Posilniť predovšetkým postavenie zamestnávateľov má ďalšia novela Zákonníka práce (ZP), ktorý schválil aj novelizoval predchádzajúci parlament. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka sa totiž bez možnosti pružných zmien počtu pracovníkov zvyšuje nezamestnanosť. Preto by sa mali v súlade so svetovým trendom vytvárať najmä krátkodobé pracovné miesta. Tomu by mala pomôcť aj zmena obmedzenia dĺžky pracovného času a nadčasovej práce, ktorá komplikovala život, napríklad, poľnohospodárom, zdravotníkom, učiteľom či niektorým umeleckým profesiám alebo dôchodcom, ktorí sú tiež proti časovému obmedzeniu svojej práce. Zamestnávatelia žiadajú okrem oslabenia postavenia zamestnancov a odborov v pracovnoprávnych vzťahoch predovšetkým povolenie 400 hodín nadčasov v kalendárnom roku, zrušenie povinne ustanovovať zamestnanecké rady a zrušenie povinnosti platiť odborových funkcionárov. Sú aj proti spolurozhodovaniu odborov pri prepúšťaní zamestnancov a ich zasahovaniu do chodu firmy, žiadajú, napríklad, zavedenie výpovede pre nedostatok práce, možnosť okamžitej výpovede zamestnancovi, individuálne dohody o odstupnom, zrušenie limitov pre vedľajšie pracovné pomery, opätovné vytváranie zrušených pracovných miest či normovanie práce. Tvorbu nových pracovných miest a zvýšenie zamestnanosti by podľa Ľ. Kaníka mala podnietiť práve takto upravená novela ZP. Situáciu vyplývajúcu zo súčasných ustanovení Zákonníka práce (ZP), ktoré by ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, vláda, zamestnávatelia, viaceré skupiny zamestnancov, ale aj študentov a dôchodcov chceli zmeniť, dokumentujeme aj niektorými skúsenosťami zamestnávateľov zo slovenských regiónov.
MATADOR PÚCHOV
Súčasné znenie zákonníka robí problémy napríklad v Matadore Púchov, ktorý má 2 670 zamestnancov. Podľa ZP nemožno zamestnancovi, ktorý robí rizikové práce, nariadiť prácu nadčas. "Uvedená citácia pritom nie je jasná a možno ju vykladať rôznym spôsobom," uviedla Anna Virdzeková z odboru personalistiky Matadoru. "Okrem toho zákonník určuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, no nešpecifikuje ich. Veľké problémy robí aj ustanovenie o preradení zamestnanca na inú prácu zo zdravotných dôvodov, ako to zamestnávateľovi vyplýva z § 55 ods. 3."
VÁHOSTAV - TUNELY
Vo firme Váhostav -Tunely a špeciálne zakladania, a. s., Bratislava zase zamestnávajú ľudí tak, že prijímajú zamestnancov len na konkrétne zákazky. Keď ich ukončia, musí ich firma prepustiť. Po nejakom čase by ich však potrebovala prijať znova, no podľa § 48 Zákonníka práce to môže urobiť až po roku. Aj napriek tomu, že novú zákazku, na ktorej vyhotovenie by ich potrebovala, získa aj prv. Namiesto toho, aby sa vrátili do takéhoto "zákazkového" zamestnania, sú potom zväčša evidovaní na úradoch práce a poberajú podporu v nezamestnanosti. "Ťažkosti máme aj s obmedzením práce na 300 hodín podľa dohody o pracovnej činnosti. Táto forma sa totiž vzhľadom na jeho výrobný charakter v stavebníctve využíva pomerne často, " povedala Katarína Solenská.
BUČINA ZVOLEN
Vzťah medzi predstaviteľmi odborov a majiteľmi označil za korektný generálny riaditeľ Peter Lispuch z Bučiny Zvolen a. s. Napriek tomu však považuje prílišnú ochranu zamestnancov odbormi za nezdravú. Súčasný ZP nazval "magvašovštinou", ktorá dala do rúk odborových predákov príliš veľkú moc a mnohí ju zneužívali. Preto víta chystané zmeny tejto právnej normy. Úlohou odborov by totiž podľa neho mala byť okrem ochrany práv aj snaha o to, aby zamestnanci dobre a efektívne pracovali. "Dobré fungovanie firmy, ktorej prosperita môže byť zárukou lepších mzdových a sociálnych podmienok zamestnancov, by malo byť v prvom rade ich záujmom", konštatoval P. Lispuch. Bučina sa s neproduktívnymi alebo pracovnú disciplínu porušujúcimi zamestnancami rozlúčila už v rámci reštrukturalizácie a v súčasnosti v podniku neuvažujú o prepúšťaní, skôr naopak. Rozvojové programy si vyžiadajú zvýšenie počtu zamestnancov.
