Slovenské vinohrady sú napadnuté Petriho chorobou nazývanou aj ESCA. Zatiaľ proti nej neexistuje žiadna ochrana. Je teda pre vinič tým, čo pre ľudí aids či pre zvieratá BSE. Pre HN to povedal riaditeľ Výskumného ústavu vinohradníctva a vinárstva Michal Kolárik. Ako vysvetľuje, toto hnilobné ochorenie postihuje najmä mladé výsadby. Spôsobuje ho huba, ktorá napadá cievne zväzky. Prejaví sa zväčša v treťom roku veku vinohradu.
Vedeckí pracovníci ústavu sa k rozlohe napadnutých honov odmietajú vyjadriť. Možno sú to stovky, možno tisíce hektárov. Prieskum u pestovateľov dopadol biedne. Každý svoje fiasko tají. "Vysadia vinicu a v treťom roku im vinič padne, musia všetko vyorať, s tým sa nikto nebude chváliť," vraví vedúci útvaru vedy a výskumu Vladimír Repka. Dodáva, že ak by sa iba percento peňazí, ktoré pestovatelia takýmto spôsobom "preinvestujú", vynaložilo do výskumu choroby, asi by dnes nebola takým veľkým problémom.
"Pestovatelia dúfajú, že dovezú zdravý materiál zo zahraničia. Ale táto choroba je rozšírená na celom svete a neexistuje proti nej zatiaľ nijaký prostriedok. Je to niečo podobné ako fyloxéra, ktorá kedysi ničila vinohrady, nikto nevie, čo bude o dva - tri roky," zdôrazňuje Repka.
ESCA sa šíri predovšetkým mechanicky, napríklad infikovanými nožnicami. "Vieme, že táto choroba je na Slovensku rozšírená. Vyzývali sme vinohradníkov, nech nám poskytnú údaje, aby sme mohli podniknúť kroky na jej zvládnutie. Ale nikto nechcel dať nič na papier," hovorí výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Miloš Ševčík.
"Informovali sme ministerstvo pôdohospodárstva o Petriho chorobe a žiadali sme na konci roku 2003 schválenie projektu na jej výskum," uviedol Kolárik. Vysvetlil, že v rámci kontraktu s ministerstvom ústav žiadal schváliť osem výskumných úloh. Schválených bolo iba päť úloh, no výskum choroby ESCA, ktorému sa vedecký tím venuje už roky, medzi ne nepatrí. Takže práca pokračuje vo vlastnej réžii ústavu.
"Vychádzame z mechanizmov vrodenej odolnosti a ako nástroj aplikujeme niečo z prírody. Máme už jednoznačne preukázateľné výsledky," zhrnul šéf útvaru vedy a výskumu Vladimír Repka.
Známe čísla z európskych vinohradov sú alarmujúce. Podľa výskumného pracovníka ústavu Ervína Jankuru, v talianskych vinohradoch Castelnuovo Berardenga (Sienna) zaznamenali priemerný nárast výskytu choroby ESCA o 7,45 percenta počas troch rokov. Vo vinohrade Gambasi Terme (Florencia) sa zvýšil jej výskyt z 26,6 percenta v roku 1994 na 49,9 percenta v roku 1998. Vo vinohrade San Casciano Val di Pesa (Florencia) vzrástol výskyt Petriho choroby zo 77,28 percenta v roku 1993 na 82,25 percenta v roku 1994. V rakúskej oblasti Kremstal pozorovali priemerný medziročný nárast o 2,7 percenta a v niektorých vinohradoch bol nárast počas šiestich rokov o dve až 20 percent. "Pretože šírenie Petriho choroby sa sleduje na základe vonkajších príznakov, ktoré sa neobjavujú každý rok, skutočný výskyt môže byť ešte vyšší," dodal Jankura.
Čo znamená ESCA pre vinohradníka
- hektár novej vinice si do štyroch rokov, kým začne rodiť, vyžiada náklady 700-tisíc až milión korún
- väčšinu tejto investície vynaloží vinohradník v prvých dvoch rokoch - na rekultiváciu pôdy, výsadbu a oporné konštrukcie
- ESCA sa najčastejšie prejaví v treťom roku a znamená fakticky zánik vinohradu