| Prezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory P. Mihók je odborníkom na arabský svet a jeho ekonomiku. Dlhodobo pôsobil vo viacerých arabských krajinách a pozná zvláštnosti arabského človeka, spoločenských podmienok a obchodu. - Pred prvým dlhodobým pobytom som v arabských krajinách bol niekoľkokrát na kratší čas. Do Maroka som išiel tak trocha naladený na arabský svet. Je skutočne iný, a v mnohom pozitívnejší. Zachováva určité tradičné hodnoty a určite nie je taký stresovaný ako náš. Vyzerá to banálne, ale predovšetkým som sa musel naučiť chodiť pomalšie, lebo naša normálna chôdza tam pôsobí ako poklus. Hoci arabský svet má pomalšie tempo, všetko stíha. Prvú knihu, ktorú som si v Maroku kúpil, bol Korán vo francúzštine. Počas pobytu som ho trikrát opakovane prečítal a dodnes sa k nemu vraciam. Korán je nielen Bibliou moslimov, ale determinuje ich každodenný život. Bez znalosti koránu má európsky človek menšiu nádej na pochopenie partnera. Tretia vec, ktorú som urobil, bola, že som sa naučil trocha po arabsky, čo mi pomohlo napríklad pri bežnom nakupovaní. Kupci ma považovali za starousadlíka, čo pre mňa znamenalo veľké úspory, lebo prvá cena je často násobkom napokon dohodnutej. Arabčina mi pomohla aj pri mojej práci, pri získavaní tak potrebnej dôvery. Je stav a vývoj slovenského zahraničného obchodu s arabskými krajinami uspokojivý? - Dá sa povedať, že v posledných rokoch z roka na rok rastie obrat vzájomného obchodu medzi Slovenskom a arabskými krajinami, ak ich berieme ako celok. Pripomínam, že moslimské krajiny sú širšia množina ako arabské krajiny - napríklad najväčšou moslimskou nie je arabská krajina, ale Indonézia. Až 80 miliónov moslimov žije v Indii, arabskou krajinou nie je Turecko, ani Irán. Ročný slovenský dovoz je 650 mil. Sk, vývoz je 5,3 miliardy. Na porovnanie - v roku 1994 sme dovážali za 211 mil. Sk, a vyvážali za 2,5 miliardy Sk. S niektorými výnimkami, napríklad s Marokom, máme pasívnu obchodnú bilanciu, ale s väčšinou týchto krajín ju máme aktívnu, a to napriek tomu, že v nich nemáme silné zastúpenie - ani diplomatické, ani obchodné. Ide o teritóriá, ktoré sa ešte pamätajú na výrobky z bývalého Československa. Najmä naše strojárske výrobky majú v týchto krajinách tradične dobré meno a časť našej produkcie tu nachádza stále uplatnenie. Arabské krajiny absorbujú veľa výrobkov potravinárskeho priemyslu, lebo mnohé z nich sú od dovozu potravinových článkov závislé. Dokážu sa tu umiestniť sklárske výrobky, chemické výrobky, najmä agrochemikálie. Dá sa povedať, že tieto krajiny sú dosť naladené na tú štruktúru priemyslu, ktorou Slovensko disponuje. Preto aj z hľadiska budúcnosti zaraďujem arabské krajiny medzi tie, do ktorých sa dá ďalej diverzifikovať slovenský export. Navyše, až na výnimky, ide o ekonomicky silné subjekty a nie je problém s platením. Je export do arabských krajín cestou, ktorá by mohla výraznejšie ovplyvniť schodok zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie? - Je to jedna z ciest, ktorú by sme mali sledovať. V týchto krajinách sa realizuje veľa projektov financovaných silnými arabskými finančnými skupinami alebo medzinárodnými bankovými konzorciami, cez Svetovú banku, alebo iné dôveryhodné inštitúcie. Tieto projekty sú spravidla finančne a vecne veľmi rozsiahle, slovenské podniky samy by na ne nemali dych. Môžu tu však vystupovať ako subdodávateľ západných, najmä západoeurópskych konzorcií. Silný je tu najmä britský a francúzsky vplyv. Popri arabčine sa tu hovorí ich jazykmi a tradičné štruktúry sú previazané na bývalé metropoly. Po vstupe SR do Európskej únie by na Slovensko z finančne silných arabských krajín, a najmä krajín Arabského polostrova, mohla plynúť aj časť investícií. Čím sa líši obchodovanie s týmito krajinami? - Obchod v týchto krajinách má iné regule, ako v stredoeurópskom regióne. Podstatne viac stojí na osobných kontaktoch. Internet a elektronický obchod tam zohráva a dlho ešte bude zohrávať oveľa menšiu úlohu ako na trhoch v Európe, Amerike a juhovýchodnej Ázii. Arabskí obchodníci si potrebujú na svojho partnera takpovediac siahnuť. Veľa záleží na osobnej sympatii a dôvere a kým sa takáto väzba vytvorí, trvá to dosť dlho. Ale ak vznikne, pôsobí dlho. Nie sú