Jej sláva žiarila tak dlho, ako sláva žiadnej inej - začala sa presne pred 400 a skončila pred 203 rokmi, ale jej priame dedičstvo prežíva dodnes. Žiadna iná spoločnosť nemala taký rozsiahly monopol, pokiaľ ide o sortiment aj zemepisnú oblasť ako Holandská východoindická spoločnosť (Dutch East India Company -- VOC).
VOC založila ohromnú obchodnú sieť medzi Mysom Dobrej Nádeje, Čínou a Japonskom vrátane Perzie, Indie a Východnej Indie (historické pomenovanie pre oblasť na východ od indického subkontinentu). Holandský tovar bol v Ázii nezaujímavý, bolo treba obchodovať v regióne a VOC dala do toho: za striebro kupovala surový hodváb v Číne, zamenila ho za zlato a meď v Japonsku, tie vymenila za látky a bavlnu v Indii a tou napokon platila za koreniny z Východnej Indie. Obchodná sieť VOC v Ázii bola unikátna. Žiadna iná obchodná spoločnosť či už európska alebo ázijská nedisponovala takými kontaktmi na Ďalekom východe ako práve VOC. Zakladala obchodné stanice, fabriky, sklady. Sortiment sa rozširoval: Cín z Malajzie do Číny, stade čaj s ryžou do Východnej Indie, aby nakŕmila svojich robotníkov. Zaviedla pestovanie kávy na Jáve, nakúpila slony na Cejlóne, naložila ich do lodí so špeciálnymi klietkami a za horibilné ceny predala maharadžom v Indii.
Čo zarobila, doviezla domov, kde sa zisk rozdelil medzi mestá Amsterdam, Zeeland, Delft, Rotterdam, Hoorn a Enkhuizen. K čiernemu koreniu pribúdali klinček, muškátový kvet a orech, škorica, v osemnástom storočí kamenná soľ, cukor, meď, cín, obrovské množstvá surového hodvábu, bavlny a látok. Dobre zarábala na čaji a káve. Vyhľadávaný bol modrý porcelán z Číny, ktorý dal námet pre porcelán z Delftu - typicky holandský produkt.
Všetko sa začalo koncom 16. storočia, keď piráti pripravili Portugalsko o námornú hegemóniu. Európske sklady korenín sa postupne vyprázdňovali a ceny rástli. Holandskí obchodníci zbadali svoju príležitosť. Mali kapitál. Ich kartografi boli najlepší na svete. Podnikaví Holanďania začali zakladať obchodné spoločnosti a investovali do lodí. Portugalská dominancia bola tak zlomená, ale vzájomná konkurencia začala byť neznesiteľná. Vláda preto hľadala riešenie a 20. marca 1602 pomohla vzniku Holandskej východoindickej spoločnosti, ktorej dala politickú a vojenskú podporu a monopol na obchod na východ od Mysu Dobrej Nádeje a na západ od Magalienšovho prielivu.
Prvá flotila s 12 plavidlami vyplávala 18. decembra 1603. Ťažko vyzbrojené lode nemali za cieľ len doviezť korenie a iné vzácnosti, ale aj definitívne vyhrať na Portugalcami. O dva roky VOC získala od Portugalcov Amboine a to bol prvý krok k svetovému monopolu v obchode s klinčekmi. Holanďania verbovali posádky a budovali lode, aby ovládli obchod s korením. Avšak čoskoro zistili, že na získanie kontroly nad svetovým obchodom treba viac. Hľadali vhodné regionálne sídlo, ktoré by slúžilo na administratívne účely, na uskladnenie tovaru a na kotvenie lodí. Toto miesto našli na mieste dnešnej Jakarty a pomenovali ho Batávia. Cesty do Východnej Indie pokračovali. Za dvesto rokov 1772 lodí (!) a rovnako neuveriteľných 4780 plavieb!
Holandsko sa stalo centrom svetového obchodu, Amsterdam najväčším prístavom sveta. VOC však mala prvenstvá aj na zemi. Bola to vôbec prvá akciová spoločnosť na svete.
Nepredávala však lode, neprepúšťala posádky a nerozdeľovala zisk po každej plavbe, ale vytvorila trvalé aktíva. Jej bohatstvo sa rozdeľovalo na zmluvné podiely a spoločnosť využívala zisk na nové expedície. VOC bola teda prvou firmou, ktorá vydala akcie a neskôr aj obligácie. Jej akcie boli predmetom prvých burzových špekulácií v dejinách a hlavne vďaka nim sa Amsterdamská burza stala prvou burzou cenných papierov na svete.
Nebolo však všetko ružové. Platy námorníkov boli mizerné, v 18. storočí takmer každý štvrtý z nich zahynul. Pôvodné obyvateľstvo a krajina platili extrémne vysokú cenu za úspech VOC. V roku 1622 získala monopol na muškátový orech tak, že na súostroví Banda Islands, jedinom mieste na svete, kde sa vtedy táto korenina dorábala, obyvateľstvo čiastočne vyvraždili a čiastočne odvliekli. Monopol na klinčeky získala koncentráciou pestovania na Amboine. Vyhubením týchto stromov na iných ostrovoch ceny rástli hneď a rýchlo.
Ale VOC nepoužívala len násilie. Namiesto podmaňovania regiónov silou, obdarúvala ich vládcov darčekmi, ktoré financovala z vlastného fondu. Holanďania boli úspešní v uzatváraní aliancií a zmlúv o priateľstve. Rokovali s indickým Veľkým Mogulom, čínskym cisárom, kráľom Siamu či perzským šachom, čo zrodilo trvalé kultúrne kontakty. Diplomaticky najúspešnejšie sa VOC prejavila vo vzťahoch s Japonskom. V roku 1639 rozhnevali portugalskí misionári Veľkého Šoguna, ktorý okamžite prerušil všetky vzťahy so zvyškom sveta. Len Holanďania si smeli ponechať svoju misiu v Deshime, neďaleko Nagasaki. Získali tým monopol na obchod s Japonskom a až do moderných čias bola táto misia jediným oknom izolovaného Japonska do sveta. Skoré diplomatické styky, ktoré VOC nadviazala, prežili aj ju samotnú.
V osemnástom storočí začali zisky klesať, spoločnosť podnikla niekoľko riskantných obchodov až ju napokon položilo obchodného embargo počas štvrtej anglicko--holandskej vojny (1780-84), krátko potom, čo Holanďania stratili nadvládu na južnou Afrikou.
Holandská vláda odňala spoločnosti práva v roku 1795, ale obchody dobiehali ešte do konca roku 1799.
Spoločnosť viac nebola. Ale to dobré, čo dala svetu v obchode, politike a kultúrnych vzťahoch, žije dodnes.
StoryEditor