V nedávno vydanej knihe Žijem v takej krajine... ste vyslovili myšlienku, že v budúcnosti bude potrebné práva menšín zakotviť ústavným zákonom. Prečo?
- Ide o víziu, ktorá sa opiera o skúsenosti z uplynulých 14 rokov. Jednoduchý zákon vie zmeniť každá vláda, ak má 76 poslancov. Ústavný zákon sa dá zmeniť predsa len ťažšie.
Nezdá sa vám byť dostatočné, že základné ľudské a občianske práva sú garantované ústavou?
- Ústavu, ktorá garantuje tieto práva, máme viac ako desať rokov. Ale pamätáme sa, ako napriek tomu ministerka školstva Slavkovská zrušila dvojjazyčné vysvedčenia, hoci ich vydávanie nestálo ani o korunu viac. Ústava nemôže byť dostatočne podrobná, aby pokryla všetky tieto otázky. Na konkrétne riešenie by mal byť prijatý osobitný ústavný zákon.
Aké časové rámce predpokladáte v pre tento krok?
- Moja vízia je o tom, ako riešiť menšinové problémy v dohode s väčšinovým národom. To sa nedosiahne zajtra, ani pozajtra, ale vtedy, keď na to bude vhodný čas a keď jeden druhého dokážeme presvedčiť, že sa netreba obávať, keď každý bude vedieť, že je členom tohto spoločenstva a robí všetko pre to, aby tento región napredoval.
Vaša požiadavka "uznania spoločenských práv" znamená zakotvenie kolektívnych práv.
- Je možné uplatňovať individuálne právo navštevovať školu s vyučovacím jazykom maďarským ako jednotlivec? To môže dosiahnuť len kolektív. V Európe je dosť príkladov takéhoto postupu. Je tu južné Tirolsko, je tu švédsko-fínsky model, ktorý tiež zabezpečuje kolektívne práva v určitých oblastiach.
Vyslovili ste poľutovanie nad tým, že pri zmene územnosprávneho usporiadanie nevznikol ani jeden kraj, kde by bola majorita maďarskej menšiny. Prečo to bolo také dôležité?
- Mečiarova reforma vytvorila osem krajov tak, že všade sme stratili niekoľko percent. To je pre nás neprijateľné, pretože my máme iné problémy ako väčšinový národ. Samozrejme, náprava sa dá urobiť len vtedy, ak sa prekonajú obavy z takéhoto kroku.
Obavy vznikajú už teraz, napríklad v otázke škôl na národnostne zmiešaných územiach...
- Školy sa rušia aj v Žiline, a ide o slovenské školy. Na druhej strane sa zatvára maďarská škôlka v Šamoríne. Ide o postup, ktorý súvisí s reformou školstva.
V súčasnosti sa diskutuje o dodatku ku koaličnej zmluve. Zdá sa vám dohoda reálna?
- Koalícia má dva problémy - menšinové postavenie a pokazené vzťahy. Prvý problém nemôžeme zmeniť, tak sa pokúsime vyriešiť aspoň ten druhý. Najprv sa dosiahne dohoda v koalícii, až potom sa bude hľadať podpora u nezávislých poslancov alebo opozície.
Akú váhu bude mať dodatok pri tak "pošramotených" vzťahoch, aké sú v koalícii?
- Bude mať takú hodnotu, akú mu budú pripisovať koaličné strany. Mohli sme zvoliť pasivitu, neurobiť nič a čakať, ako to dopadne, alebo sa aspoň pokúsiť o dohodu. Ak to vyjde, máme vyhraté, ak nie, za ten pokus to stálo.
Patrili ste k najzásadovejším kritikom premiéra Dzurindu. Zdá sa vám, že dochádza k náprave?
- Zdá sa mi, že aspoň trochu sa situácia zmenila. Pamätáte sa na odvolávanie bývalého riaditeľa NBÚ, to sa pretlačilo cez vládu. Nový riaditeľ bol vymenovaný až po dohode, že bude musieť byť súhlas všetkých strán. Dohodli sme sa pri rokovaní o deficite štátneho rozpočtu. Nehovorím, že zmena je radikálna, ale aspoň je náznak, že sme na dobrej ceste.
StoryEditor