Napriek poslaneckému prieskumu na ministerstve aj v SIS dodnes nie je jasné, kde a ako vznikli nevyžiadané, verejnosti známe nahrávky telefonátov a kto je zodpovedný za únik utajovaných skutočností...
-- Stojíme si za tým, že nahrávka Pavla Ruska nevznikla v Policajnom zbore. Dokonca som presvedčený, že nebola vyrobená úmyselne, a že teda nevznikla tvorivou činnosťou človeka. Bola to náhoda či výplod určitej technickej chyby v systéme. Svedčí o tom aj neštandardný formát, v akom sa nevyžiadané nahrávky v koncovom zariadení odpočúvacieho systému ministerstva vnútra objavili. Za normálnych okolností sa bez identifikačných znakov legálne objednané nahrávky nemôžu objaviť. Viem, že vyšetrovatelia majú ambíciu túto kauzu dotiahnuť a vzniesť konkrétne obvinenia. Zároveň chcú zistiť, akým spôsobom nahrávky vznikli, ako sa dostali na ministerstvo vnútra, ale aj na verejnosť.
Okrem nahrávok politikov sa však objavili aj prepisy telefonátov podnikateľa Jána Badžgoňa.
-- To je úplne iná liga, iná hra. V prvom rade ide o prepisy nahrávok, a nie o zvukové záznamy. Prepisy navyše nesú známky analytického spracovania. V Badžgoňovom prípade sa dá len ťažko povedať, či je prepis obsahom rozhovoru alebo či to bola len jeho hlavná zložka. Navyše tam boli aj popisné informácie kto komu volal, čo sa v policajných prepisoch nevyskytuje. Tu niekto analyzoval rozhovor a identifikoval jeho účastníkov. Vyhodnocoval sa aj obsah a o čo asi v rozhovore išlo. To skôr svedčí o tom, že tieto odpočúvania nie sú úplne vyfabrikované. Tri osoby, spomínané v prepisoch, potvrdili autenticitu rozhovorov.
Myslíte si, že je možné od niekoho požadovať politickú zodpovednosť za prepisy rozhovorov, ktorých nahrávky možno ani neexistujú?
-- Prepisy naznačujú, že Badžgoňova podnikateľská skupina udržiavala kontakty s politikmi SDKÚ dlhší čas. Zatiaľ by sa o všetkých podozreniach na korupčné správanie SDKÚ dalo povedať, že mali nejaký reálny základ a nemyslím si, že v tomto prípade by to bolo ináč. Tieto prepisy by mohli byť výsledkom obchodovania s informáciami a mohli by dokumentovať, akú podobu majú asi informácie, ktoré sa dostávajú von z bezpečnostných a zo spravodajských štruktúr. Čo sa týka hľadania nahrávky, dá sa dosť ľahko prakticky overiť, či si v konkrétnom dni dvaja účastníci aj naozaj telefonovali. Politickou zodpovednosťou sa Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť zatiaľ nezaoberal, pretože sme chceli dať SDKÚ dostatok času na vyjadrenie.
Ide o diskreditáciu alebo o varovanie?
-- Musíme sa zamyslieť nad viacerými možnosťami. Ak sa niekto pokúsil na niekoho čosi nastražiť, tak prečo na to použil podnikateľa, ktorého meno je verejnosti neznáme? Ide predsa o veľké ryby. Pripusťme aj možnosť, že išlo o upozornenie na obchodovanie s informáciami a nič lepšie ako Badžgoň nebolo k dispozícii. Rozhodne pravdu nepozná nikto lepšie ako samotný Badžgoň a vedenie SDKÚ. Na blízkosť vzťahov môže poukázať aj neobchodná čisto kamarátska konverzácia v prepisoch.
Vidíte nejakú súvislosť medzi technickou chybou zariadenia v prípade "náhodných" nahrávok s prepismi telefonátov podnikateľov, politikov a niektorých šéfov ústredných štátnych inštitúcií s Badžgoňom?
