Vo všeobecnosti existuje celý rad názorov na zákon o rodine, ktorý s niekoľkými menšími novelami platí takmer štyridsať rokov, je súčasťou platného právneho systému Slovenskej republiky. Preto i ním upravená vzájomná vyživovacia povinnosť manželov musí byť objektívne akceptovaná. Vyznačuje sa dvoma základnými zásadami. Prvou je zásada vzájomnosti, z ktorej vyplýva, že každý manžel má voči svojmu partnerovi vyživovaciu povinnosť. Druhou zásadou je, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov je právnym prostriedkom, ktorého prostredníctvom sa zabezpečuje rovnaká životná úroveň obom manželom.
Vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi
Vyživovacia povinnosť má svoj základ v manželstve a vzniká preto už uzavretím manželstva. Je upravená v tretej hlave tretej časti zákona o rodine (§ 91). Od okamihu uzavretia manželstva má teda každý manžel, okrem ďalších povinností vyplývajúcich z manželstva, i povinnosť vyživovať druhého manžela. Vznik tejto povinnosti nie je determinovaný tým, že manžel je na výživné od druhého manžela odkázaný (i keď túto odkázanosť nie je možné v mnohých prípadoch vylúčiť, napr. matka preruší zamestnanie na dlhšiu dobu, lebo sa chce venovať výchove dieťaťa, alebo niektorý z manželov ešte študuje a pod.). Vzájomná vyživovacia povinnosť existuje aj vtedy, keď obidvaja manželia majú dostatok hmotných prostriedkov, aby uspokojili svoje hmotné a kultúrne potreby. Zákonodarca totiž vychádza z toho, že na rovnakú životnú úroveň majú manželia právo bez ohľadu na to, aké majú zárobkové a iné možnosti a schopnosti. Predmetná zásada pramení už z úpravy, že "muž a žena žijú v manželstve ako v životnom spoločenstve, v ktorom si majú vzájomne pomáhať a uhradzovať svoje potreby podľa svojich schopností a možností". Táto zásada vyplýva nepriamo i zo spôsobu určenia vyživovacej povinnosti súdom, ktorý určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby hmotná a kultúrna úroveň obidvoch manželov bola zásadne rovnaká (porov. § 91 ods. 2). Inými slovami, vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká priamo ex lege už okamihom uzavretia manželstva a na jej vznik nie je potrebné súdne rozhodnutie. Zákon však predpokladá, že sa manželia vzájomne dohodnú ohľadom plnenia tejto vyživovacej povinnosti. K súdnemu určeniu vyživovacej povinnosti dochádza len vtedy, ak jeden z manželov podá návrh na určenie výživného. Súd môže priznať nárok na výživné za čas minulý iba od začatia konania o určenie výživného, t. j. odo dňa podania návrhu (pozri § 98 ods. 1 zákona).
Trvanie vyživovacej povinnosti medzi manželmi
Vyživovacia povinnosť trvá počas existencie manželstva. Ak manželstvo zanikne smrťou, vyhlásením manžela za mŕtveho alebo rozvodom, zanikne i vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Práva a povinnosti manželov zo vzájomného vyživovacieho vzťahu sú právami osobného charakteru, a preto ak niektorý z manželov zomrie, práva zanikajú a neprechádzajú na dedičov. Avšak po smrti niektorého z manželov môže vzniknúť nová vyživovacia povinnosť detí voči pozostalému manželovi, pravda, len v prípade, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre vznik vyživovacej povinnosti voči rodičom. Ako už bolo naznačené, v prípade rozvodu manželstva zaniká vždy vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Tu dávame do pozornosti, že za podmienok ustanovených v § 92 zákona o rodine môže vzniknúť nárok na poskytnutie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, teda môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd o príspevku na výživu na návrh niektorého z nich.
Rozsah vyživovacej povinnosti a spôsob plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi
Z dikcie ods. 2 § 91 zákona o rodine vyplýva, že ak neplní jeden z manželov túto povinnosť, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine aj z ich rovnakých práv a povinností zakotvených v§ 18, podľa ktorého "muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie". Vzájomná pomoc spočíva tak v majetkovej, ako aj nemajetkovej sfére. Ide najmä o prekonávanie každodenných starostí vo všetkých životných situáciách. Podľa zákonodarcu zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 96 zákona o rodine. Z jeho dikcie je zrejme, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, alebo nejakého majetkového prospechu. Inak vyjadrené, pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi v intenciách uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Podľa § 91 ods. 2 súd prihliadne aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú spoločnú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. So zreteľom na § 19 súd prihliadne i na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých uvedených (prípadne aj ďalších) skutočnosti súd môže dospieť k správnemu záveru o "zásadne rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovni" obidvoch manželov. Pokiaľ ide o spôsob plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, závisí spravidla na tom, či manželia žijú spolu a plnia vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, alebo či túto povinnosť dobrovoľne neplnia. Ak manželia žijú spolu, plnia si túto vyživovaciu povinnosť spravidla in natura v rámci spoločného hospodárenia v rodine a spoločného zabezpečovania hmotných a kultúrnych potrieb manželov na základe spoločných finančných prostriedkov manželov. V prípade, že manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, určí sa výživné vo forme peňažného plnenia v pravidelne sa opakujúcich splátkach.