to trhy, kde by sa dali jednorazovo robiť veľké obchody, aj keď v menších objemoch sú výnimky. Plní si naša obchodná diplomacia v tomto teritóriu svoje poslanie rozširovať kontakty a obchod? - Podľa mňa veľmi málo. V súčasnosti máme diplomatické zastúpenie v Alžírsku, ktoré je veľmi komplikovanou krajinou a obchod je mimoriadne slabý. Nie je tam zástupca ministerstva hospodárstva ako vedúci obchodno-ekonomického oddelenia. Podobná situácia je v susednej Líbyi. Zastúpenie máme v Egypte, kde je perspektíva, pravda, ak nedôjde v priestore Stredného a Blízkeho východu k nejakému zlomu. Egypt pre nás ostáva zaujímavým trhom. Zastúpenie máme v Sýrii, ale tiež bez obchodného zástupcu. V Iraku je charge d´affaires, podobne v Spojených arabských emirátoch. Diplomati by tam mali byť viac obchodnými ako politickými zástupcami. Do týchto teritórií by sme mali posielať ľudí ovládajúcich arabský jazyk. Vyslanie takého človeka je v slovenskej diplomacii skôr zriedkavý ako štandardný prípad. Diplomat, ktorý hovorí miestnym jazykom, je pre vyspelé krajiny takmer pravidlom. Ani rozmiestnenie zastupiteľských úradov, ani ich personálne obsadenie, ktoré je viac politické ako ekonomické, nepovažujem za šťastné. Na čo sa v tomto regióne sústreďuje SOPK? - V prvom rade sa snažíme mať dobré kontakty na úrovni príslušných národných alebo silných miestnych komôr. Obchodné a priemyselné komory zohrávajú v arabskom svete veľkú úlohu, pretože združujú finančne silných, rozhodujúcich podnikateľov. Mnohé krajiny sú monarchie a prezidenti komôr spravidla pochádzajú z vladárskych rodín. Komory majú aj dobrú infraštruktúru, dobre majú zmapovaný ekonomický priestor a sú vhodným kanálom na nadväzovanie kontaktov. Rozhodujúce teritóriá máme pokryté dohodami o spolupráci, vymieňajú sa delegácie. Pripomínam, že v arabských krajinách sa na uvedenie podnikateľa často vyžaduje dobrozdanie národnej komory krajiny, odkiaľ pochádza. Slovenským podnikateľom pomáhame aj takto. Toto všetko však nemôže nahradiť prítomnosť obchodných zástupcov alebo reprezentantov. Nie je nádej na oživenie exportu špeciálnej výroby do arabských krajín? - Nemáme čo ponúknuť. Ostalo len málo komodít, ktoré sú v konkurencii zaujímavé. Do týchto teritórií sa tlačia najväčší hráči - USA, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rusko a ďalší. Konkurencia je silná a Slovensko je vzhľadom na stav vo výrobe špeciálu na tom zle. Navyše, nie je vždy dobrá prílišná komercializácia špeciálu v tom zmysle, že do obchodu vstupuje priveľa subjektov. Špeciál je špecifický obchod, kde je politický aspekt mimoriadne dôležitý. Tento región je mimoriadne nestabilný, dodávky zbraní sú pod drobnohľadom, lebo konečný užívateľ môže byť problematický. Myslím si, že by sme mali mať dve-tri silné organizácie s licenciou na dodávky špeciálu a obchod tvrdo kontrolovať ministerstvom zahraničných vecí. Dobre predávame naše kúpele. Sú obmedzujúce limity na zvýšenie návštevnosti z arabských krajín? - V zásade žiadne limity nie sú. Je tu problém sezónnosti, lebo z Arabského polostrova radšej ľudia odchádzajú v horúcom lete, keď je aj u nás špičková sezóna. V zime je príjemná klíma aj tam, navyše, naša zima im nevyhovuje. Viac by sme mohli propagovať aj iné kúpele, nielen Piešťany, ktoré sú všeobecne známe. Málo sa vie, že Dudince v zásade poskytnú to, čo Piešťany. Bolo by treba propagovať kúpele na choroby tráviaceho traktu a ďalších chorôb. Arabskí klienti sú pomerne nároční, zvyknutí na perfektnú infraštruktúru. Najmä tí z nich, ktorí chodia na rekondičné pobyty, môžu byť právom nespokojní s polonemocničnou stravou a ústavnými podmienkami. Táto finančne silná klientela si žiada komfort, ktorý v slovenských kúpeľoch nenájde. Balneoterapeutickú časť si pochvaľuje, ale pohodlie a spoločenské možnosti, na ktoré je zvyknutá, jej chýbajú. Ako bude arabský svet vnímať našu účasť vo vojne v Iraku? - Arabský svet je dosť rozdelený - sú tam sunniti a šíiti, systémy vlády sú od ľavicových republík po ortodoxné monarchie. Je tu však veľká súdržnosť - nie ani tak politikov, ako jednoduchých ľudí. Arabské a moslimské spojivo je veľmi silné. Vojnu s Irakom bude väčšina jednoduchých ľudí považovať aj za vojnu s nimi. Tam vidím riziko. |
StoryEditor