Byť druhý mesiac vo funkcii generálnej riaditeľky daňovej správy je zrejme málo na to, aby človek získal prehľad o celom zložitom daňovom systéme. Predsa však, ako sa vám javí?
-- Súhlasím, je to však dosť na to, aby sa dali pochopiť určité systémové znaky tejto sústavy, ktorá sa nazýva daňová správa. Vo vláde, ktorej som v uplynulom období bola členkou, sa o téme daní a daňovej sústavy často hovorilo a už teraz sa mi intuitívne tušenie niektorých jej problémov a smerovania do istej miery potvrdilo. Aby som bola konkrétnejšia. Od roku 1993 sme prešli viacerými etapami reformy v tejto oblasti a domnievam sa, že práve teraz je vhodný čas, aby sme sa obzreli a kvalifikovane zhodnotili, či daňová sústava SR cez jednotlivé svoje štruktúry môže byť naozaj prísna, spravodlivá a efektívna, čo si za jeden zo svojich cieľov definovala v programovom vyhlásení nová vláda. Z tohto pohľadu považujem za veľmi dôležité, aby sme si cez vonkajší audit dali posúdiť, či daňová sústava a jej štruktúra je naozaj optimálna, či je schopná zvládnuť takéto poslanie.
Domnievate sa, že slovenská daňová sústava potrebuje opäť zmeny?
-- Keď sa pozrieme na jej štruktúru -- daňové riaditeľstvo, sieť pracovísk daňového riaditeľstva, 102 daňových úradov -- je potrebné položiť si otázku, či táto krajina potrebuje takúto štruktúru. Ak áno, tak poďme riešiť problémy, ktoré sú s touto štruktúrou spojené, ak nie, tak veci zmeňme. Potrebujeme vedieť, či táto štruktúra je naozaj taká, akú potrebujeme a akú zvládneme -- napríklad aj na také rozhodovanie, či treba vypísať výberové konanie na stavbu nového alebo kúpu ďalšieho objektu daňového úradu. Čo ak pri lepšom technickom vybavení a organizácii práce úlohy najmä malých daňových úradov zvládnu tie susedné väčšie. Jednou z hlavných úloh, od ktorej sa potom odvinie celý rad možných zmien a zlepšení, je preto dať si urobiť nezávislý audit.
Je to len zámer do budúcnosti, alebo ste v tomto smere začali už aj konať?
-- Dúfam, že audit bude hotový do pol roka. Musíme získať výberovým konaním takú inštitúciu, ktorá sa pozrie nielen na samotnú štruktúru, ale predovšetkým na obsah procesov medzi jednotlivými úrovňami riadenia, ako aj na pomer riadiacich a výkonných pracovníkov. Zdá sa mi, že tento pomer nie je optimálny. V štruktúre je málo správcov daní, ale aj kontrolórov. Tlak na ich prácu je enormný, a nie každý ju kvalifikovane zvláda. Jeden veľký problém z hľadiska personálneho je aj nedávno zriadený daňový úrad pre vybraté daňové subjekty v Bratislave. Pracuje tam 47 ľudí na 150 takýchto subjektov, medzi ktorými sú všetky banky a poisťovne a veľké firmy ako Slovnaft, Transpetrol a SPP. Pod tento úrad prechádzajú ďalšie subjekty a je teda potrebné mať v ňom nielen oveľa vyšší počet, ale predovšetkým špičkových daňových pracovníkov. To však do určitej miery naráža na problém odmeňovania, ktorý je podobný v celej štátnej správe.
Aká je v tomto smere prax v zahraničí?
-- Zvyčajne vyspelé krajiny majú jeden osobitný úrad, ktorý sa špecializuje na veľké subjekty. V tomto prípade ideme správnou cestou, ide len o to, aby počet pracovníkov, ktorí obsluhujú tieto daňové subjekty, bol dostatočný. V súčasných podmienkach dokážeme totiž kontrolovať komplexne každý daňový subjekt v štatistickom priemere raz za 10 rokov, čo je málo. Ťažko to môžeme nazvať systémovou kontrolou ako súčasť riadiaceho procesu. Musíme hľadať v štruktúre pracovníkov daňovej správy nejaké optimálnejšie rozloženie.
K týmto poznatkom ste už dospeli sama, alebo využívate skúsenosti svojich predchodcov?
-- Snažím sa nadväzovať na všetko pozitívne z minulého obdobia, toto sú však už aj moje konkrétne poznatky. Od nástupu som sa snažila prejsť čo najviac pracovísk a daňových úradov, získavam informácie, triedim si ich do určitých priorít. Ak na území Bratislavy je výber daní viac ako 60 % z celkového objemu vybratých daní v SR a sú tam takéto zásadné personálne problémy, som presvedčená, že personálne aj technické posilnenie tohto úradu môže v konečnom dôsledku pre štátny rozpočet znamenať oveľa viac, ako vyriešenie problému v niektorom z regiónov. Tým nechcem povedať, že ostatné regióny nie sú dôležité. Ale vždy treba mať nejaké priority.
Pri svojom nástupe do funkcie ste zdôraznili aj potrebu riešenia problémov daňového informačného systému. Potvrdili sa vaše predpoklady?
