Ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS) vyhrala nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Srbsku. Vládu však pravdepodobne nezostaví, pretože sa jej asi nepodarí nájsť vhodných koaličných partnerov. Väčšinovú koalíciu by teoreticky mohli vytvoriť najväčšie tzv. prodemokratické strany, ktoré v roku 2000 zvrhli režim Slobodana Miloševiča. To by však museli najprv prekonať hlboké vzájomné rozpory.
Radikáli podľa prvých výsledkov zrejme získali takmer 28 percent hlasov. Predsedom strany je Vojislav Šešelj, ktorý sa musí zodpovedať pred haagskym tribunálom OSN z vojnových zločinov. Druhou najsilnejšou stranou sa stala nacionálno-konzervatívna Demokratická strana Srbska Vojislava Koštunicu, ktorú volilo 17 percent občanov a s necelými 13 percentami hlasov skončila vládnuca Demokratická strana v marci zavraždeného srbského premiéra Zorana Djindjiča. V parlamente budú aj socialisti bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého tiež súdia v Haagu. Päťpercentnú klauzulu na vstup do parlamentu prekročili ešte strana odborníkov G 17 Plus a monarchistická koalícia Srbského hnutia obnovy a Nového Srbska.
Zaujímavosťou je, že parlamentné mandáty formálne získali Miloševič i Šešelj. Vykonávať ich však nebudú a na ich miesta zasadnú náhradníci. V parlamente nezasadne väčšina z 18 členov nesúrodej koalície Demokratická opozícia Srbska, ktorá vyhrala voľby v decembri 2000. Chýbať budú aj zástupcovia maďarskej a albánskej menšiny.
Hoci k predčasným voľbám viedla neochota dohodnúť sa v rámci dovtedajšej vládnej koalície -- Demokratickej opozície Srbska, paradoxom je, že teraz by jadro novej koalície mali vytvoriť opäť tie isté strany. "Nechcem špekulovať nad výsledkom rozhovorov o budúcej vláde, ale tieto výsledky nás nútia, aby sme vytvorili stabilnejšiu koalíciu, rešpektovali mienku voličov a zvolili si nový prístup k opozícii," naznačil pred novinármi člen Demokratickej strany Srbska Slobodan Samardžič.
StoryEditor