Čistý zisk Slovenska prvé tri roky po vstupe krajiny do Európskej únie bude o sedem miliónov eur nižší v porovnaní s tým, ako sa prezentovalo tesne po skončení minulotýždňového summitu Európskej rady v Kodani. HN to včera potvrdil hlavný vyjednávač Slovenska s Európskou úniou Ján Figeľ. Podľa aktuálnych údajov, ktoré Európska komisia v utorok zaslala Slovensku, krajina získa na roky 2004 až 2006 o 831 miliónov eur viac ako doň zaplatí, čo predstavuje 154 eur na obyvateľa. "Tieto prepočty sú z posledných dní a dostali sme ich od Európskej komisie po summite," vysvetlil Figeľ s tým, že posun v týchto záväzkoch nastal po úprave kompenzačných prostriedkov preto, lebo všetky krajiny, aj budúce, budú prispievať do únie na základe HDP. Rozdiel teda spôsobila dodatočná úprava pri zohľadnení nadpriemerného hospodárskeho rastu Slovenska spomedzi kandidátskych krajín za ostatné obdobie. "Keďže príjmy aj platby budúcich členských krajín voči EÚ sa určujú na základe HDP, nastala vo finančnej pozícii SR redukcia časti prostriedkov v štrukturálnych fondoch a zvýšenie platieb do rozpočtu EÚ," povedal hlavný vyjednávač.
Pokiaľ ide o výhodnejší splátkový kalendár členského poplatku SR do Európskej investičnej banky (EIB), ktorý bol jedným z úspechov zaznamenaných Slovenskom v Kodani, Figeľ povedal, že za normálnych okolností, by sme mali platiť členské, ktoré celkovo presiahne sumu 20 miliónov eur v ôsmich splátkach dvakrát ročne za štyri roky po vstupe. "Výsledok z Kodane hovorí, že v prvých troch rokoch budeme platiť iba tri splátky, teda časové obdobie na príspevky do EIB sa natiahne v náš prospech," uviedol. V prvých troch rokoch tak Slovensko zaplatí len tri namiesto piatich splátok, čo je úspora asi 5 miliónov eur. Ako ďalej uviedol, EIB je najväčšia a vysoko profitujúca banka, ktorej zisk sa delí medzi členov únie. Ako člen únie zo zisku bude mať podiel aj Slovensko.
Figeľ zároveň zhodnotil celý prístupový proces s tým, že "stratégia Slovenska bola úspešná". Dôvodom hodnotenia prístupového procesu ako úspešného je podľa Figeľa aj to, že Slovensko si vyjednalo prechodné obdobia alebo výnimky tam, kde to považovalo za potrebné. "Naše výsledky sú porovnateľné s inými kandidátskymi krajinami a dnes si už nikto nepredstavuje lepšie riešenie pre Slovensko a strednú Európu ako integráciu v roku 2004," dodal.
StoryEditor