Slovenská konsolidačná iniciuje prijatie novely súčasne platného zákona o konkurze a vyrovnaní napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh znenia úplne nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ktoré zmeny považujete za najzásadnejšie?
- V novele navrhujeme ustanoviť viacero konkrétnych časových lehôt na niektoré úkony, aby sme urýchlili konkurzné konanie. Cieľom novely je predovšetkým stanovenie lehôt v procese od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do okamihu rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a súd nepovolí primeranú dodatočnú lehotu na predloženie chýbajúcich náležitostí, alebo ak nebol uhradený preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu konkurznej podstaty, navrhujeme, aby súd mal povinnosť najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa doručenia návrhu konanie zastaviť. Ak súd konanie nezastaví, v súlade s navrhovanou novelou by mu automaticky vyplývala povinnosť do troch dní po ukončení uvedenej päťdňovej lehoty doručiť dlžníkovi návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s výzvou na predloženie zoznamu aktív a pasív, a to najneskôr do 30 dní. Následne by súd mal v lehote do 30 dní odo dňa doručenia zoznamu aktív a pasív alebo odo dňa uplynutia lehoty na jeho predloženie posúdiť, či sú splnené podmienky na ustanovenie predbežného správcu konkurznej podstaty alebo na vyhlásenie, resp. zamietnutie konkurzu. Cieľom navrhovanej novely je, aby súd v tejto lehote nielenže mal povinnosť posúdiť uvedené podmienky, ale zároveň aj rozhodnúť o ustanovení predbežného správcu a o vyhlásení alebo zamietnutí konkurzu.
Čo je dôvodom na upravenie termínu prieskumného pojednávanie pred schôdzou konkurzných veriteľov?
- V praxi sa vyskytujú prípady, keď si niektorý veriteľ prihlási do konkurzu fiktívnu pohľadávku, ktorá mu svojou výškou zabezpečuje možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzného konania. Súčasne platný zákon totiž nestanovuje povinnosť uskutočniť prieskumné pojednávanie, na ktorom je možné poprieť alebo uznať prihlásené pohľadávky, pred konaním schôdze konkurzných veriteľov. V takomto prípade súd priznáva hlasovacie práva všetkým veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávky. Veriteľ, ktorý si prihlásil do konkurzu fiktívnu pohľadávku, vďaka jej výške disponuje kvalifikovanou väčšinou, ktorá mu umožňuje ovplyvňovať konkurzné konanie, prostredníctvom svojho správcu konkurznej podstaty alebo schválením jemu vyhovujúceho plánu speňaženia. Týmto výhodným postavením môže disponovať až do momentu konania prieskumného pojednávania, kde môže byť takáto pohľadávka popretá ostatnými veriteľmi alebo správcom konkurznej podstaty prípadne až do právoplatného rozhodnutia o incidenčnom spore. Z uvedených praktických skúseností navrhujeme, aby zákon stanovoval lehotu, v ktorej sa musí uskutočniť prieskumné pojednávanie, čo súčasný zákon neustanovuje. Znenie novely predpokladá stanovenie termínu prieskumného pojednávania najneskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov. Pri konaniach, v ktorých sa dosiaľ prieskumné pojednávanie neuskutočnilo, novela navrhuje stanoviť lehotu na konanie prieskumného pojednávania najneskôr do 30 dní od nadobudnutia účinnosti predkladanej novely.
Predpokladáte aj úpravu lehôt, v ktorých sa majú uskutočniť schôdze konkurzných veriteľov?
- Áno! V súlade s platným zákonom je totiž súd povinný v lehote 30 dní na návrh kvalifikovaného veriteľa urobiť zvolávací úkon na konanie schôdze konkurzných veriteľov, čo znamená, že súd vydá zvolávacie uznesenie. To však neznamená, že v tejto lehote sa schôdza konkurzných veriteľov reálne uskutoční. Termín konania schôdze konkurzných veriteľov nie je z tohto dôvodu súčasne platným zákonom jednoznačne upravený a jej konanie je na uvážení súdu. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby zákon ukladal súdu povinnosť zvolať v 15-dňovej lehote od podania návrhu schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vydania uznesenia o jej zvolaní.
Konsolidačná sa pri predaji pohľadávok stretla s viacerými problémami. V čom predpokladá navrhovaná novela úpravu v tomto smere?
- V navrhovanej úprave sa snažíme odstrániť aj povinnosť spísania notárskej zápisnice pri postupovaní pohľadávok medzi kupujúcim a predávajúcim. Zároveň navrhujeme predĺžiť termín možnosti postúpenia pohľadávky najneskôr do momentu vydania rozvrhového uznesenia, a nie do momentu vyvesenia konečnej správy na úradnú tabuľu súdu, ako ustanovuje platný zákon o konkurze a vyrovnaní.
Ďalším nedostatkom platného zákona je, že nedostatočne rieši prípady uspokojenia nárokov veriteľa, keď je ním založený majetok predaný v exekúcii, ktorá bola prerušená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.
Ako navrhujete riešiť túto otázku?
- V zmysle § 28 ods. 1 ZKV veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva, majú pri speňažovaní právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Je potrebné, aby bol platný zákon doplnený aj o možnosť uspokojenia pohľadávok tých veriteľov z výťažku predaja majetku, ktorý sa stal súčasťou konkurznej podstaty podľa § 14 ods. 1 písm. e). Toto ustanovenie rieši predovšetkým prípady speňaženia majetku výkonom rozhodnutia alebo exekúciou a následne takto získané finančné prostriedky, ktoré neboli vydané oprávnenému, dňom vyhlásenia konkurzu spadajú do konkurznej podstaty. V novej úprave ZKV navrhujeme, aby záložní veritelia mali právo na oddelené uspokojenie aj v konkurznom konaní z finančných prostriedkov, ktoré boli získané ešte počas exekúcie alebo výkonom rozhodnutia, ale neboli im vyplatené z dôvodu, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa stali súčasťou konkurznej podstaty.
StoryEditor