Dva razy mesačne sa budú musieť na úradoch práce hlásiť nezamestnaní, aby dokázali aktívnu spoluprácu s úradom práce pri hľadaní zamestnania. Ukladá im to novela zákona o zamestnanosti, ktorú parlament 15. novembra 2002 schválil v rámci skupiny 22 zákonov, súvisiacich so štátnym rozpočtom na rok 2003. Ak nezamestnaný túto povinnosť bez vážnych osobných alebo rodinných dôvodov nesplní, bude vyradený z evidencie nezamestnaných. Podobne ho úrad práce vyradí z evidencie, ak bude vykonávať práce bez pracovnoprávneho vzťahu (tzv. čierna práca), odmietne sa zúčastniť na programoch poradenstva a aktívnej politiky trhu práce alebo účasť na nich predčasne ukončí, prípadne nepreukáže, že si aktívne hľadá zamestnanie. V prípade vyradenia z evidencie sa nezamestnanému budú krátiť dávky sociálnej pomoci na polovicu. Opätovne bude môcť byť takýto nezamestnaný zaradený do evidencie až po uplynutí 6 mesiacov. Cieľom týchto opatrení je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému osobami, ktoré poberajú sociálne dávky v nezamestnanosti a zároveň načierno pracujú.
Zákon zároveň zvyšuje dôraz na aktívnu politiku práce, pričom posilňuje úlohu Národného úradu práce (NÚP), ale aj miest a obcí. Zmení sa spôsob financovania nástrojov aktívnej politiky práce, keď niektoré náklady preberú na seba úrady práce (napríklad náhradu cestovných nákladov dlhodobo nezamestnaným, ktorí si nájdu prácu, ale aj príspevky zamestnávateľom). Doterajšia účelová dotácia štátu na aktívnu politiku zamestnanosti už nebude povinná, jej výšku každoročne určí zákon o štátnom rozpočte a vyplácať sa bude štvrťročne vždy ku koncu daného štvrťroka, len na základe žiadosti NÚP sa mu môže poskytnúť preddavok. Aj naďalej sa ráta s príspevkom pre zamestnávateľov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta a zapoja sa do programov rekvalifikácie, na jedného zamestnanca môže OÚP poskytnúť maximálne 10-tisíc Sk. Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovaného pracovníka zamestnávať minimálne počas 12 mesiacov. OÚP taktiež môžu poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na úhradu mzdy zamestnanca, príspevok na úhradu odvodov do poistných fondov.
Mestá a obce sa stanú vykonávateľmi politiky zamestnanosti. Nezamestnaní sa nebudú musieť hlásiť výlučne v sídlach okresných úradov práce (OÚP), ale aj na miestach, ktoré úrady práce určia, pritom to môžu byť aj miesta ich bydliska alebo susedná obec. Podmienky tejto spolupráce sa podľa zákona určia dohodou medzi obcou a OÚP, v súčasnosti sa tieto zmluvy uzatvárajú. Úrady práce napríklad poskytnú obciam zoznam nezamestnaných, ktorí v nich majú trvalé bydlisko, čím sa zvýšia možnosti obce zapájať takýchto svojich obyvateľov do programov verejnoprospešných prác, prípadne využívať ich na práce v rámci obcí.
Obavy zo zákona
Už počas prípravy a prijímania zákona sa objavili úvahy o problémoch, ktoré môže jeho aplikácia spôsobiť. Otázne totiž je, nakoľko sú úrady práce personálne pripravené zvládnuť zhustenú frekvenciu príchodov nezamestnaných. Hoci zákon umožňuje, aby OÚP mali kancelárie aj v obciach, aby sa znížili cestovné náklady nezamestnaných a aby sa spružnilo využívanie možnosti odpracovať určitý počet hodín v prospech obce, na financovanie týchto kancelárií musí nájsť OÚP prostriedky. Sporné je tiež dosiahnutie jedného z cieľov zákona, a to je obmedzenie čiernej práce. Zákon navyše nestanovuje spôsob, akým nezamestnaný preukazuje, že si aktívne hľadá zamestnanie. Podľa názoru niektorých zamestnávateľov sa preto zvýši počet návštev vo firmách len preto, aby nezamestnaní získali pečiatku o tom, že firma im nemôže poskytnúť zamestnanie. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vo svojom stanovisku upozornila, že úprava obmedzí možnosti nezamestnaných aktívne sa podieľať na hľadaní zamestnania. KOZ tiež navrhla, aby štát zvýhodnil zamestnávateľov, ktorí zamestnajú viac ako 3 % zdravotne postihnutých, ako aj valorizáciu podpory v nezamestnanosti.
-- na úrad práce dva razy do mesiaca
-- vyradenie z evidencie za čiernu prácu
-- krátenie dávky sociálnej pomoci na polovicu pri vyradení z evidencie
-- vykonávateľmi politiky zamestnanosti aj mestá a obce