-- Moje poznatky v tomto smere nie sú práve radostné. Daňový informačný systém je najväčší systém, ktorý funguje na území SR. Začal sa budovať v roku 1993 a dnes už nezodpovedá novým požiadavkám. Opäť sme na križovatke -- zlepšiť čosi, čo už nesie znaky zastaranosti, alebo sa koncepčne pozrieť, ako by mal informačný systém vyzerať o päť či osem rokov. Informačné technológie sa naozaj vyvíjajú veľmi rýchlo a pred nami je aj úloha prepojiť časť nášho s informačným systémom krajín EÚ. Sú tam v tomto roku dosť tvrdé dátumy a neviem, či všetky úlohy budeme schopní splniť. Naši informatici považujú za potrebné hľadať optimalizáciu informačného daňového systému. Aj to je jeden blok problémov, o ktorých, priznám sa, som predtým netušila. Bude potrebné pripraviť si stratégiu, aby sme sa vmestili do rozpočtu a aby sme aj niečo urobili na jeho technické zlepšenie. Napríklad aj v tom, aby viac ľudí mohlo pracovať s internetom, aby daňové priznania bolo možné podať prostredníctvom elektronickej pošty a pod. Aj tu bude treba hľadať riešenia a tie sú opätovne len v hľadaní vnútorných zdrojov.
Poznáte už sumu, ktorú v rámci tohtoročného štátneho rozpočtu dostane slovenská daňová správa. Považujete ju za dostatočnú?
-- Kým v minulom roku sme hospodárili so sumou 2,49 mld. Sk, na tento rok je to suma 2,53 mld. Sk. Ľudia, zodpovední za rozpočet daňovej správy, však hovoria, že peňazí je reálne menej, ako bolo vlani, lebo sa dá očakávať vyššia miera inflácie a nárast cien vstupov. Som tej zásady, že musíme vystačiť s tým, čo máme. Pomohlo by nám, ak by bolo možné presunúť do budúcoročného rozpočtu peniaze, ktoré sme mali tento rok projektované na kapitálové výdavky a ktoré sa z objektívnych príčin, napr. pre zdĺhavé verejné obstarávanie či určitý mechanizmus rozpočtu, nedali vyčerpať.
Poďme k štátnemu rozpočtu. Považujete ho z pohľadu daňových príjmov za reálny?
-- Daňovej a colnej správe sa ukladá z celkových plánovaných príjmov vo výške 235,4 mld. Sk zabezpečiť v podobe daňových príjmov 215,6 mld. Sk. V oblasti daňových príjmov je vždy určité riziko a zrejme ho obsahuje aj tohtoročný rozpočet. Určitá snaha viac posilniť váhu priamych daní cez DPH je zrejme tendenciou, ktorá má svoje rácio. Ja vidím jedno z rizík hlavne v tom, že na daňové účely nemáme dostatočne prepracovanú metodiku odhadu spotrebiteľského správania. Celá DPH je o spotrebe a odvíja sa od toho, ako budú obyvateľstvo a podnikateľská sféra reagovať. V uplynulom roku sa dobre vyvíjala daň z príjmov právnických a fyzických osôb. Podľa mňa to nie je len z dôvodov zníženia sadzby tejto dane, ale to je komplex dôvodov od reštrukturalizácie bánk cez zníženie úrokových sadzieb, až po celý rad skutočností, ktoré zrejme pozitívne vplývajú na daňový základ. Tu je ďalšie riziko -- neviem, či sa tieto efekty budú prejavovať dlhodobejšie a v takom synergickom efekte, ako v tomto roku. Preto už dnes treba -- hovorím o DPH -- koordinovať kroky a opatrenia s ministerstvom financií, smerujúce k dodržaniu plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Preto aj v závere roka sme venovali veľkú pozornosť odvodom vratiek DPH, aby sme na jednej strane pomohli dodržať schodok rozpočtu a zároveň neskomplikovali život štátnemu rozpočtu v januári tohto roku. Výsledkom je fakt, že deficit rozpočtu bol o niečo nižší ako bol plánovaný a na druhej strane rozhodujúca časť vratiek DPH za 11 mesiacov minulého roku bola uhradená.
Je vám už jasné, ako má o štyri roky, keď sa končí mandát tejto vlády, vyzerať slovenská daňová a colná správa a naše verejné financie?
-- Minister financií zriadil pracovnú komisiu, ktorá by na toto mala dať odpoveď. Črtá sa, podľa mňa, odvážna stratégia daňovej reformy v oblasti zákonodarstva, lebo naše daňové zákony sú častými novelami neprehľadné a ťažkopádne. Napr. zákon o dani z príjmov obsahuje až 212 výnimiek z nejakého pravidla. Výnimky porušujú všetky daňové princípy, sú nespravodlivé voči ostatným, komplikujú zákony a znižujú ich účinnosť. Množstvo výnimiek spôsobuje nejednoznačnosť zákonov, čo zasa vyvoláva potrebu vydávania ďalších usmernení či výkladov. A to, prirodzene, komplikuje život jednak daňovníkovi, ale aj daňovej správe. Daňová legislatíva má byť prehľadná, účelná a jednoduchá, a tá naša tieto kritériá nespĺňa. Čím sa viac podarí vybudovať legislatívu na týchto zásadách, o to jednoduchšia a efektívnejšia bude aj naša práca a v konečnom dôsledku bude spokojnejší aj občan platiaci dane.
StoryEditor