| Spoločnosť Istrokapitál, a. s., patrí dnes medzi najdravšie slovenské finančné skupiny. Ako mnoho iných súčasných finančných spoločností, aj Istrokapitál má svoj začiatok v prvej vlne kupónovej privatizácie, keď Slovenská poisťovňa založila štyri investičné privatizačné fondy - Investičný fond Pohronsko Ipeľský, Investičný fond Prosperita Severu, Investičný fond Zobor a Investičný fond Inovec. V roku 1995 Slovenská poisťovňa odpredala svoje podiely v týchto fondoch spoločnostiam BMI Securities, o. c. p., a. s., a Prominent Holding, a. s., a začali sa prvé zmeny. Koncom novembra 1995 tieto štyri fondy uzavreli dohodu o splynutí a o vytvorení právneho nástupcu. Samotný proces zlúčenia trval viac ako rok a 27. novembra 1996 vznikol Investičný fond Istrokapitál, a. s. V novovytvorenom IF Istrokapitál dosiahli spoločnosti BMI Securities, o. c. p., a. s., a Prominent Holding, a. s., podiel v približnej výške 35 %. Tým ho v podstate ovládli, keďže neexistoval ďalší akcionár s podielom vyšším ako 5 %. Pôsobenie Istrokapitálu ako investičného fondu netrvalo dlho. Štyri mesiace po úspešnom zavŕšení zlúčenia štyroch investičných fondov sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie IF Istrokapitál. Jeho výsledkom bolo, ako neskôr informoval médiá JUDr. Peter Kubík, ktorý na valnom zhromaždení zastupoval predsedu predstavenstva "zlúčenie investičného fondu so spoločnosťou Spartak, a. s., ktorá nie je zaťažená nijakými záväzkami" (Pravda 26. 2. 1997). Na tomto VZ sa zúčastnili akcionári ovládajúci necelých 45 % akcií, prítomný však nebol nikto z predstavenstva fondu. Z IF Istrokapitál, ktorý mal podľa predstáv "otcov" kupónovej privatizácie prinášať prospech všetkým svojim akcionárom, sa stala finančná spoločnosť zaoberajúca sa strategickým investovaním s neverejne obchodovateľnými akciami. Expanzia Istrokapitálu sa začala investíciami predovšetkým do finančného a bankového sektora. Rozhovor s Mariom Hoffmannom, predsedom Predstavenstva Istrokapitálu, a. s. Ešte v roku 1997 sa spoločnosť Istrokapitál BG, ktorú založil a ovláda Istrokapitál, stala majoritným vlastníkom bulharskej banky Mollov. Pôvodným cieľom tejto investície malo byť vytvorenie výhodnej východiskovej pozície v bulharskej privatizácie. Po radikálnych vládnych (bulharských) privatizačných zmenách sa zmenil aj cieľ Istrokapitálu. V roku 2001 Istrokapitál rokoval s konzorciom piatich inštitúcií, v ktorom dominovali EBOR, Medzinárodná finančná korporácia a nemecká banka Commerzibank o predaji časti podielu Eurobank. Táto transakcia sa však neuskutočnila a podľa posledne dostupných informácií cieľom je vybudovanie univerzálnej banky sústreďujúcej sa na rozvoj malého a stredného podnikania. Bulharsko nebolo jedinou krajinou, na ktorú sa Istrokapitál sústredil. Prostredníctvom spoločnosti Czech Property Investment vlastní Istrokapitál podiely vo viacerých spoločnostiach u našich západných susedov. Prostredníctvom tejto spoločnosti Istrokapitál získal významný podiel napríklad v Moravských železárňach, a. s., kde podľa posledne dostupných údajov vlastní viac ako 40 % podiel. V roku 2000 Istrokapitál zrealizoval aj ďalšiu svoju českú akvizíciu, keď kapitálovo vstúpil do poisťovne Univerzal. Táto poisťovňa patrí medzi menšie české poisťovne, za prvý polrok 2000 bolo jej predpísané poistné vo výške 56,3 mil. Kč. Zisk za rok 2000 bol vo výške 808 000 Kč. Istrokapitál nezaháľal ani na Slovensku. V rámci poprepletania vlastníckych vzťahov v skupine sa spoločnosť Istokapitál výraznejšie angažovala v ružomberskej spoločnosti Rudea, ktorá sa zmeriava predovšetkým na maloobchodný a veľkoobchodný predaj a poskytovaním služieb nákladnej dopravy s dosahom na celú Európu. Vo verejnosti sú najrezonovanejšími