Predstavy o spracovaní vízie o dlhodobom vývoji Slovenska do roku 2020 predložili Hospodárskej rade vlády začiatkom marca tri pracovné tímy, na ktoré sa obrátil podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš: Futurologická spoločnosť na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Prognostický ústav SAV. Komisia rady má z nich vyberať jednu, prípadne viac alternatív, na ktorých sa bude pracovať ďalej.
Pohľad futurológov
Podľa futurologickej vízie je neudržateľný rast najväčšou hrozbou pre budúcnosť ľudstva (po odstránení hrozby jadrovej vojny). Vývoj ekonomiky SR do roku 2025 bude vo významnej miere ovplyvňovať celosvetová civilizačná transformácia a schopnosť slovenskej ekonomiky adaptovať sa na nové podmienky.
Zo šiestich základných scenárov považuje za veľmi pravdepodobný -- najmä pred rokom 2010 -- scenár trhového industrializmu. Hrozí v prípade, ak sa vládna ochrana industriálnych inštitúcií spojí s jej rezistenciou voči globálnym zmenám a s neschopnosťou uskutočniť posun k informačnej sieťovej ekonomike. Ekonomická reforma a hospodárska politika by pokračovali v súčasnej podobe, zachoval by sa industriálny model ekonomiky. Výsledkom bude nezamestnanosť 10 až 15 %, makroekonomická nestabilita, inflácia, stagnácia alebo pomalý rast produktivity práce, nízka konkurencieschopnosť a technologické zaostávanie.
Okrem ďalších negatívnych scenárov, z ktorých najhorší, možný iba za špecifických podmienok hospodárskej krízy a politickej destabilizácie s nezamestnanosťou nad 20 %, hyperinfláciou, devalváciou koruny až o 50 % a vývojom podobným Argentíne, ponúkajú prognostici aj scenár Novej ekonomiky -- síce málo pravdepodobný do roku 2006, no reálny po roku 2010. V rozvoji ekonomiky by kľúčovú úlohu zohrali informačné technológie a internet a došlo by k transformácii industriálneho jadra ekonomiky na informačnú sieťovú ekonomiku. Predpokladá dlhodobé strategické programy rozvoja informačnej spoločnosti, prekročenie industrializmu, výmenu zastaraných technológií, preorganizáciu ekonomiky do podoby sietí, rozšírenie trhového prostredia aj na vedu, vzdelávanie či zdravotníctvo.
Zabudnutý kút "globálnej dediny"
Z potreby prekonať nedostatok modernizácie, celkovú nepripravenosť (inštitucionálnu, právnu či kultúrnu) na výzvy prichádzajúce z civilizačného kontextu, vychádza aj vízia IVO. Za najpravdepodobnejšiu v horizonte roku 2015 považuje trajektóriu krajiny integrovanej v EÚ a NATO. No jasne konštatuje, že pôjde o participáciu "chudobného príbuzného", lebo potrvá viac než desaťročie, než sa odstránia deficity ekonomického a sociálneho kapitálu. Spoločný trh, voľný pohyb pracovných síl a kolektívna bezpečnosť budú tlmiť pocit frustrácie, ktorý bude tento fakt vyvolávať. Ak sa využijú všetky prednosti vzniku globálneho trhu, nemusí byť Slovensko -- podľa IVO -- v "globálnej dedine" zabudnutým kútom. Postupne síce dôjde k zmene štruktúry ekonomiky, k zvyšovaniu podielu súkromných subjektov a podielu firiem so zahraničnou účasťou, avšak celkový vývoj bude naďalej značne ovplyvňovať iba niekoľko väčších podnikov. V intenciách najpravdepodobnejšieho vývoja sa HDP Slovenska na jedného obyvateľa zvýši do roku 2015 približne na 57,5 % priemeru dnešnej EÚ v porovnaní so 48 % v roku 2000.
Prognostici poznatkovej ekonomiky
Aj autori z Prognostického ústavu SR kladú dôraz na poznatkovo založenú ekonomiku. Upozorňujú, že "po viac ako 12 rokoch systémovej transformácie a s rýchlym približovaním sa možnosti prijatia do EÚ sa Slovensko ocitlo na križovatke". Poukazujú na to, že Fínsko či Írsko ukázali, ako je možné ofenzívnou stratégiou už za 15 až 20 rokov dosiahnuť prenikavé výsledky a vymaniť sa z periférneho postavenia. Dnes sa rozhoduje, či sa Slovensko uspokojí s úlohou vegetujúcej krajiny, alebo posunie dôraz vo výchove k inovatívnosti a tvorivosti. Podľa prognostikov sa počas transformácie sektorová štruktúra slovenskej ekonomiky priblížila k štruktúre vyspelých krajín EÚ -- v raste podielu služieb a poklese podielu priemyslu a poľnohospodárstva. No neschopnosť presadiť sa na zahraničných trhoch viedla aj k zvýšeniu podielu odvetví priemyslu, ktoré dosahujú nižšiu mieru pridanej hodnoty a sú závislé od dovozu a vysokej spotreby surovín a polotovarov. Predpokladá, že vysoká miera nezamestnanosti sa bude znižovať len veľmi pomaly. Varuje pred vyostrením sociálno-ekonomických rozdielov, ktoré ohrozujú kohéziu spoločnosti (stabilitu a demokraciu), ak vylúčení zo spoločnosti strácajú reálnu nádej na zmenu a vieru v rovnosť príležitostí a nenachádzajú solidaritu v spoločnosti.
Zmeškané koncepcie
V septembri by mal byť známy prvý text vízie. Podľa I. Mikloša vybrané projekty prejdú aj verejnou diskusiou. Poznamenal, že väčšina vyspelých krajín už dávnejšie vypracovala vízie ďalšieho vývoja a pri smerovaní spoločnosti ich využíva. Na Slovensku sa zatiaľ uprednostňovali krátkodobé výhľady a ciele.
StoryEditor