-- Nie. Prepisy sa vzťahujú na rozhovory, ktoré vznikli v inom období minulého roka ako Ruskova nahrávka a majú iný charakter. Dialóg novinára a predsedu ANO nie je o obchode a navyše skutočnú existenciu nahrávky potvrdilo preverenie databázy ministerstva vnútra, kde sa našla, aj keď v nezvyčajnej podobe. O akejsi spravodajskej hre s týmito kauzami ako opozičný poslanec neviem a ani nevidím ich význam. Iste, dajú sa pripustiť, ale prvá nahrávka Ruska z decembra by mohla byť asi len ťažko súčasťou hry, keď vznikla náhodne. Navyše sa zdá, že ani jej zverejnenie sa nedá označiť za riadený proces.
Dôležitou súčasťou vzniknutých problémov je porušenie režimu nakladania s chránenými informáciami, ktorý sa vzťahuje na činnosť odpočúvacieho systému i na databázu nahrávok. Ide o hľadanie diery v ochrane utajovaných skutočností.
-- Prieskum na ministerstve nás presvedčil, že odpočúvací systém je v zlom stave. Myslím si, že vyšetrovanie Ruskovho odpočúvania sa ukončí do jedného mesiaca. Bez ohľadu na závery by sme mali dospieť k rozhodnutiu, že súčasný systém práce s ITP nie je v budúcnosti udržateľný a že ho treba nahradiť novým. Nemôžeme čakať, že experti výrobcu potvrdia závažné chyby v jeho programe. Aj to, že nedokázali vysvetliť, ako sa nahrávka predsedu ANO dostala do systému, o niečom svedčí. V súčasnosti si už aj obyčajný mobilný telefón pamätá, komu a v akej časovej dĺžke sa volalo, no nepamätá si to jeden z najdrahších systémov v SR. Ten neeviduje ani kto, kedy a s akou požiadavkou doň zasiahol, dokonca ani v prípade, keby išlo o mazanie databázy či kopírovanie súborov s nahrávkami. Dnes už nie je podstatné, prečo to bolo možné, ako bol systém nastavený a kto predvolil jeho parametre. Základnou požiadavkou je možnosť kedykoľvek spätne preveriť narábanie so zariadením, prihlásenie a odhlásenie zo systému cez osobné heslá. Systém bol dovezený pred takmer 8 rokmi a už sa nevie, čo všetko bolo objednané, ako výrobca postupoval a či sú tam brány, ktoré umožňujú nekontrolované odpočúvanie. Šokujúcim zistením pre mňa bolo, že archivácia je dodnes manuálna. Nemôžeme sa však veľmi čudovať, v čase nákupu zariadenia nebol nikto vo svete ochotný dodať SR odpočúvacie zariadenie. Bola to vtedy jediná možnosť.
Zabezpečenie nového systému odporúča SMK i KDH.
-- KDH navrhlo striktné oddelenie systému SIS a ministerstva vnútra. SMK navrhuje zriadenie úplne novej inštitúcie. Do istej miery sú to príbuzné návrhy, pretože predpokladajú nákup nového zariadenia. V prípade SMK by to bolo úplne nové zariadenie, KDH navrhuje nákup ešte jedného podobného zariadenia, aké v súčasnosti už spravuje spravodajská služba, aj pre ministerstvo. Hnutie však počíta s ďalším používaním nespoľahlivého systému. Kompromis medzi dvoma návrhmi by mohol predstavovať vhodné riešenie. Samostatný úrad môže mať postavenie podobné Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ), s ktorým by mal blízko spolupracovať, pretože ochranu utajených informácií má na starosti práve on. Nový úrad by potom zodpovedal za odpočúvacie systémy a za uchovávanie dát. Jeho kontrola by pripadla obrannému výboru alebo osobitnému nestálemu výboru parlamentu. Návrh ANO je len akousi legislatívnou úpravou, ktorá reagovala na zvýšenie kontroly a na požiadavku zrušiť 24-hodinovú lehotu a dodatočný súhlas sudcu. Od svojho vzniku však už bol prekonaný. Nemáme len legislatívne, ale aj technické problémy. Reagoval na to počas svojej poslednej návštevy SR aj generálny tajomník NATO George Robertson, keď povedal, že alianciu nezaujíma, koľko zákonov kandidátske krajiny prijali, ale ako v praxi vyzerá ochrana utajovaných skutočností...
Kto by mal pripraviť špecifikáciu nového odpočúvacieho systému?