aktivity Istrokapitálu v Poštovej banke a v Reštitučnom investičnom fonde. K tejto významnej expanzii potreboval Istrokapitál aj prílev nového kapitálu. To sa udialo na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré dňa 1. decembra 2000 rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti o 999 000 000 Sk upísaním nových 999 kusov nových akcií s nominálnou hodnotou 1 000 000 Sk. Aby spoločnosť zostala celkom pod kontrolou prepojenej skupiny Istrokapitál, veľkou mierou sa na zvyšovaní podieľali práve podielové fondy spravované Prvou penzijnou. Nakoľko tieto môžu mať vo svojom majetku iba verejne obchodovateľné akcie došlo ku kurióznej situácii. Novoupísané akcie sú od 1. 6. 2001 verejne obchodovateľné, zatiaľ čo akcie vo vlastníctve akcionárov pôvodných štyroch investičných fondov (nominálna hodnota jednej akcie je 100 Sk) stále verejne obchodovateľné nie sú. V rámci akých spoločností ste začali podnikať na kapitálovom trhu? – V oblasti kapitálového trhu som začal podnikať na konci roku 1994. Vo februári 1995 bola založená spoločnosť Family Brokers s licenciou obchodníka s cennými papiermi. Naším zámerom bolo dostať do správy akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie na základe mandátnych zmlúv. V podstate sme to aj spravili, a to v investičných fondoch IPF I. Sporiteľňa – VSŽ, II. a III. Časť akcií sme dostali do správy a časť akcií sme kúpili na vlastný účet. Prostredníctvom týchto akcií sme sa snažili presadiť naše zámery v spomínaných investičných fondoch. Aký veľký podiel ste vo fondoch získali? – Asi 10 % v IPF III. Sporiteľňa – VSŽ. S kým ste pri týchto aktivitách spolupracovali? – S Braňom Prieložným, ktorý je dodnes mojím spoločníkom. Koľko mandátnych zmlúv sa podarilo Family Brokers uzavrieť? – Približne 4-tisíc zmlúv. Ako sa podarilo Family Brokers nakúpiť také veľké množstvo akcií, ktoré umožnili ovládnuť spomínaný fond? – Bola to kombinácia. Kupovali sme akcie na vlastný účet, ako aj prostredníctvom mandátnych zmlúv. Mali sme dílerskú sieť, ktorá pre nás získavala za dohodnuté provízie mandátne zmluvy. Uzavreté boli v rámci vtedy platného zákona o cenných papieroch a tieto umožňovali spravovať cenné papiere počas piatich rokov. Odkiaľ ste získali vstupný kapitál potrebný na spomínané nákupy akcií? – Malá časť, približne 20 %, bola na začiatku použitá z našetrených vlastných zdrojov, zvyšných 80 % sme si požičali. Ako ste dokázali našetriť niekoľko miliónov? – Pracoval som v zahraničí, potom päť rokov v kasíne, čo bolo na tie časy slušne platené. Spolu to boli rádovo milióny. Kto vám požičal zvyšných 80 percent? – Rodina zo zahraničia. Čo nasledovalo po ovládnutí týchto fondov? – Nedošlo k ovládnutiu. Náš pôvodný zámer bol získané akcie ponúknuť spoločnosti Cassovia Invest, ktorá v tom čase spravovala tieto fondy a s primeraným ziskom ich predať. So ziskom pre fyzické osoby, ktoré s nami mali podpísané mandátne zmluvy, ako aj pre nás, ktorí sme mali akcie kúpené za vlastné prostriedky. Kúpili sme ich za priemernú cenu 200 Sk a predpokladali sme, že sa nám ich podarí predať Cassovii po 400 Sk. S touto ponukou som v júni 1995, deň pred valným zhromaždením prišiel do Cassovia a snažil som sa tieto akcie ponúknuť. Stretli sme sa s nepochopením a Cassovia nás namiesto toho nepustila na valné zhromaždenie, spochybňovala, bojovala proti nám na všetkých možných poliach, na ktorých bola vtedy dosť silná. Mala politické zázemie. Výsledkom boja bolo, že spoločnosti Family Brokers odňali v auguste 1995 licenciu obchodníka s cennými papiermi. Prišli sme o licenciu, a tým aj o možnosť spravovať akcie, ktoré boli predmetom mandátnych zmlúv. