Lacnejšie lieky chudobným

V mexickom Cancúne sa dnes začína piata ministerská konferencia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Hlavnými oblasťami, o ktorých by sa malo rokovať, sú poľnohospodárstvo, dovozné reštrikcie a duševné vlastníctvo.
Od posledného stretnutia v katarskom meste Doha (november 2001) WTO rozšírila počet svojich členov o štyri štáty na súčasných 146. Práve katarská konferencia odštartovala nové kolo rozhovorov o liberalizácii svetového obchodu. Jedným z prvých úspechov, ktoré sa podarilo dosiahnuť v prospech rozvojových krajín po rokovaniach v Dohe, je súhlas členov WTO, ktorý umožní chudobným krajinám dovážať lacnejšie kópie liekov vrátane prípravkov na liečenie aidsu, ktorý je rozšírený hlavne v chudobných afrických krajinách. Prístup k lacnejším liekom nemôže ohroziť pozíciu bohatých štátov voči chudobným. Schválenie dohody dostalo do popredia tretiu skupinu štátov na čele s Brazíliou a Indiou, ktoré majú všetky predpoklady vyrábať a vyvážať lacnejšie kópie liekov do najchudobnejších krajín alebo do štátov, ktoré si tieto lieky nedokážu samy vyrobiť. Dohoda zároveň zatlačila do úzadia snahu Spojených štátov zachovať si v oblasti produkcie a vývozu liekov nadradené postavenie.
Poľnohospodárstvo je najkľúčovejšou témou rozhovorov nielen pre rozvojové krajiny, ale aj pre niektoré bohatšie štáty. Účastníci stretnutia očakávajú, že sa podarí dosiahnuť dohovor o redukcii poľnohospodárskych dotácií a dovozných ciel. Poľnohospodárom z rozvojových krajín komplikujú prístup na zahraničné trhy priame dotácie poľnohospodárom vo vyspelých krajinách, podpora poľnohospodárskeho vývozu a regulácia prístupu na tieto trhy. Poľnohospodárstvo je okrem prístupu k lacnejším liekom najkľúčovejšou oblasťou rozhovorov hlavne pre africké krajiny. Zástupcovia čierneho kontinentu sa už teraz obávajú, že nezhody práve v oblasti dotácií môžu spôsobiť, že aj rokovania v Cancúne v tejto otázke zlyhajú. Dotácie sa hlavne pod tlakom Francúzska usiluje zachovať EÚ, ktorá sa na spoločnom postupe v poľnohospodárstve nedávno dohodla s USA. Návrhy oboch svetových veľmocí však nevyhovujú vývozcom a rozvojovým krajinám, ktorým sa hlavne nepozdáva návrh Spojených štátov, aby výrazne znížili dovozné clá na poľnohospodárske produkty. Dohoda EÚ a USA ďalej vyzýva aj rozvinuté štáty, aby znížili dovozné clá na tovar z rozvojových krajín. Úplné zrušenie dotácií, o ktorom sa rokovalo na katarskom stretnutí v Dohe, je však zatiaľ v nedohľadne.
Najchudobnejšie krajiny na svete každoročne zaznamenávajú škody asi 24 miliárd dolárov práve pre dotácie, ktoré poľnohospodárom poskytujú bohatšie štáty. Na ich stratách sa výraznou mierou podieľajú aj obchodné bariéry pre dovoz agrárnych komodít.

Problematický cukor
Súčasná štruktúra medzinárodného obchodu s poľnohospodárskymi produktmi prináša veľa ťažkostí práve najchudobnejším krajinám Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Uvádza to vo svojej najnovšej správe ústav IFPRI (International Food Policy Research Institute) so sídlom vo Washingtone. Táto správa ešte výraznejšie zasiahne do pripravovaných rozhovorov WTO.
"Je čas odstrániť všetky prekážky a opatrenia poškodzujúce najchudobnejšie národy z rozvojových krajín," upozornil Eugenio Diaz-Bonilla z ústavu IFPRI. Viacerí zástupcovia z rozvojových krajín nedávno uviedli, že dotácie, ktoré západné štáty poskytujú svojim poľnohospodárom, ničia ich ekonomiky. Niektorí z nich dokonca upozornili, že rokovania o voľnom obchode sa z ich strany neuskutočnia, pokiaľ sa najzávažnejší problém rokovaní - poľnohospodárstvo - nebude riešiť ako prvý.
Najproblematickejšou komoditou je cukor. IFPRI uvádza, že ak by boli dotácie pre producentov cukru v Európskej únii zrušené, producenti v africkej Keni alebo v Guatemale by mohli na zahraničných trhoch predať oveľa viac svojich produktov. S podobnými problémami sa stretávajú aj pestovatelia bavlny alebo ryže, dodal ústav, ktorého aktivity sú dotované 62 štátmi a jednou z jeho hlavných úloh je nájsť spôsob na odstránenie chudoby a hladu na svete. Na zlom stave svetového obchodu s poľnohospodárskymi komoditami má viac ako 50-percentný podiel EÚ. Ak by došlo k jeho úplnej liberalizácii, aj najchudobnejšie krajiny sveta by mohli zvýšiť export agrárnych produktov najmenej o 70 percent.

