Pavol Kárász: Bola by to mnohomiliardová škoda

Problémy s prípravou pozemkov pre automobilku Hyundai/Kia vyprovokovali záujemcov z Česka i Poľska. Znova začali ponúkať svoje lokality. Čo by znamenalo pre Slovensko, keby sa tu nakoniec Kia neumiestnila a odstúpila od zmluvy?
- Nečudujem sa ani Poľsku ani Českej republike. Každý racionálne uvažujúci štát by si počínal podobne. Zmarenie investície na Slovensku by znamenalo, že sa o veľa rokov oddiali reštrukturalizácia slovenského priemyslu a na viac rokov by sa bez náhrady oddialila tá tvorba pracovných miest, ktorú by Kia mohla priniesť. Prispelo by to k zníženiu rastu hrubého domáceho produktu, súhrnnej produktivity, zamestnanosti. A to už nehovorím o regionálnych dôsledkoch, pretože pri Žiline ide o región poznamenaný značnou nezamestnanosťou a nižšou tvorbou dôchodkov domácností. Dlhodobo by sa predĺžilo obdobie vysokej nezamestnanosti, zakonzervoval by sa súčasný stav exportnej výkonnosti. Pribrzdil by sa aj prísun nových technológií pre spracovateľský priemysel a priemysel dodávateľov pre Kiu. Automobilka by bola pozitívnym impulzom aj pre prílev ďalších zahraničných investícií a zvýšenie rastu priemerných miezd.

Možno to vyjadriť vo financiách?
- Bola by to mnohomiliardová škoda, ktorú by Slovensko muselo nahradiť z verejných zdrojov alebo z iných zahraničných investícií, aby mohlo dosiahnuť takú úroveň, k akej by mu Kia pomohla.

Podľa Ekonom-servisu, ak investície kórejskej automobilky a jej dodávateľského závodu, na ktoré vláda vyčleňuje z verejných výdavkov spolu 8,8 mld. korún, vytvoria 9 900 nových pracovných miest, vráti sa do roku 2010 do verejných financií 9,2 mld. Sk. Pričom nepočítal ušetrené prostriedky zo sociálnych dávok na nezamestnaných ani dane zo zisku právnických osôb. Aké sú vaše odhady?
- Podľa toho, v akom časovom horizonte to posudzujeme. Presne som to nerátal. Každý odhad tohto typu je zjednodušený, modelový. No bez toho, aby sme robili konkurenciu medzi jednotlivými modelmi, možno povedať, že prínosom bude niekoľko tisíc pracovných miest a minimálne niekoľko desiatok miliárd korún. Určite to nie je menej ako odhadol Ekonom-servis. A okrem toho ide aj o efekty, ktoré sa v korunách dajú ťažko modelovať, ako je napríklad prísun moderných technológií, ich ovládanie našimi ľuďmi, ovplyvnenie podnikateľského prostredia. Ide o nesporný prínos nielen pre verejné financie, ale aj pre podnikateľský sektor a zvýšenie jeho ziskovosti. Investície by zvýšili rastový potenciál nielen regiónu okolo Žiliny.

A keby sa Kia premiestnila niekde inde na Slovensku alebo blízko hraníc Slovenska, kde by mohli naši dodávatelia z jej prítomnosti profitovať?
- Ak vláda uvažuje racionálne, tak takúto investíciu by sme zo Slovenska nikam pustiť nemali. Nepripustil by som ani alternatívu blízko Slovenska. Je nepochopiteľné až poburujúce, že taká elementárna vec, ako je príprava lokality, sa nevedela včas a operatívnejšie bez problémov vyriešiť.

Podľa niektorých ekonómov a politikov nemá vláda čo peniazmi priťahovať investorov. Keby vraj znížila dane o to, čo rozdáva na investičné stimuly, podnikatelia by ich mohli investovať tam, kde to oni pokladajú za efektívne. Bol by to plošný stimul pre všetkých podnikateľov.
- To ťažko povedať. Úžitok zo zníženia dane by sa asi rozplynul. Možno by sa zo zníženia daní nič neinvestovalo. Nikde nie je napísané, že podnikateľ, ktorému zostane vyšší zisk, ho bude investovať do podnikania a neminie ho niekde na riviére. Skôr by som v prípade slovenských podnikateľov tipoval, že dajú prednosť vile na riviére. Kia je však istota. Prinesie koncentrované multiefekty naraz.

Má vláda podnikať na trhu zahraničných investícií, alebo to ponechať iba na trh a podnikateľov?
- O priame zahraničné investície prebieha v Európe a v našom regióne osobitne obrovská súťaž, najmä v kapitálovo slabších nových členských krajinách EÚ. Všade sa to robí. V prípade Slovenska je opodstatnené, aby vláda pomáhala zahraničným investíciám a robila zásahy na trhu investícií. Slovenský trh nie je natoľko rozvinutý, aby si s tým sám vedel poradiť. Lebo vytvárať žičlivé prostredie, konkurencieschopné s okolitými krajinami, je len jedna stránka mince. Treba ju doplniť investičnými stimulmi. Dôkazom je aj obdobie pred rokom 2000, keď sa vláda síce snažila, vytvárala prostredie priaznivé pre zahraničné investície, no ich prílev viazol.

Pomohol aj zákon prijatý v roku 1999 na podporu významných investícií. Rozšírili sa ním však aj možnosti v stavebnom zákone vyvlastňovať pozemky vo verejnom záujme aj na významné investície, ktorým takýto štatút prizná vláda. Ak niekto bude investovať najmenej miliardu korún a ak plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú podľa vlády národohospodársky významné. Je to naozaj taký dôvod, aby sa potlačilo aj právo na súkromné vlastníctvo?
- Zákon o významných investíciách je v mnohom kompatibilný s vyspelou Európou. Aj keď nepoznám rôzne nuansy podobných zákonov, nezdá sa mi, že by bol s nimi protirečivý. Vyvlastňovanie má prísť do úvahy iba výnimočne, len v štátnom záujme. Nazdávam sa, že investícia ako je Kia takéto kritérium spĺňa. Pretože keby sme chceli zo štátneho rozpočtu vytvoriť toľko pracovných miest ako prinesie, alebo platili nezamestnaných, tak by sme minuli podstatne viac prostriedkov. Otázka štátneho záujmu je však pri vyvlastňovaní relatívna. Má byť až na poslednom mieste, treba pred tým vyčerpať všetky možnosti trhovo konformného riešenia. Neviem však, či sa tieto možnosti v prípade pozemkov pod Kia vyčerpali. Ak aj regionálna samospráva dôjde k názoru, že je investícia prioritným záujmom regiónu, mala by viac vplývať na vlastníkov, aby sa našlo riešenie.

Je očakávaný prínos z takej investície adekvátny hlbokému predklonu vlády, ktorý cítiť z formulácií v zmluvách s juhokórejskými investormi i zo správania sa podľa nich napríklad pri zverejňovaní a utajovaní zmlúv?
- Neviem, či možno prístup vlády označiť za hlboký predklon. To je otázkou stratégie vlády aj premiéra, aký dojem ním vyvolali. Bez ohľadu na to však vláda dosiahla výsledok, ktorý každá z okolitých krajín Slovensku závidela. Bolo by veľmi smutné, keby takáto príležitosť teraz unikla medzi prstami ako piesok.