Aké kroky podnikala vláda Nového Zélandu, aby dosiahla dnešný hospodársky zázrak?
- Nový Zéland v 90. rokoch stál pred rovnakými výzvami, pred akými dnes stojí Slovensko. Mali sme veľmi regulované hospodárstvo, vysoké clá a dane, vysoký podiel dlhu verejného sektora na HDP, mali sme kontrolu cien. Žiadna z týchto vecí našej ekonomike nepomáhala, ale prehlbovala odstup od meniacej sa povahy moderného sveta. Preto vláda musela prijať niekoľko závažných rozhodnutí, ktorých výsledkom boli zmeny vedúce k vytvoreniu dynamickejšej, menej zadlženej ekonomiky. Naša súčasná ekonomika patrí podľa výsledkov medzi popredné vo svete. Vlani sme mali štvorpercentný rast, nezamestnanosť dosiahla 4,7 %, inflácia 1,5 %, za posledných 15 rokov produkujeme fiškálny prebytok vládneho účtu. Dosiahli sme tieto úspechy a zároveň zachovali záväzok štátu rozvíjať zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu starostlivosť.
V minulosti sme mali problémy na mnohých frontoch. V roku 1970 sme sa exportne zameriavali iba na Veľkú Britániu, kým Británia vstúpila na jednotný trh. Potom sme svoje trhy museli diverzifikovať, rovnako aj naše produkty. Odvtedy sa z nás stal efektívny výrobca poľnohospodárskych produktov. No ani to nestačilo. Poľnohospodárstvo sa muselo zamerať na dynamizovanie svojej ekonomiky pomocou informačných technológií, biotechnológií či zakladania viníc. Kým Nový Zéland dovtedy prakticky nemal vinárov, dnes je významným producentom veľmi kvalitných vín. Krajinu ročne navštívia dva milióny turistov, sme dôležití producenti filmov (najznámejším je trilógia Pán prsteňov). Hľadáme však aj ďalšie exportné možnosti, napríklad vyvážať na Slovensko moderné zdravotnícke zariadenia.
Vláda vo veľkom investovala do vzdelávania, vedy a výskumu. Odkiaľ sa na to vzali prostriedky?
- Peniaze nemôžu prísť z jedného miesta, musíte vytvoriť širokú príjmovú základňu. My sme ju vytvorili prostredníctvom štátnych výdavkov v kapitole vzdelávanie a zdravotníctvo, pretože tieto dve veci sú základnou oporou pre blahobyt krajiny a našu schopnosť vytvoriť silnú ekonomiku. Pretože ľudia sú takí silní, aké zdroje môžu využívať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme vytvorili medzinárodnú spoluprácu, prostredníctvom ktorej sa Nový Zéland intenzívne zasadzuje za pokračovanie reformného procesu v rámci WTO. Ako poľnohospodárska exportná krajina sa snažíme, aby, napríklad, Európa zmenila svoju Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP). Táto politika totiž poškodzuje obchod: nielenže zasahuje aj efektívneho producenta, akým je Nový Zéland, ale obmedzuje možnosti rozvojového sveta využiť jeho potenciál. Úplne sme zrušili colné bariéry, aby sa tovar z Európy dostal na trh Nového Zélandu. Chceli by sme, aby aj Európa odbúrala svoje colné bariéry, otvorila trhy a zrušila dotácie. Aby sa šance všetkých vyrovnali.
Čo si myslíte o rovnej dani? Viem, že Nový Zéland tento nápad zvažoval, ale napokon sa ho vzdal. Prečo?
- V prvom rade chcem upozorniť, že nehovorím o rozhodnutí slovenskej vlády týkajúceho sa ľudí vo vašej krajine. My sme znížili dane zo 66 na 33 %, zaviedli sme daň z tovarov a služieb, ktorá je dnes na úrovni 12,5 % a zvažovali sme rovnú daň 22 %. Nakoniec sme sa rozhodli byť proti nej, pretože sme si mysleli, že by mala dramatický dosah na naše príjmy a našu schopnosť investovať do primárnych oblastí, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie. Sústredili sme sa na stabilizáciu daní, hoci teraz sme mierne zvýšili daň z príjmu v príjmovej kategórii nad 60 tis. (novozélandských) dolárov, kde je v súčasnosti na úrovni 49 %. V dlhodobom horizonte uvažujeme o znížení zdanenia podnikov. To je v podstate hlavnou úlohou každej krajiny - nájsť rovnováhu medzi príjmami a zdaňovaním, medzi príjmami podnikov a podnikovými daňami a príjmami fyzických osôb a ich zdanením. To platí aj pre ambície využiť štátne výdavky na podporu napríklad zdravotníctva alebo vzdelávania.