Razantná India
IFPRI nedávno ostro kritizoval pre poľnohospodársku politiku aj Spojené štáty a Japonsko. V Japonsku dosahuje clo na ryžu až 500 percent, čo spôsobilo, že tento produkt je v krajine taký drahý ako nikde inde na svete. USA dotujú domácu výrobu bavlny ročne sumou 3,4 miliardy dolárov, čím poškodzujú pestovateľov bavlníka v afrických krajinách a na nízkej úrovni udržujú aj cenu tento komodity na svetovom trhu.
Zástupcovia krajín EÚ a USA už síce načrtli spôsoby zmiernenia ich ochranárskej politiky, oveľa viac však záleží na tom, ako ďaleko dokážu jednotlivé krajiny zájsť pri znižovaní dotácií a dovozných ciel.
Spojené štáty nedávno upozornili, že neúspešné rokovania o poľnohospodárskej politike môžu negatívne ovplyvniť celé kolo rozhovorov o liberalizácii svetového obchodu. "Bez dohody v poľnohospodárstve nebude možné uzatvoriť dohody v iných oblastiach," upozornil zástupca USA Allen Johnson.
Do rokovania o poľnohospodárstve pravdepodobne razantne vstúpi India, krajina, v ktorej dnes žije 963 miliónov ľudí (údaj z roku 1997) a ktorá si ako podmienku redukcie ciel na dovoz poľnohospodárskych produktov stanovila odstránenie vysokých dotácií farmárom v najbohatších štátoch.

Obchodné prekážky a chudoba
Otvorenie trhov na Západe pre najchudobnejšie štáty by mohlo do roku 2015 znížiť počet chudobných vo svete o 144 miliónov ľudí, predpokladá vo svojej správe Svetová banka. V súvislosti so začínajúcimi sa rozhovormi o liberalizácii svetového obchodu banka zdôrazňuje, aby bohaté štáty pristúpili k razantnejšiemu odstraňovaniu obchodných bariér a podporili tak odstraňovanie chudoby vo svete.
Svetová banka vo svojej správe ďalej uvádza, že znížením dovozných ciel na poľnohospodárske produkty a ostatný spotrebný tovar by sa príjem chudobných krajín do roku 2015 zvýšil o 350 miliárd USD. Bohaté štáty by na revanš znížením dovozných ciel zo strany chudobných štátov získali 170 miliárd USD. Podľa súčasných odhadov vedúcich predstaviteľov SB by aj napriek prípadným zmenám žilo vo svete ešte stále asi 2,3 milióna ľudí pod hranicou chudoby, väčšina v oblastiach južnej Ázie. V porovnaní s rokom 1999, keď žilo pod hranicou biedy 2,8 milióna ľudí, by sa však ich počet do roku 2015 aspoň čiastočne znížil.
Banka ďalej predpokladá, že v absolútnej biede bude v roku 2015 aj naďalej žiť asi 800 miliónov ľudí, prevažne v južnej časti Afriky, v porovnaní sú súčasným stavom 1,1 milióna by však aj tu malo dôjsť k miernemu zlepšeniu.
Oba regióny, Afrika a južná Ázia, poznačili slabé obchodné aktivity, rovnako však aj silná závislosť ekonomík jednotlivých štátov v týchto regiónoch od predaja produktov, ako sú napríklad bavlna a meď.
Vedúci predstavitelia banky navrhujú, aby bohaté štáty znížili dovozné clá na poľnohospodárske produkty aspoň o 10 percent a dovozné clá na priemyselný tovar o 5 percent, zatiaľ čo rozvojové krajiny by podľa ich návrhu mali dovozné clá v prípade poľnohospodárskych produktov zredukovať o 15 percent a na priemyselný tovar o 10 percent. Nerovnováha a nespravodlivosť vo svetovom obchodnom systéme spôsobili v minulých desaťročiach prudký pokles exportu najchudobnejších krajín, upozornila banka.

