V Česku padla vláda, ktorá musela dlhodobo bojovať o svoju väčšinu v národnom parlamente. Existujú na Slovensku politické faktory, ktoré by mohli predznamenať podobnú situáciu u nás?
- Tá česká vláda nebola jednoznačne menšinová a aj po odchode poslancov z Unie svobody mala stále formálnu väčšinu. Paralela však existuje pri odchode poslancov z ANO a SDKÚ do priestoru medzi opozíciu a koalíciu. Takisto musí vláda získavať podporu aj v stranách, ktoré pre časť koalície neboli prijateľné, najmä komunistov, a do istej miery aj ĽS-HZDS.
Vladimír Špidla nemal dostatočnú podporu v materskej strane, Mikuláš Dzurinda je objektom kritiky KDH a SMK. Je teda obava zo zmeny mocenskej situácie na Slovensku aj z tohto dôvodu opodstatnená?
- Špidla nikdy nemal takú kontrolu nad ČSSD, ako Dzurinda nad SDKÚ či Pavol Rusko nad ANO. Väčšina našich strán nemá toľko vnútrostraníckych prúdov, ale podliehajú šéfom alebo úzkej skupine ľudí.
ODS už signalizovala, že nemôžu s nimi počítať v rámci opozičnej zmluvy. Nebol by takýto model so SF východiskom pre našu koalíciu?
- Takáto zmluva je nelogická, pretože SF by sa aj tak stala súčasťou koalície, ale oni deklaratívne nechcú byť obviňovaní z neúspechov tejto vlády.
Ten pat v parlamente je však podobný v Česku aj na Slovensku. Kde sa dá hľadať potom riešenie?
- Alebo tá naša vláda bude pokračovať, tak ako doteraz, pri hľadaní nárazníkovej podpory v NR SR, alebo vláda padne. Druhý variant je však nepravdepodobný. Rozumiem Dzurindovým partnerom, že sa im to nepáči, ale iná možnosť dnes neexistuje.