-- Základnú objednávku by mali vypracovať odborníci ministerstva vnútra, SIS a Kriminalisticko-expertízneho ústavu. SR má jedných z najlepších telekomunikačných technikov, ktorí už v súčasnosti majú najprísnejšie bezpečnostné personálne previerky a pracujú pre NATO. Preto tu nepredpokladám problémy. Definované musia byť bezpečnostné bariéry a ich stupne, ktoré systém bude musieť mať. Štandardom by mal byť aj paralelný server, na ktorý sa dajú zálohovať všetky operácie so zariadením. Všetko by sa to malo sústrediť na jedno pracovisko s uzavretým počtom ľudí, podľa mňa tak okolo stovky.
Prípad nelegálneho odpočúvania prebral od vyšetrovateľov špeciálny tím vojenských prokurátorov.
-- Nevidím v tom problém. Je rozdiel medzi civilným a vojenským prokurátorom, a to v tom, že vojenský prokurátor môže plniť aj funkciu vyšetrovateľa. Pôvodný vyšetrovací tím vykonal potrebné úkony a prokurátori už len hodnotia dôkazy a majú pripraviť obvinenie. Ak v spise ešte niečo chýba, určite ho na došetrenie vrátia vyšetrovateľom. Vyšetrovatelia by mali určiť právnu zodpovednosť ľudí, ktorí za to môžu.
Ministerstvo do pripomienkového konania predložili návrh novelizácie zákona o ITP.
-- V úvode volebného obdobia sa hovorilo, že zákon o ITP treba liberalizovať. Dnes je už jasné, že trend bude opačný a novela zákona povedie k sprísneniu kontroly používania ITP, bude sa pritvrdzovať. Kauzy naštrbili dôveru v ochranu utajovaných skutočností. Ste v kontakte s NBÚ?
-- Spolupráca výboru, ktorý je jediným kontrolným orgánom fungovania NBÚ v SR, je na vysokej úrovni. Začiatkom roka sme NBÚ kritizovali za navrhovanú novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ústretovosť vedenia úradu sa prejavila pri zapracúvaní našich pripomienok do návrhu novely. V dnešnej podobe ju považujeme za kvalitnú. Platný zákon má nedostatky v určení okruhu osôb, ktoré podliehajú osobitnému postaveniu. Odporúča sa síce, aby boli z previerok vyňatí len traja najvyšší ústavní činitelia, ale problém spôsobujú previerky poslancov NR SR. Hrozí, že sa ohrozí ich mandát, ak neprejdú previerkou. Jedným zo základných bezpečnostných rizík je spolupráca s tajnými službami, s čím môžu mať problémy aj niektorí súčasní zákonodarcovia. V štandardných demokraciách sa kladie dôraz na morálku, či sa kandidát neprevinil proti ochrane utajovaných skutočností alebo či nie je vydierateľný. Možno sa tento problém pri poslancoch podarí vyriešiť prechodným obdobím desiatich až pätnástich rokov s tým, že nepreverení by boli vylúčení z kontaktu s utajovanými skutočnosťami NATO.
Dá sa posúdiť objektívnosť informácií, ktoré slúžia ako podklad pri rozhodovaní o udelení vyjadrenia o previerke NBÚ?
-- To je druhý problém. Do akej miery by mohol NBÚ vo svojom odôvodnení rozhodnutia pomenovať bezpečnostné riziko, ktoré spôsobilo, že človek previerkou neprejde alebo, naopak, prejde? Úrad NATO pre bezpečnosť, ktorý metodicky riadi NBÚ, stanovil, že nie je možné odkryť informačný zdroj, ale je možné konkretizovať dôvod negatívneho stanoviska. Bude sa pravdepodobne zvažovať, či sa jednotlivé bezpečnostné riziká nerozdelia do skupín označených číselným kódom, ktorým sa potom bude v ďalšom procese dovolania označovať kľúčová informácia. Je otázne, či sa pôjde ešte ďalej a v prípade spolupráce so spravodajskou službou sa, napríklad, nepovie aj to, na ktorom prípade sa dotyčný podieľal. Vidím v tom ďalší problém, pretože keď niektorá procesná strana v spore o výsledok previerky napadne vierohodnosť informácie a bude tvrdiť, že je klamlivá, ako prebehne dokazovanie bez odkrytia zdroja? Myslím si, že sa ustálime na pomenovaní rizika, ktoré v najväčšej miere ovplyvnilo previerku.