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia MF SR sme zmluvy vypovedali. Keďže niektoré akcie sme v tom čase už predali, klientom sme poslali peniaze v súlade s podmienkami dohodnutými v mandátnych zmluvách. K dnešnému dňu evidujeme ešte zostatky na účtoch, ktoré naši klienti odmietli prijať. Trhová cena v momente predaja sa im zdala nízka. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že vo väčšine prípadov je trhová cena týchto akcií dnes takmer nulová. Z kapitálového trhu ste však neodišli... – V rámci podnikania sme sa pustili do súboja so skupinou, ktorá v tom čase ovládala investičné fondy IPF I., IPF II. a IPF III. Sporiteľňa – VSŽ. Požičali sme si ďalšie peniaze a na kapitálovom trhu sme skupovali akcie tak, aby sme získali silnejšiu pozíciu ako Cassovia Invest, ktorá tiež nakupovala. Bol to vlastne boj o fondy. Cassovia Invest namiesto dohody a možnosti kúpiť akcie, ktoré sme im ponúkali, sa rozhodla proti nám bojovať. Napríklad vyzvali ľudí, aby prišli predať svoje akcie prostredníctvom RM-Systému priamo na účet Cassovia Invest. My sme však poslali svojich dílerov a ponúkli im vyššiu cenu. Cena sa vtedy vyšplhala až na 1 200 korún za kus. Ako ste nakladali s akciami, ktoré tvorili majetok spomínaných fondov? – Snažili sme sa ich čím skôr rozpredať za trhovú cenu. Prečo? – Mali sme pocit, čo sa neskôr aj dokázalo, že cena týchto akcií prudko klesá. Z akého dôvodu? – Prebiehala privatizácia. V momente privatizácie rozhodujúceho balíka privatizér stratil záujem o nákup ďalších akcií, čo malo za následok pokles trhovej hodnoty akcií. To sa stalo napr. Slovenským lodeniciam Komárno, Nafte Gbely, Slovnaftu. Napríklad Lodenice sa nám podarilo predať po 1 800 korún za kus. Ak sa dnes na to pozriete, bola to výborná cena. Prečo ste založili verejnoobchodovateľné spoločnosti Prominent Holding a Spira? – Za účelom kolektívneho investovania. Aké finančné operácie ste vykonávali prostredníctvom týchto spoločností? – Tieto spoločnosti investovali do projektov, na ktorých sa zúčastnil aj Istrokapitál. Medzi najväčšie projekty patrí akvizícia RIF, Slovnaft, VSŽ a podiel v Poštovej banke. Prečo potom podielové fondy Prvej penzijnej, a. s., nakupovali a predávali akcie spoločností Prominent Holding a Spira? – Asi sa im to zdalo dobrou investíciou. Myslím si, že takých príležitostí je málo. Obmedzenie správcovských spoločností je veľké a na slovenskom trhu je dosť ťažké zarábať peniaze, preto sa využíva každá príležitosť. Okrem najznámejších prvovlnových investičných fondov – Pohronsko-Ipeľský, Zobor, Prosperita Severu, Inovec – zlúčené do Istrokapitálu, IPF I. Sporiteľňa – VSŽ a IPF III. Sporiteľňa – VSŽ zlúčené do Kierra, a. s. a Folyn, a. s., ste ovládli aj niektoré ďalšie, ktoré to boli? – Investičný fond ESDE. Zabezpečili ste vydanie akcií všetkých spoločností – právnych nástupcov bývalých investičných fondov? – V spoločnosti Istrokapitál sme to zabezpečili. V spoločnostiach Kierra a Folyn to bolo pozdržané z dôvodu žaloby Ministerstva financií SR. MF SR napadlo zlúčenie fondov s obchodnými spoločnosťami. Pôvodne napadlo MF SR všetky zlúčenia týchto fondov a vo všetkých kauzách toto podanie stiahlo, s výnimkou Kierry, čo zrejme súviselo s kauzou SCP. Momentálne prebieha proces vydávania akcií. Jedinou spornou vecou je výška poplatkov SCP SR, ktoré medzičasom rapídne vzrástli. Svojho času bola medializovanou kauzou pohľadávka spoločnosti Kierra, na ktorú prešli všetky práva a záväzky bývalého IPF I. – Sporiteľňa VSŽ voči SCP. Vznikla z úspešnej žaloby o náhradu škody. Išlo o neoprávnený prevod 30-tisíc akcií Slovenských lodeníc Komárno z majetkového účtu IPF I. Sporiteľňa – VSŽ v roku 1995. Polícia prípad nezákonného prevodu akcií vyšetrovala a získala pohyby ukradnutých cenných papierov. Veľká časť firiem, ktoré