Návrh Európskej komisie sprísniť podmienky pre prácu nad 48 hodín týždenne nezasiahne našu legislatívu. "Už pri príprave nášho zákonníka práce sa rátalo s európskym trendom a ochrana zamestnancov pri 40-hodinovom limite je prísnejšia ako v poslednom návrhu Európskej komisie," komentovala potrebu takéhoto ustanovenia v krajinách únie JUDr. Anna Jendrálová.
Posledná novelizácia smernice o pracovnom čase má lepšie ochrániť práva zamestnancov v tých krajinách spoločenstva, kde je to potrebné. Na prekročenie časového limitu nebude stačiť dohoda pracovníka so zamestnávateľom, ale bude potrebný kolektívny súhlas zamestnancov, odborov alebo sociálnych partnerov.
Aj v ďalších oblastiach navrhovanej úpravy spĺňa Slovensko kritériá ochrany zamestnancov. Priemerná dĺžka pracovného týždňa sa vypočítava z referenčného obdobia štyroch mesiacov, komisia ju navrhuje predĺžiť na jeden rok a určuje na to podmienku kolektívnej dohody. Tým by sa viac vyšlo v ústrety potrebám sezónnej práce.
Do novej smernice bolo potrebné zapracovať viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ESD) týkajúce sa pracovného času. Vážne dôsledky mal hlavne rozsudok o pracovnej pohotovosti lekárov. Preto smernica zavádza nový pojem "pohotovosť, počas ktorej sa nepracuje". Takýto čas sa nezapočítava do pracovného času, aj keď sa vykonáva na pracovisku. Vyšlo sa v ústrety Francúzsku, Nemecku a Španielsku, ktoré v dôsledku rozhodnutia ESD riešili problém potreby ďalších pracovníkov záchranných služieb. Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí na Slovensku za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce. Zákonník práce ju charakterizuje ako prácu nadčas.
Náhradný odpočinok po práci nebude musieť zamestnanec v EÚ dostať hneď, ale najneskôr do 72 hodín. Na Slovensku zákonník práce určuje minimálny odpočinok v trvaní dvanástich hodín v priebehu 24 hodín.
Komisia predloží nový návrh, ktorý má nahradiť smernicu o pracovnom čase z roku 1993, na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Zámerom je zlepšiť ochranu zamestnancov pri zohľadnení potrieb modernej európskej ekonomiky, charakterizoval návrh komisár pre sociálne veci Stavros Dimas. Komisia pripravovala návrh po konzultácii so sociálnymi partnermi a zohľadnila vyjadrenia zainteresovaných strán z jednotlivých členských štátov.
StoryEditor