Na Slovensku už zrejme niet politika, na ktorého by nevytiahli kontakty s finančnou skupinou Penta. Predseda NOVA Daniel Lipšic najnovšie tvrdí, že Penta si skúšala ochrániť svoj zdravotnícky biznis cez Radoslava Procházku.
Penta chcela podľa Lipšica v roku 2008 použiť Procházku, aby ho presvedčil podpísať podanie na Ústavný súd proti zákazu zisku pre zdravotné poisťovne. Procházka sa ako advokát poznal s manželkou spolumajiteľa Penty Valériou Haščákovou. „Volal mi, že sa s ním stretla, aby ma presvedčil podpísať návrh,“ vraví Lipšic.
Procházka stretnutie poprel. „O svojom negatívnom názore na zisk z poistenia, ani o názore pána Lipšica som sa s ňou nikdy nerozprával.“ Rozhovory poprela aj Penta.
Procházka vtedy poslancom nebol, s Lipšicom v KDH úzko spolupracoval. Z hnutia obaja odišli a sú politickými súpermi.
Či je na údajnom stretnutí niečo zlé, slovenské zákony nehovoria. Nie je zákon o lobingu, ktorý by odlíšil legitímne ovplyvňovanie od nátlaku či korupcie.
Procházka tvrdí, že s Haščákovou nemal kontakt, ktorý by sa vymykal pracovnej rovine. „S pani Haščákovou som sa videl raz alebo dvakrát v živote ako advokát s advokátkou pri riešení jednej právnej služby.“ Dodal, že dnes v programe Alfy navrhuje zrušenie zdravotných odvodov, ktoré by Pente ublížilo. Obvineniam zo stykmi s Pentou čelil aj Lipšic, expremiérka Iveta Radičová aj elita Smeru-SD.
Pravidlá neexistujú
Či je na údajnom stretnutí niečo zlé, slovenské zákony nehovoria. Dodnes totiž nemáme zákon o lobingu, ktorý by stanovil pravidlá a odlíšil legitímne ovplyvňovanie od nátlaku či korupcie.
Stretnutia politikov s predstaviteľmi záujmových skupín sú pritom bežné. Zákony, ktoré by mohli uškodiť vplyvnej skupine, sa v parlamente často menia na poslednú chvíľu.
Bolo to tak pri obmedzovaní hazardu aj bilbordov v mestách. Špecifickou záujmovou skupinou sú spoločenské kruhy, ktoré sú vo zvýšenej miere zastúpené medzi politikmi – poľovníci, advokáti, vysokoškolskí učitelia či starostovia a primátori.
Návrhy na sprísnenie dozoru pre držiteľov zbrojných preukazov alebo obmedzenie „lietajúcich profesorov“ preto sprevádzajú ostré diskusie. Naposledy musel pri schvaľovaní novely vysokoškolského zákona ustúpiť minister školstva Dušan Čaplovič, keďže prísne pravidlá pre vysokoškolských učiteľov sa nepáčili poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý je dekanom Fakulty práva v Sládkovičove.
Lobing 12 hodín denne
Na tom, či je zákon o lobingu potrebný, sa nezhodujú politici ani odborníci. Predseda SaS Richard Sulík, ktorý s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom konzultoval zákulisie slovenskej politiky, aj poslanec za Smer-SD Anton Martvoň si myslia, že pravidlá sú aj tak nevynútiteľné.
„Je to ťah na oblbnutie voliča, rovnako ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Evidovať všetky stretnutia politikov je nerálne,“ povedal HN Sulík. Procházka je presvedčený o opaku.
„Zákonnú úpravu lobingu považujem za nevyhnutnú a na príprave niekdajšieho zákona som sa podieľal. Rád to urobím znova,“ vraví.
Otto Brixi zo Smeru-SD vraví, že každý politik absolvuje množstvo stretnutí a ťažko povedať, ktoré z nich možno považovať za lobing.
„Ak tam patria napríklad aj stretnutia so starostami, ktorí chcú niečo pre obce, tak s takýmto lobingom sa stretávam dvanásť hodín denne.“ Právnik Transparency International Slovensko Pavel Nechala si myslí, že povinná registrácia a pravidlá pre skupiny so záujmom ovplyvňovať politiku by nepomohli, a skôr by sa zneužívali proti mimovládkam.
Hoci obchádzanie zákona predpokladá aj šéfka Aliancia Fair-Play Zuzana Wienk, prikláňa sa k jeho schváleniu, keďže v súčasnosti sa diskusie pohybujú len v rovine etiky.