tieto akcie „v dobrej viere“ nadobúdali, je dnes už v likvidácii alebo sú zlúčené s inými spoločnosťami. Aký je váš personálny a ekonomický vzťah k týmto spoločnostiam? – Neviem, ktoré konkrétne firmy máte na mysli. Nerozumiem otázke. Existujú indície, že za krádežou akcií stoja osoby blízke spoločnostiam, ktoré v súčasnosti ovládate.... – To určite nie. Počujem to prvýkrát. Nemáme s tým nič spoločné. Jadrom vašej podnikateľskej skupiny spolu s Braňom Prieložným sa postupne stala spoločnosť Istrokapitál. V roku 2001 ste zabezpečili vydanie akcií Istrokapitálu, ktorých väčšinu vlastnia pôvodní DIK-ovia, teda akcionári bývalých investičných fondov. Prečo ste ich vydali ako neverejne obchodovateľné? – Verejnú obchodovateľnosť povoľuje Ministerstvo financií SR. Istrokapitál má verejnoobchodovateľné akcie. V ostatných zlúčených spoločnostiach budeme žiadať, aby sa akcie stali verejne obchodovateľnými. V roku 2001 ste tiež vydali novú emisiu Istrokapitálu v celkovej hodnote 1 mld. Sk. Menovitá hodnota jednej akcie je 1 mil. Sk. Pre bežného investora v podmienkach kapitálového trhu na Slovensku je takáto emisia absolútne nelikvidná. Nebolo vaším cieľom, aby sa akcie nedostali inde ako do rúk vami ovládaných spoločností? – Zvýšenie základného imania bolo vykonané za účelom získania finančných prostriedkov potrebných na zvýšenie základného imania v Poštovej banke. V súčasnosti je podstatná časť tejto emisie v nám blízkych spoločnostiach, je to však otázka ponuky a dopytu. Zabezpečili ste kótovanie týchto akcií na paralelnom trhu Burzy cenných papierov? Aký má význam kótovanie akcií, ak sa s nimi vôbec neobchoduje? – Kótovanie sme zabezpečili. Obchodovanie je vždy otázkou ceny. Veľkú časť týchto akcií nakúpili fondy Prvej penzijnej. Aký význam majú akcie, s ktorými sa neobchoduje, nedajú sa predať, a teda neexistuje ich objektívna trhová cena? – Podľa môjho názoru objektívnu trhovú cenu v prípade Istrokapitálu reprezentujú jeho investičné projekty. Aké je aktuálne portfólio Istrokapitálu? – Sú to podiely v spoločnostiach Poštová banka, a. s. (34,25 %), BPT Invest, a. s. (33,43 %), Rudea, a. s. (36,60 %), Včela – spotřební družstvo Praha (87,73 %), Váh, a. s. (54,21 %), AKF Holding Group, a. s. (100 %). Ako oceňujete majetok Istrokapitálu, najmä podiel BPT Invest – spoločnosť, na ktorú boli prevedené zlé úvery Poštovej banky? – Zvýšenie základného imania v spoločnosti BPT Invest bola čisto účelová transakcia, ktorá bola zo strany Istrokapitálu, ako aj Slovenskej konsolidačnej, stratová. Robili sme to pre ozdravenie banky a nahradenie tejto straty by sa malo kompenzovať zvýšením ceny akcií v prípade predaja banky. Táto investícia bola nutná, v rámci projektu ozdravenia banky sa vyviezli zlé úvery z úverového portfólia z rokov 1993 az 1999 na spoločnosť BPT Invest. Na projekt sa spolu použilo 650 mil. Sk, o ktoré bolo zvýšené základné imanie BPT Invest a predstavujú kúpnu cenu za spomínané zlé úvery. Istrokapitál sa podieľal na tomto zvýšení základného imania 1/3 a Slovenská konsolidačná 2/3, pomerne podľa podielov v Poštovej banke. Bola urobená konsolidovaná účtovná závierka Istrokapitálu? – Áno. Kto je audítorom a aký je jeho výrok? – Audítorom je spoločnosť D. P. F., s. r. o., a výrok bol bez výhrad. Aká je skutočná čistá hodnota majetku – vlastné imanie pripadajúce na jednu akciu Istrokapitálu? – Aktíva sú vo výške 1,588 mld. Sk. Podľa informácií HN ovládate aj spoločnosť Istrokapitál BG, ktorá nedávno zmenila meno na ASIC – asset strategic investment company. Aké je majetkové a personálne prepojenie tejto spoločnosti s ostatnými spoločnosťami, resp. osobami v skupine, ktorú ovládate? – Donedávna ju vlastnila spoločnosť Istrokapitál, a. s. Spoločnosť