Z Charty OSN (1945) o. i. vyplýva, že hlavným záujmom novej medzinárodnej organizácie sú ľudské práva. Preto Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vo forme rezolúcie dňa 10. decembra 1948 prijalo a vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ako najvýznamnejší dokument z povojnových medzinárodných dokumentov. Zároveň vyzvalo všetky štáty, aby publikovali znenie deklarácie a dali ju rozšíriť, čítať, vykladať najmä na školách a iných výchovných ústavoch bez rozdielu na politické postavenie štátov a území.
Deklarácia nemá právnu záväznosť
I keď deklarácia nemá právnu záväznosť značná časť civilizovaných štátov a národov sveta ju akceptuje tiež pri tvorbe svojich právnych poriadkov
* pretože uznanie vrodenej dôstojnosti a rovnakých a neodcudziteľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete,
* pretože výsledkom zneužívania ľudských práv a pohŕdania nimi boli barbarské činy urážajúce svedomie ľudstva, a pretože za najväčší cieľ jednoducho ľudu bolo vyhlásenie vybudovať svet, v ktorom ľudia budú mať slobodu prejavu, presvedčenia a kde budú zbavení strachu a núdze,
* pretože je nevyhnutné, aby ľudské práva boli chránené zákonmi, ak nemá byť človek donútený uchyľovať sa, keď všetko zlyhalo, k odboju proti týraniu a útlaku,
* pretože je nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi,
* pretože ľud Spojených národov potvrdil v Charte opäť svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosti a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov i žien a rozhodli sa podporovať sociálny pokrok a lepšie životné podmienky vo väčšej slobode,
* pretože členské štáty prevzali záväzky dosiahnuť v spolupráci s OSN rozvoj všeobecného uznávania, zachovávania ľudských práv a základných slobôd a
* pretože všeobecné porozumenie pre tieto práva a slobody je vysoko dôležité pre úplné zrealizovanie tohto záväzku.
Spoločný cieľ pre všetky národy a štáty
VZ OSN teda vyhlásilo túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty za tým účelom, aby každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, usiloval sa vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zabezpečiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a dodržiavanie ako medzi ľuďmi členských štátov samotných, tak aj medzi ľuďmi území, ktoré sú pod ich právomocou.
Sloboda a rovnosť v dôstojnosti i právach
Deklarácia pripomína, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach, sú vedení rozumom a svedomím a majú spolu konať v duchu bratstva. Každý je oprávnený ku všetkým právam a slobodám, ktoré ustanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ďalej, že sa nebude robiť žiadny rozdiel z dôvodu politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajín, alebo území, ku ktorým osoba patrí, nech ide o krajiny alebo územia nezávislé, poručenské, nesamosprávne alebo podriadené inému obmedzeniu suverenity.
Právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť
Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo nevoľníctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Každý má tiež právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú aj právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti akémukoľvek podnecovaniu k takej diskriminácii. Každý má právo na účinnú ochranu pred vnútroštátnymi súdmi proti činom, ktoré porušujú základné práva, ktoré sú mu priznané ústavou alebo zákonom. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný alebo vyhostený. Každý má rovnaké právo, aby bol riadne a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv a povinností alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu. Deklarácia zaručuje každému, kto je obvinený z trestného činu, právo byť považovaný za nevinného, pokiaľ nie je preukázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho obranu. Nikto nesmie byť odsúdený pre nejaký čin alebo opomenutie, ktoré v čase, kedy boli spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Rovnako nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné použiť v čase, kedy bol trestný čin spáchaný.
Rodina má nárok na ochranu spoločnosti a štátu
Podľa deklarácie nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Ďalej, každý má právo na slobodu pobytu a na voľbu bydliska vo vnútri hraníc každého štátu (každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny). Každý má tiež právo v iných krajinách hľadať a požívať tam azyl pred prenasledovaním. Tohto práva sa však nemožno dovolávať v prípade stíhania skutočne vznikajúceho na základe nepolitických trestných činov alebo konaní, ktoré odporujú cieľom a zásadám OSN. Každý má právo na štátu príslušnosť (nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený svojej štátnej príslušnosti ani práva svoju štátnu príslušnosť zmeniť). Muži i ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo, bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzatvoriť manželstvo a založiť si rodinu. Pokiaľ ide o manželstvo, majú nárok na rovnaké práva počas jeho trvania i pri jeho rozvode. Manželstvá môžu byť uzatvárané len so slobodným a úplným súhlasom nastávajúcich manželov. Podľa deklarácie rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu. V osobitnom článku deklarácie je ustanovené právo vlastniť majetok. Podľa neho každý má právo vlastniť majetok ako sám, tak spolu s inými a nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený svojho majetku.
Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo implikuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. V intenciách deklarácie má každý právo na slobodu presvedčenia a prejavu (toto právo nepripúšťa, aby niekto utrpel ujmu pre svoje presvedčenie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice). Každému je tiež zaručená sloboda na pokojné zhromažďovanie a združovanie. Nikto však nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého združenia. Každý má právo, aby sa zúčastnil vlády svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov (každý má tiež právo na rovnaký prístup k verejným službám vo svojej krajine). Základom vládnej moci je vôľa ľudu, ktorá má byť vyjadrená pravidelne konanými a správne uskutočňovanými voľbami na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania.
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Každý človek má ako člen spoločnosti aj právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Ďalej, každý má, bez akejkoľvek diskriminácie, nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. Kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samotnému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby to bolo potrebné, inými prostriedkami sociálnej ochrany (na ochranu svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim). Každý má právo na oddych a na zotavenie, najmä tiež na rozumné obmedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku. Nezabúda sa ani na právo pre každého na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, počítajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku starostlivosť a nevyhnutné sociálne služby; právo každého na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, vzniknutým okolnosťami nezávislými od jeho vôle. Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu. Každý má právo na vzdelanie, pričom toto je bezplatné aspoň v začiatkoch a základných stupňoch. Podľa deklarácie základné vzdelanie má byť povinné, technické a odborné vzdelanie všeobecné prístupné a rovnako vyššie vzdelanie má byť prístupné všetkým podľa schopností. Vzdelanie má smerovať k úplnému rozvoju ľudskej osobnosti a posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám, má napomáhať k vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a skupinami rasovými i náboženskými, ako aj k rozvoju činnosti OSN pre zachovanie mieru. Deklarácia rodičom priznáva prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. Podľa deklarácie má každý tiež právo slobodne sa zúčastňovať kultúrneho života spoločnosti, tešiť sa z umenia a podieľať sa na vedeckom pokroku a jeho výsledkoch. Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov vyplývajúcich z každej vedeckej, literárnej alebo umeleckej činnosti, ktorej je autorom. Napokon, každý má právo na to, aby vládol taký spoločenský a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody ustanovené v tejto deklarácii boli úplne uskutočnené.
Povinnosti voči spoločnosti
Na záver deklarácie sa uvádza, že každý má povinnosť voči spoločnosti, v ktorej jedine môže voľne a úplne rozvinúť svoju osobnosť. Každý je pri vykonávaní svojich práv a slobôd podriadený iba takým obmedzeniam, ktoré ustanoví zákon výhradne preto, aby bolo zabezpečené uznanie a dodržiavanie práv a slobôd ostatných a vyhovené spravodlivým požiadavkám morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti. Vykonávanie týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Nič v tejto deklarácii nemôže byť interpretované, ako by dávalo ktorémukoľvek štátu, ktorejkoľvek skupine alebo osobe právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potláčaniu niektorého z práv alebo niektorej zo slobôd v tejto deklarácii uvedených.