Zároveň by však mal prísť o pôsobnosť v oblasti odvolacej agendy, ktorá v súčasnosti tvorí podstatnú časť podaní na NS. Tá prejde na vyššie, dnešné krajské súdy. Podstatnou náplňou práce sudcov NS bude rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch tzv. dovolaniach. V súčasnosti sa uvažuje, že sa NS stane kasačným či tzv. judikačným súdom, ktorého právny výklad zákonov by sa mal stať záväzným v rozhodovacej činnosti sudcov nižších súdov, no i o zmene jeho názvu na Dovolací súd SR.
Nárast prestíže
Kontinentálne právo, ktoré sa uplatňuje aj v právnej praxi SR, nepozná systém, podľa ktorého sa súdne rozhodnutia vo forme precedensov stávajú prameňmi práva. Slovenské súdy sú však pri svojom rozhodovaní viazané v konkrétnych veciach uzneseniami NS. Podľa zákona sú totiž povinné rešpektovať právny názor vyslovený vyššími súdmi, no v iných súdnych sporoch dnes nie sú rozhodnutia NS pre sudcov nižších súdov záväzné, pretože každý z nich vykladá zákon nezávisle. V súdnej praxi je bežným postupom, že sudcovia študujú Zbierku rozhodnutí a stanovísk NS. Tie sa stávajú aj podkladom na ich vlastné rozhodovanie, pretože ako pre HN uviedol podpredseda NS Juraj Majchrák, "ak vedia, že NS má na danú problematiku vyhranený názor, tak sa nechcú zbytočne vystavovať riziku, že by ich rozhodnutia v odvolacom konaní NS zrušil". NS okrem toho zaujíma aj tzv. zjednocujúce stanoviská a to najmä v prípadoch, keď viaceré senáty toho istého kolégia NS alebo súdy vykladajú v podobných prípadoch ustanovenia zákona odlišne, alebo že sa právo v praxi rozlične aplikuje. Zmysel takto vydávaných stanovísk na ďalšie používanie v rozhodovacej praxi súdov by mali pred spustením reformy upraviť pripravované novely sudcovských zákonov.
Minister spravodlivosti i novozvolený predseda NS Milan Karabín očakávajú, že zmeny vyplývajúce z optimalizácie súdnej sústavy znížia doterajší počet sudcov NS. Lipšic považuje dnešný personálny stav súdu za príliš veľký. Nie je však isté, koľko z dnešných 80 sudcov NS ostane na súde aj naďalej pôsobiť a koľkí prejdú na súdy nižšieho stupňa. Podľa ministerstva spravodlivosti by mohlo byť pre NS optimálnym riešením zachovanie štvrtinového stavu sudcov. Podľa Karabína sa počet sudcov súdu bude odvíjať od toho, o aké agendy príde a, naopak, aké mu pribudnú.
Nový vietor
Niektoré zmeny na NS nastali už po uplynutí funkčného obdobia predsedu NS Štefana Harabina. Ešte vo februári sa vedenia súdu z titulu podpredsedu ujal Majchrák. Naštartoval proces stransparentnenia činnosti NS spustením systému elektronickej podateľne. NS zaviedol náhodné prideľovanie spisov sudcom až ako jeden z posledných súdov v SR a to niekoľko mesiacov po tom, ako súdom vznikla zákonná povinnosť podateľne vytvoriť. Jej zavedenie na NS Majchrák odhadol na 300-tisíc Sk. Okrem toho bolo súčasťou zmien aj spustenie projektu súdny manažment na NS, ktorý zahŕňa pomoc súdom NS vo forme 2 vyšších súdnych úradníkov. Už na budúci rok by malo byť na NS týchto úradníkov viac.
| Predsedovia NS SR | |
| Meno | Obdobie vo funkcii |
| Martin Mičura | 1939 - 1945 |
| Pavel Kyrály | 1970 |
| Ján Benčura | 1971 - 1990 |
| Karol Plank | 1990 - 1996 |
| Milan Karabín | 1996 - 1997 |
| Štefan Harabin | 1998 - 2003 |
| Zdroj NS SR | |
