Daniel Lipšic: Štát nesmie určovať správnosť názorov

Švédsky súd odsúdil kňaza Akea Greena na mesiac väzenia za to, že počas kázne verbálne napadol homosexuálov. KDH proti tomu protestovalo. Aký je váš postoj?
- Výroky dotknutého kňaza nepovažujem za rozumné a správne, ale zdá sa mi neakceptovateľné, aby pre výroky, akokoľvek sú nepravdivé, mohol byť niekto trestne stíhaný.
Domnievate sa, že v SR je vyvážená miera ochrany osobnosti a slobody vyjadrovať svoj názor?
- Ochrana osobnosti sa týka fyzickej osoby, nie skupiny osôb.
Podľa toho teda rasistický nápis na stene nie je útok?
- Útok to určite je. Otázne je, či máme takýto útok trestne stíhať.
Z historických skúseností je známe, že nápisy na stenách boli prvým krokom k oveľa horším udalostiam.
- V tridsiatych rokoch malo Nemecko veľmi prísnu legislatívu na stíhanie antisemitských výrokov. Dokonca sa aj uplatňovala a desiatky funkcionárov nacistickej strany boli trestne stíhaní. Využili procesy na propagáciu svojich myšlienok, takže legislatíva mala opačný účinok.
Neobávate sa rizika, že ak sa v týchto prípadoch nebude konať, tak verejnosť dospeje k presvedčeniu, že je to v poriadku?
- Treba rozlišovať medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním protiprávneho konania. Ak niekto iniciuje protiprávne konanie, hoci len verbálne, treba ho postihnúť.
Ak teda niekto v prejave na námestí označí niektorú skupinu obyvateľov za rakovinový tumor v spoločnosti, je to v súlade so zákonom, kým nevyzve na fyzický útok?
- Ak niekto len vysloví myšlienku, akokoľvek nepravdivú, nesprávnu, hanobiacu alebo šokujúcu, stále ho chráni sloboda prejavu. Bolo by koncom slobodného štátu, ak by si vzal do kompetencie, ktoré názory sú správne, ktoré sú nesprávne a ktoré nesprávne bude trestne stíhať. Ja som prívržencom slobody prejavu. Mňa mrzí, že liberáli, ktorí v 19. storočí prišli s myšlienkou slobody prejavu, sú dnes tí, ktorí sa ju snažia obmedzovať, a to nielen u nás.