Na jednej strane máte pomerne priaznivé referencie zo zahraničia, na druhej strane ste spolu s Ľudovítom Kaníkom horúcim adeptom na odvolanie.
- Nie je to nič neobvyklé a prekvapujúce. Čím viac a skutočnejších reforiem robíte, tým silnejší je voči nim odpor. To sa dá chápať, ale dobré by bolo pravdivo to pomenovať. Ak mi vyčítajú, že presadzujem zlé reformy, tak odpoveďou sú fakty o vývoji ekonomiky, ktoré sú najlepšie spomedzi krajín V4. Ak sa hovorí o nedostatočnej koordinácii reforiem, tak môžem poukázať na čerstvú správu OECD, ktorá konštatuje, že reformy v daňovej, sociálnej aj dôchodkovej oblasti sú navzájom dobre prepojené a koordinované. Takže treba uvážiť, nakoľko sú tieto výčitky myslené úprimne a nakoľko sú odôvodnené.
Prezentovali ste oficiálne štatistické údaje o rozvoji ekonomiky a vývoji životnej úrovne v SR. Z nich vyplýva, že situácia nie je ani zďaleka taká zlá, ako ju vníma opozícia, odbory a veľká časť verejnosti. Kde vzniká teda rozpor pri hodnotení životnej úrovne?
- Tých dôvodov je niekoľko. Ľudia sami vždy vnímajú svoje životné podmienky horšie, než aké sú. Je to tak v každej krajine, ale na Slovensku je to zvlášť viditeľné. Robili sa veľmi podrobné prieskumy, kde sa kládli rovnaké otázky reprezentatívnej vzorke obyvateľov a odborníkom. Ľudia v rokoch, keď bola inflácia vo výške 4 až 6 %, tvrdili, že ceny sa zvýšili o 25 až 30 %.
Chcete teda povedať, že ľudia sú náchylní skôr dôverovať pesimistickým prognózam?
- Druhým faktorom je, že správy o zlej situácii sú ľahko uveriteľné. To zneužíva v súčasnosti opozícia a odbory. Tí navyše zneužívajú neinformovanosť a nižšiu vzdelanosť obyvateľov, uvádzajú čísla, vytrhnuté zo súvislostí, prípadne mätú pojmy. Napríklad tvrdia, že životná úroveň sa zníži o toľko, o koľko vzrastú výdavky rodín. Nehovoria pritom o tom, že sa zvýšia aj príjmy. Zmena životnej úrovne je pritom daná rozdielom medzi rastom príjmov a výdavkov.
Aké by malo podľa vás dôsledky zastavenie alebo prehodnotenie reforiem, ktoré sľubuje opozícia?
- Dôležité bude, nakoľko sa podarí reformy dokončiť a skompletizovať. Ak sa to nepodarí, tak ten pozitívny výsledok nebude taký dobrý, aký by mohol byť, pričom náklady týchto reforiem v súvislosti so znížením životnej úrovne platiť musíme a strádanie obyvateľstva sa nezmenší. Druhé, ešte nebezpečnejšie by bolo, keby sa reformy po nejakej politickej zmene zvrátili alebo zrušili. To by bolo trestuhodné, pretože to strádanie obyvateľstva by bolo zbytočné a vyšlo by nazmar.
Na Slovensko vstupujú veľkí investori, od ktorých si vláda sľubuje vznik nových pracovných miest, a teda ďalší pokles nezamestnanosti. Koľko takýchto nových miest by sa mohlo vytvoriť?
- Je to zatiaľ ťažko odhadnúť. Priame investície by mali vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest, ale dôležitý je vznik nových pracovných príležitostí vo firmách, ktoré budú vyrábať komponenty. Tu môže byť efekt mnohonásobne vyšší. Príkladom môže byť Volkswagen - spočiatku sa všetko priviezlo, tu sa auto zmontovalo a zasa vyviezlo. Postupne narastal objem komponentov, ktoré sa vyrábajú v SR, na model Tuarég sa v SR vyrába 59 % komponentov. Podobne to bude aj v iných automobilkách, aj pre ne bude ekonomicky výhodnejšie vyrábať komponenty tu, ako ich dovážať. Takže predpokladám, že príspevok investorom k poklesu nezamestnanosti bude závažný. Samozrejme, nevyhnutné je vytvárať pre to podmienky, napríklad smerom k pružnejšiemu trhu práce, vrátane dostupnosti bytov, ale aj smerom k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne pracovníkov.
StoryEditor