Kto by mal posudzovať rozhodnutia NBÚ?
-- Podľa zákona je odvolanie rozkladom v prípade rozhodnutia najvyššieho orgánu štátnej správy. Žiadosť o rozklad sa podáva k riaditeľovi inštitúcie, ktorý o oprávnenosti podania rozhodne na základe záverov rozkladovej komisie. To platí, ak predstavený úradu v prvej inštancii nerozhoduje ani neovplyvňuje rozhodnutia odborov úradu. Dá sa to považovať za demokratický spôsob rozhodovania, no v prípade NBÚ vydáva previerku už v prvom stupni sám riaditeľ. V rozkladovej komisii NBÚ preto asi budú pôsobiť aj zástupcovia ministerstiev vnútra a obrany a poslanci NR SR. Od poslancov by si to vyžadovalo odbornú zdatnosť. Čo s poslancom po 4 rokoch fungovania v takomto orgáne, kde bežne prichádza do kontaktu s utajovanými skutočnosťami? Riešiť by sa mal aj pomer opozičných a koaličných poslancov v komisii.
V krátkej histórii NBÚ o previerkach rozhodoval už aj súd.
-- To, čo si verejnosť v tejto súvislosti predstavuje pod odvolaním, je v skutočnosti preskúmanie rozhodnutí súdom. Ide o správne súdnictvo, v ktorom súd skúma, či boli počas rozhodovania inštitúcie dodržané zákonné postupy. Väčšina uznesení súdu smeruje k vráteniu veci na opätovné posúdenie. V prípade rozhodnutí by mal preskúmanie vykonávať krajský alebo Najvyšší súd SR. A opäť sa objavuje otázka, akým spôsobom by mohli byť preverovaní sudcovia, ktorí sa dnes môžu z titulu funkcie oboznamovať s utajovanými skutočnosťami bez previerok. Veľa bude záležať aj na ministrovi spravodlivosti, ako sa k otázke postaví. Kto bude nad previerkami vykonávať dozor, teda nie je jasné. V prípade, že by sa pred súdom mali preverovať utajované informácie, bude môcť byť z pojednávania vylúčená procesná strana, ktorá previerku nemá? V súčasnosti to nie je možné, lebo podľa ústavy sú si pred súdom všetci rovní. Novela zákona o utajovaných skutočnostiach je teda jednou z najkomplikovanejších a zároveň dôležitých zmien, ktoré sa pred vstupom do NATO ešte musia v SR vyriešiť. Počas môjho stretnutia s Robertsonom to rezonovalo viac ako, napríklad, referendum o vstupe či korupcia, pretože ide aj o odstránenie podozrení z politického zneužitia ITP a informácií.
NBÚ by mal byť teda zárukou dodržiavania predvstupových, a neskôr členských záväzkov SR v oblasti bezpečnosti, spravodajstva a ochrany informácií.
-- V porovnaní s prvým obdobím po vzniku úradu v roku 2001 je dnes politické prepojenie vedenia NBÚ na isté politické strany menej citeľné. Musíme presadiť, aby sa takéto vplyvy úplne eliminovali a aby mal úrad nezávislú pozíciu, pretože inak by sa mohol stať nástrojom politického boja. Všetky prípadné problémy sme pripravení pomenovať a napadnúť. NBÚ by malo podľa podmienok bruselskej centrály preveriť každého, kto bude v SR pracovať s informáciami NATO. Týka sa to aj vojenských a spravodajských zložiek bez toho, aby sa nejako obmedzili ich súčasné kompetencie pri preverovaní vlastných zamestnancov. Úrad teda neašpiruje na previerky v SIS, vo Vojenskom obrannom spravodajstve či Vojenskej spravodajskej službe. Dvojité preverovanie by v konečnom dôsledku mohlo viesť k úniku informácií. Dôležitou zložkou civilnej kontroly týchto citlivých otázok sú aj podľa aliancie novinári.
Ako si potom vysvetľujete články v zahraničnej tlači o diskutabilných metódach práce SIS, v ktorých boli použité aj informácie bez elementárnej znalosti politického kontextu SR?
