Napätá a bojová atmosféra panovala včera v Bruseli, kde delegáti Konventu o budúcnosti Európskej únie rokovali o návrhu európskej ústavy. Toto záverečné plenárne zasadanie je zároveň poslednou príležitosťou na dosiahnutie dohody medzi predstaviteľmi prezídia, národných parlamentov, Európskeho parlamentu a vlád. Budúci týždeň totiž musí výsledky vyše ročnej práce konventu predstaviť jeho predseda Valéry Giscard d´Estaing európskym lídrom na summite v Solúne. Ako informoval zdroj blízky Európskemu parlamentu, názorové rozdiely na návrh európskej ústavy sú také veľké, že by sa rokovania nemuseli skončiť dnes, ako sa pôvodne plánovalo. Dôvodom je zatiaľ oficiálne nepotvrdená iniciatíva 16 menších krajín, ktoré žiadajú zachovanie dohôd uvedených v Zmluve z Nice. Medzi signatármi sa údajne objavili aj podpisy poľských, španielskych a britských predstaviteľov, čo podľa nemenovaného zdroja dáva iniciatíve väčšiu dôležitosť.
Jediným úspechom bola včera spoločná pozícia predstaviteľov národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Inigo Mendez de Vigo, zástupca EP v prezídiu konventu, ju označil za najdôležitejší kompromis od čias Rímskej zmluvy z roku 1957. V ich spoločnom stanovisku sa píše, že revízia európskej ústavy bude nevyhnutná. Preto je potrebné prijať flexibilnejšiu procedúru, pokiaľ ide o možné zmeny v ústave. Odmietajú aj požiadavku jednomyseľnosti (práva veta), pretože môže zablokovať dôležité zmeny v únii rozšírenej na 25 alebo viac členských krajín. Kvalifikovanou väčšinou by sa podľa nich malo hlasovať aj o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike v prípade, že bude mať minister zahraničných vecí a komisia rovnaký názor.
Žiadajú rovnováhu moci medzi predsedom Európskej rady a predsedom Európskej komisie. Žiadny zákon v Európskej únii by pritom nemal byť schválený bez súhlasu Európskeho parlamentu.
Šéf parlamentnej skupiny Európa demokratická a rôznorodá (EDD) Jens Peter Bonde však upozornil, že o mnohých veciach sa počas prípravy návrhu nehovorilo. "Aký je to konsenzus, keď si moja iniciatíva získava ďalších stúpencov," vyhlásil. Podľa Bondeho sa viac ako 180 členov a pozorovateľov konventu vyslovilo za väčšiu transparentnosť v konvente. Zmluvy sú podľa neho písané úradníkmi a ústavy by mali byť výsledkom práce zástupcov občanov. "Pokiaľ ide o európsku ústavu, hlas obyvateľov sa nebral do úvahy," vyhlásil. Preto vypracoval akúsi protestnú správu, v ktorej sa hovorí, že návrh európskej ústavy sa nepripravoval demokratickými metódami. Kandidátske krajiny boli len pozorovateľmi, a preto neboli vypočuté. Správa upozorňuje na to, že v silnom prezídiu mali zastúpenie len tri politické frakcie. Na práci prezídia sa pritom nemohol zúčastniť ani jeden euroskeptik alebo eurorealista. "Je to jednosmerná cesta," povedal Bonde. K tomuto protestu sa hlási, napríklad, aj poslankyňa a členka konventu Irena Belohorská (HZDS) a český poslanec Ján Zahradil (ODS).
V reakcii na Bondeho poznámku, o aký konsenzus vlastne ide, podpredseda konventu Jean Luc Dehaene reagoval slovami, že sa teší na "deň, keď niekto vysloví definíciu, čo je to konsenzus". Toto slovo by sa podľa neho nemalo vnímať čiste matematicky.
V každom prípade z konventu zaznievajú rôznorodé názory. Federalisti by chceli užšiu integráciu, euroskeptici sú za zachovanie národnej suverenity členských krajín. Malé krajiny sa obávajú hegemónie väčších krajín, najmä zo strany Francúzska a Nemecka, a žiadajú, aby Európska únia bola vybudovaná na princípe rovnosti všetkých národov. Ďalší zasa vyjadrili sklamanie, že v preambule budúcej ústavy nie je zmienka o európskom kresťanskom dedičstve. Peter Hain, predstaviteľ britskej vlády v konvente, zopakoval, že jeho krajina sa nikdy nevzdá veta pokiaľ ide o zahraničnú politiku či dane. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer zasa práve naopak varoval konvent, že únia bude medzinárodne bezvýznamná, ak si členské krajiny zachovajú svoje veto v otázkach zahraničnej politiky. Kritika zaznela aj zo strany Európskej komisie. Tá tvrdí, že väčšina moci sa podľa návrhu ústavy sústredí v rukách Európskej rady a Európskeho parlamentu. Z komisie sa stane "zbor eunuchov", vyhlásil jeden z komisárov. "Takýto model komisiu oslabí v porovnaní s parlamentom alebo členskými krajinami," povedal hovorca predsedu Európskej komisie Reijo Kemppinen.
Rozmanitosť postojov k návrhu ústavy je pritom podľa expertov prekvapujúca. Až v 75 percentách totiž ide len o zosumarizovanie už existujúcich zmlúv a len vo zvyšných 25 percentách je to akási inovácia. Vysvetľujú si to tak, že pravdepodobne Giscardove formulácie dodali návrhu ústavy až hrozivý nádych.
StoryEditor