeme len údaje o evidovaných nezamestnaných absolventoch mladších ako 25 rokov, ktorí do dvoch rokov nezískali prvé pravidelné platené zamestnanie,“ ozrejmuje ¼ubomíra Srnánková z odboru metodiky a tvorby informácií ústavu. V štatistikách sa tak neocitnú tí vysokoškoláci, ktorí sa neprihlásia na úrade práce.
Najžiadanejší
Najviac prihlášok už niekoľko rokov pošta doručuje na vysoké školy so zameraním na spoločenské vedy. Teda na štúdium psychológie, bezpečnostných služieb, umenia, publicistiky, medicíny či politiky a práva. To je však v rozpore s tým, čo vyžadujú potreby zamestnávateľov a ekonomiky vôbec.
S takmer istou prácou a trvalým zamestnaním môžu rátať absolventi technických a ekonomických odborov, o ktorých sa zamestnávatelia doslova „bijú“. Budúcnosť bude podľa expertov Inštitútu hospodárskej politiky patriť vysokoškolsky vzdelaným odborníkom z oblasti technológie, konštrukcie, priemyselného inžinierstva, logistiky, plánovania a riadenia výroby a pod.
Najmä v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu hlásia hlavní zamestnávatelia nedostatok strojárskych profesií a odborníkov na plastové technológie. Hlad je aj po informatikoch a elektrotechnikoch.
Užitoční pre prax
Len necelé dve tretiny skončených vysokoškolákov si nájdu prácu vo vyštudovanom alebo v príbuznom odbore. Zhruba tretina prijme aj také pracovné miesto, na ktoré stačí stredná škola. Obsadia tak pracovné miesta pre menej vzdelaných uchádzačov. „Svedčí to o veľkých rozdieloch medzi štruktúrou študijných odborov a potrebami trhu práce a nedostatočnej spätnej väzbe medzi vysokými školami a zamestnávateľmi,“ konštatuje sa v štúdii Spájame vysoké školy s trhom práce, ktorú vypracoval inštitút.
S týmto záverom súhlasí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny aj napriek tomu, že do septembrovej evidencie úradov práce sa dostalo menej absolventov ako pred rokom. „Dlhodobo je v evidencii úradov práce najviac uchádzačov z radov absolventov škôl zaradených do skupiny spoločenské vedy, náuky a služby, čo predstavuje 56 percent zo všetkých nezamestnaných absolventov,“ potvrdila hovorkyňa Ústredia práce Andrea Hajduchová.
Rozhodujú aj platy
Chcete mať istotu, že po skončení vysokej školy budete aj dobre zarábať? Aj to je pre mnohých budúcich vysokoškolákov rozhodovacím kritériom na konečnú voľbu školy. „Prostredníctvom portálu absolventi.iedu.sk môžete sledovať informácie o príjmoch o absolventoch vysokých škôl aj podľa fakúlt a študijných odborov,“ upozorňuje na novinku tlačový odbor Ministerstva školstva SR. V prehľade však nájdete len údaje o absolventoch štátnych, a nie súkromných škôl.
Príjmy vychádzajú z údajov Sociálnej poisťovne, ktorá sleduje tzv. vymeriavací základ, čo je vlastne hrubá mesačná mzda aj s odmenami a bonusmi. Najviac zarábajú absolventi Slovenskej technickej univerzity a Ekonomickej univerzity. Ich nástupný plat bol vlani zhruba 950 eur.
Naopak, najmenej na výplatu dostávajú tí zamestnanci, ktorí skončili Prešovskú univerzitu či Univerzitu J. Selyeho v Komárne. V priemere je to 580 eur. Keďže väčšina stredoškolákov sa rozhoduje pre štúdium spoločenských vied, ich priemerný zárobok bude necelých 700 eur.