Očakávania Svetovej banky
"Exportéri z rozvojových krajín musia obyčajne zaplatiť za vstup na zahraničné trhy oveľa viac než vývozcovia z bohatých štátov. Aj to je jeden z dôvod, prečo súčasný obchodný systém vo svete nepodporuje rozvoj v najchudobnejších krajinách," upozornil jeden z predstaviteľov SB Richard Newfarmer.
Liberalizácia svetového obchodu prinesie najväčší úžitok mierne rozvinutým rozvojovým krajinám, ktoré budú profitovať aj z nárastu konkurencie v oblastiach, ako sú bankovníctvo alebo telekomunikačný sektor.
V budúcom roku očakáva banka výraznejšiu obnovu svetového hospodárstva, hoci upozorňuje na pretrvávajúce štrukturálne problémy v niektorých bohatých štátoch a oslabovanie bankového systému v Európe a Japonsku, ktoré by mohlo oživovanie zastaviť.
SB predpokladá, že bohaté krajiny dosiahnu v tomto roku len 1,5-percentný rast, avšak už v budúcom roku by sa mal ich rast oživiť a dosiahnuť úroveň 2,5 %, zatiaľ čo na rok 2005 banka očakáva, že dosiahnu 2,4-percentný rast. Najslabší hospodársky rast zaznamenajú v tomto roku štáty eurozóny, a to len na úrovni 0,7 %. V prípade úspešného uplatňovania liberalizácie svetového obchodu by však najchudobnejšie krajiny mali podľa odhadov SB dosiahnuť v najbližších rokoch 4- až 4,9-percentný rast. Rast v južnej oblasti Afriky však zostane aj naďalej slabý, pravdepodobne sa bude pohybovať len na úrovni 2,8 až 3,5 %. Najvyšší, 6,1- až 6,7-percentný rast však banka očakáva vo východnej Ázii. Po troch rokoch recesie a hospodárskej krízy by sa k rastu mali v budúcom roku vrátiť aj ekonomiky krajín Latinskej Ameriky.

Antiglobalizačné protesty
Organizátori konferencie WTO v Cancúne aj v tomto roku očakávajú demonštrácie zamerané proti výraznejšej ekonomickej liberalizácii vo svete, avšak v porovnaní so situáciou spred štyroch rokov (počas zasadnutia v Seattli) sa očakávajú miernejšie prejavy nespokojnosti s neobmedzenou nadvládou nadnárodných spoločností vo svete. Predpokladá sa, že do Cancúnu pricestujú antiglobalisti z celého sveta.
Posledný vývoj však ukázal, že mimovládne organizácie sa dnes viac zameriavajú na dodržiavanie práv zamestnancov a ochranu životného prostredia.
Na redukcii nepokojov majú veľkú zásluhu v prvom rade zástupcovia Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorí sa usilujú nespokojnosť predstaviteľov mimovládnych organizácií so stavom vo svete riešiť pokojnými rozhovormi. Pád amerického energetického gigantu Enron však opäť odštartoval vlnu nespokojnosti. Antiglobalisti využili pád Enronu na to, aby poukázali na nedostatky súčasného systému, ktorý poškodzuje tých najchudobnejších.
V posledných rokoch sa ukazuje, že hlasy antiglobalistov konečne nachádzajú ohlas. "Napríklad práve Spojené štáty začali na podnet antiglobalistov venovať viac pozornosti rozvojovým krajinám," uviedol obchodný analytik Edward Gresser z Inštitútu pre modernú politiku. Ako však dodal, ak chcú byť USA úspešné, musia nájsť podporu aj v ostatných štátoch. Poučenie si vzali aj politici a obchodníci, ktorí sa vzhľadom na narastajúcu nespokojnosť začali viac zaoberať environmentálnymi otázkami, ktoré sú úzko spojené s ich vlastnou budúcnosťou.
"V súčasnosti nemôže nikto s absolútnou istotou vyhlásiť, že kapitalizmus je najlepšou formou fungovania ekonomiky, pretože minimálne polovica sveta dnes žije vo veľkej chudobe, čo skutočne nevytvára prostredie pre dobrý medzinárodný obchod, a dôvera, ktorou kapitalizmus ako systém disponoval, sa postupne vytráca," uviedol v jednom zo svojich ekonomicky ladených diel Nepriebojná spoločnosť spisovateľ Benjamin Lunt.

Mimovládne organizácie v Cancune

Združenie ATTAC
Priatelia Zeme
Aliancia kontinentálneho spoločenstva
Greenpeace
ANEC

Zdroj: BBC

Prognózy hospodárskeho rastu vo svete (v %)

Oblasť                 r. 2003   r. 2004
východná Ázia      6,1         6,7
južná Ázia             5,4         5,4
Afrika                   2,8         3,5
Latinská Amerika  1,8         3,7
OECD                  1,5         2,5
rozvojové krajiny    4           4,9

Zdroj: BBC