Istrokapitál BG bola predaná z portfólia Istrokapitálu do spoločnosti Focus Finance o. c. p., a. s., ktorú vlastní spoločnosť Prominent Holding. Jej akcie sú verejne obchodovateľné. Istrokapitál BG vydal listinné akcie. Podľa zákona o cenných papieroch ste boli povinní odovzdať zoznam akcionárov SCP. Podľa našich informácií ste tak neurobili. – Všetky povinnosti sme si splnili riadne a včas. Podľa vami zverejnených informácií Istrokapitál BG je 100-percentným vlastníkom Prvej penzijnej. Základnou podmienkou dôvery vo finančné inštitúcie spravujúce cudzie, t. j. klientske peniaze, je transparentnosť vlastníckej štruktúry až po fyzické osoby. Kto sú teda akcionári Istrokapitálu BG? – Prominent holding, a. s., vlastní Focus Finance, o. c. p., a. s., ktorý vlastní Istrokapitál BG. Podľa výpisu z obchodného registra figurujete s Braňom Prieložným, Jaroslavom Wiegerom, Miroslavom Remetom, Tomášom Pivarčim v spoločnosti ako sú Istrokapitál, Istrokapitál BG, AFK Holding Group, a. s., Awacs, a. s., BPT Invest, a. s., Folyn, a. s., Finance continental group, o. c. p., a. s., Stredoeurópsky maklérsky dom, Chelys, a. s., Poštová banka. Aké sú vzájomné majetkové vzťahy medzi týmito spoločnosťami? – AKF Holding Group, a. s., je 100-percentná dcérska spoločnosť Istrokapitálu. BPT Invest, a. s. ,a Poštová banka, a. s., sú 34-percentnými dcérskymi spoločnosťami Istrokapitálu. Awacs, a. s., a Folyn, a. s., sú akcionári spoločnosti Stredoeurópsky maklérsky dom, o. c. p., a. s. Momentálne pracujeme na zladení štruktúry s ostatnou novelou Obchodného zákonníka. Nová vlastnícka štruktúra bude dokončená do konca tohto roka. Prvá penzijná spravuje v otvorených a uzavretých podielových fondoch majetok v hodnote viac ako 3 mld. Sk. Je všeobecne známe, že spolu s ďalšími osobami ovládate spomínanú spoločnosť. Kedy ste ju ovládli? – Spoločnosť Istrokapitál vstúpila majetkovo do Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti, a. s., asi na začiatku roku 2000. Kto boli jej pôvodní zakladatelia a majitelia? – Páni Radovan Vítek, Jiří Šimek a Peter Lanovec. Podľa informácií HN Poštová banka ako depozitár Prvej penzijnej porušila viaceré ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní, najmä pri dohľade nad nakladaním s majetkom v podielových fondoch a jeho oceňovaním. Za tieto nedostatky bola PB vyrubená pokuta vo výške 5 mil. Sk od Úradu pre finančný trh. PB sa proti nej odvolala, ale odvolací orgán – rada ÚFT, pôvodné rozhodnutie potvrdil. – Určite to je upozornenie, aby sa v budúcnosti zvýšila starostlivosť v tejto oblasti. Bude na základe týchto zistení Poštová banka dôsledne kontrolovať korektné oceňovanie majetku v podielových fondoch? – Samozrejme. Aká je nadobúdacia hodnota akcií Poštovej banky v majetku Istrokapitálu? – Celkové náklady Istrokapitálu sa pohybovali tesne pod hranicou 2 mld. Sk. Ako ich dnes oceňujete a za akú minimálnu hodnotu by ste ich boli ochotní predať? – To je predmetom obchodného tajomstva a máme so Slovenskou konsolidačnou a spoločnosťou KPMG dohodnutý spôsob, ako túto informáciu zverejníme. To znamená, že my sme do uzavretej obálky, zapečatenej, podpísanej Istrokapitálom dali našu minimálnu cenu, za ktorú sme povinní bezpodmienečne uzavrieť kúpnu zmluvu s víťazom tendra Slovenskej konsolidačnej a na jej akcie. To znamená, že keď bude splnená podmienka minimálnej ceny, ktorá je predmetom obchodného tajomstva, Istrokapital je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu na svoj 34-percentný balík a investor tak získa celých 89 % akcií banky. (Istrokapitál BG je stopercentným vlastníkom Prvej penzijnej správ. spol., a. s. Rozhovor s generálnym riaditeľom Prvej penzijnej Stanislavom Zofčákom uverejníme zajtra.) |
StoryEditor