-- Články v anglickom magazíne považujem za malé science fiction, pretože keby tak SIS fungovala, tak by sme sa zaradili medzi krajiny s pochybnou mierou demokracie v spoločnosti. O ich pozadí sa môžem, ako opoziční poslanci, len dohadovať. S odstupujúcim riaditeľom SIS Vladimírom Mitrom sa osobne nepoznám a ani neviem, ako to funguje. Rovnako pozadie vymenovania Petra Tótha za šéfa kontrarozviedky nechcem komentovať, ale je evidentné, aké napätie to vyvolalo vo vládnej koalícii. Dá sa povedať, že odstúpenie pána Mitra môže napätie uvoľniť. Na porovnanie, v opozícii to nemalo takmer žiadny ohlas. Pre nás je dôležité, aby bola aj naďalej zabezpečená ochrana informácií a funkčnosť služby pri hroziacich teroristických útokoch v súvislosti s vojnou v Iraku.
Budete po vyjadrení šéfa SIS, že informácie v diskreditačných článkoch o službe v Jane´s Intelligence Digest pochádzajú z NBÚ, žiadať od riaditeľa úradu Jána Mojžiša vysvetlenie?
-- Nie, nebudem, lebo nevidím súvis medzi činnosťou NBÚ a medializovanými informáciami o SIS.
Pripravovaná novelizácia zákona o SIS by mala posilniť jej kontrolu. Podporíte takúto iniciatívu?
-- Osobitný kontrolný výbor pre SIS nie je stály výbor, preto sa v ňom neprerokúvajú všetky legislatívne návrhy. Je pravdepodobné, že novela zákona o SIS sa dostane do nášho výboru, no minimálne nám ju predkladatelia ponúknu na posúdenie v otázke bezpečnosti štátu. Spolupráca medzi kontrolným výborom a SIS by mal byť intenzívnejšia a oni sami by mali chcieť, aby to tak bolo. Ak bude kontrola efektívnejšia, nebudú vznikať podozrenia. My na takejto kontrole už od začiatku trváme vo vzťahu k NBÚ. Úrad má mať nespochybniteľnú dôveru, to si uvedomilo aj jeho vedenie. Niektoré medializované kauzy sa už nesmú opakovať.
Splnila mimoriadna schôdza parlamentu o korupcii a klientelizme svoj účel? Niekoľko trestných oznámení súvisiacich s privatizáciou a neprípustným lobingom už bolo podaných, Badžgoň však, napríklad, ostal nevysvetlený.
-- Ukázalo sa, že koalícia si vo vzájomných sporoch vystačí sama. Svedčí o tom napätie, ktoré vyvolala mimoriadna schôdza. Úlohou opozície, a dokonca jej povinnosťou, je upozorňovať na taký závažný spoločenský problém, akým korupcia nepochybne je. O tom, že tieto problémy SR má, vedia už dávno aj v EÚ, aj v NATO. NR SR musela zaujať čitateľný postoj a vo svojom uznesení deklarovať, že táto otázka nie je najvyššiemu ústavodarnému orgánu ľahostajná.
Môže korupcia ohroziť integračné ambície SR?
-- Veľmi vážne. Generálny tajomník pripustil, že vlastné problémy má každá z členských aj kandidátskych krajín. Zvládnuť 19 parlamentov je teda dosť náročné. Zároveň upozornil, že ratifikačný proces môže byť v ktoromkoľvek bode prerušený. Bol som v Bruseli a obhajoval som, koľko toho SR v oblasti boja proti korupcii urobila a koľko zákonov sme prijali. Hneď ma však zaskočili konkrétnymi otázkami a menami. Pýtali sa na Ruska, Mojžiša, SIS, kto, kam a ako zasahuje. Majú teda evidentne veľmi podrobne zmapovanú našu domácu situáciu. Tlačia na to, aby SR korupciu riešila. Nechceli by, aby sa súčasťou predvolebnej agendy v niektorej členskej krajine stalo odmietanie vstupu SR ako rizika možného úniku informácií. Pre mňa nie je korupcia otázkou, či má niekto z politikov veľa peňazí. Vnímam ju skôr z odborného hľadiska ako významné bezpečnostné riziko, že v SR sa dajú informácie kúpiť za primeranú cenu.