Slovensko má spomedzi transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy takmer najnižší rozsah tieňovej ekonomiky aj čiernej zamestnanosti. Uvádzajú to zahraničné zdroje v Národnej správe o ľudskom rozvoji SR v rokoch 2001 -- 2002. Lepší výsledok má iba Česká republika; tieňová ekonomika v ostatných ôsmich transformujúcich sa štátoch je rozsiahlejšia. Napriek tomu, ako uvádza správa, "zostáva nezamestnanosť zrejme najslabším bodom socio-ekonomického vývoja v SR, no nie je dôvodom vzniku vážneho sociálneho nepokoja". Analytici to vysvetľujú vysokým výskytom čiernej práce. Náš trh práce je podľa nich charakteristický aj dlhodobou nezamestnanosťou, značnou nezamestnanosťou mladých a výraznými regionálnymi rozdielmi.
Podiel dlhodobo nezamestnaných v roku 2001 tvoril 57,8 percenta z celkového počtu nezamestnaných, priemerná miera nezamestnanosti mladých od 15 do 24 rokov bola v porovnaní s celkovou mierou (19,2 percenta) takmer dvojnásobná (37,3 percenta), rozdiel medzi okresmi bol asi 30 percent; v Bratislave od 3,7 do 6,2 percenta, v okrese Rimavská Sobota 35,5 percenta.
Hoci podľa Národnej správy o ľudskom rozvoji SR sa vylúčenie z trhu práce pokladá za najzávažnejšiu formu sociálnej exklúzie a riešenie nezamestnanosti súvisí s celkovým vývojom hospodárstva, autori správy uvádzajú, že treba najmä reorganizovať systém sociálnej ochrany. Tak, aby zabezpečil "tesnejšie prepojenie medzi tým, čo človek do systému vkladá, a čo z neho dostáva". Inými slovami, na koľko sa pre prípad nezamestnanosti poistí, kým bude zamestnaný, toľko dostane, keď o prácu príde. Aj preto by čierna práca mala byť z hľadiska budúcnosti čierneho zamestnanca ešte riskantnejšia ako je v súčasnosti.
StoryEditor