MICHEL ANGELO
Podľa majiteľa nitrianskej tlačiarne Michel Angelo Miroslava Miretínskeho, by novela ZP mala predovšetkým zvýšiť flexibilitu pri zamestnávaní. Dosiahnuť by sa to mohlo avizovanou možnosťou výpovede pre nedostatok práce, odstránením limitov na vedľajšie pracovné pomery alebo možnosťou znovuvytvoriť zrušené pracovné miesto. Podľa neho súčasné nerovnoprávne postavenie zamestnancov a zamestnávateľov komplikuje najmä podnikateľské aktivity malých firiem. Pritom sa v osobe majiteľa takéhoto subjektu kumuluje funkcia manažéra, výrobného riaditeľa, personalistu i ekonóma, a jeho práva sú v porovnaní so zamestnancami na oveľa nižšej úrovni. Predmetom dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov by preto mohol byť aj pracovný poriadok a zásady normovanie práce.
GEMTEX ROŽŇAVA
"Dobrý ZP by mal pomáhať spokojnosti zamestnanca i zamestnávateľa," myslí si Ľudovít Mészner, vedúci výroby techniky a konateľ textilky Gemtex, a.s. v Rožňave, ktorá je stopercentnou dcérou švajčiarskeho koncernu Schiesser. Zmeny by preto mali štandardizovať pracovno-právne vzťahy na európsku úroveň. K tej patrí aj individuálna dohoda o odstupnom, ktorá je v západnej Európe bežnou normou. Prínosom by bolo aj obmedzenie vplyvu odborov, ktorých pôsobenie v súčasnej podobe je prežitkom. Ak je totiž ozajstným cieľom seriózneho zamestnávateľa spokojnosť pracovníkov, konfliktné plochy medzi ním a odbormi neexistujú. V Gemtexe s takmer 700 zamestnancami napríklad nikdy nemali problémy s odborármi. Priniesol ich až súčasný ZP najmä obmedzením týždenného pracovného času a práce nadčas. Odbory síce boli spokojné, ale zamestnancom klesol zárobok, ktorý musela firma kompenzovať. Ak chce Gemtex obstáť v konkurencii a vyhovieť zákazníkom, je vzhľadom na charakter produkcie často odkázaný na prácu nad čas, hoci so zvýšenými nákladmi. Preto podporuje navrhované rozšírenie nadčasovej práce na 400 hodín ročne. "Je však dôležité, aby zamestnávateľ v takom prípade vyplácal zamestnancom všetky príplatky," uviedol Ľ Mészner.
ZAMESTNÁVATELIA A ODBORÁRI
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Konfederácia odborových zväzov SR sa dohodli na vytvorení spoločnej expertnej komisie, ktorá sa návrhy na zmeny ZP posúdi a spoločné riešenia predloží vláde SR. Podľa zamestnávateľov je ZP nevyvážený a príliš naklonený zamestnancom a odborom. V súčasnej podobe brzdí rozvoj zamestnanosti, príchod investorov i rozvoj podnikania vôbec. ZP považujú zamestnávatelia za nepružný najmä pre priveľký podiel zasahovania odborov do kompetencií zamestnávateľov. Prekáža im najmä oprávnenie odborárov vyjadrovať sa k prepúšťaniu zamestnancov, bez ktorého sa nemôžu zbaviť ani najväčšieho lajdáka. Preto chcú jednoznačne obmedziť zasahovanie odborov pri rozhodovaní o prepúšťaní zamestnancov. Za najproblematickejšie označujú obmedzenie práce nadčas, povinnosť ustanovovať zamestnanecké rady a nerovnaké postavenie zamestnávateľov a zamestnancov. Presadzujú, aby nadčasy zamestnancov vyplývali zo vzájomnej dohody so zamestnancami. Odbory do ZP dokonca presadili ustanovenia, ktoré sú skôr v neprospech zamestnancov. Zabezpečia azda vyššiu nezávislosť odborových predákov, ak ich majú tam, kde majú odbory viac ako 300 členov, platiť zamestnávatelia? Obmedzenie pracovného času, aby sa mohol začínať pred 6.00 a končiť po 22. 00 iba pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je v slovenských podmienkach tiež proti zamestnancom, a beztak sa dá ľahko obísť. Budú zamestnávatelia podporovať a sponzorovať učňov, ak ich budú musieť povinne zamestnať, alebo si radšej vyberú na trhu práce spomedzi pol milióna nezamestnaných?
Odborári namietajú, že pri súčasnej nezamestnanosti sú zamestnávatelia pri určovaní podmienok práce vo výhode. Nie je pre nich prijateľná ani predstava zamestnávateľov, že ak má zamestnávateľ dosť práce, zvyšuje nadčasy a ak jej má málo, prepúšťa. Podľa nich majú odbory podľa ZP len zabraňujúce jednostrannému rozhodovaniu zamestnávateľov o zamestnancoch. Spolurozhodovanie o pracovnom poriadku, výpovedi či normovania práce je napríklad súčasťou podnikových rád aj v Nemecku alebo v Rakúsku.