Po skúsenostiach z povojnovej obnovy Kuvajtu a Juhoslávie väčšina predstaviteľov hospodárskeho života na Slovensku v súvislosti s priamou účasťou na rekonštrukcii povojnového Iraku je skôr skeptická, pretože objednávky na obnovu si vtedy z 95 % rozdelili americké firmy. Aj v súčasnosti by USA, najmä na začiatku, chceli zvládnuť všetko samy. Britské firmy by sa mohli na obnove podieľať ako subdodávatelia. V tom je príležitosť aj pre také slovenské, no ešte viac české firmy, ktoré majú svojich strategických partnerov (vlastníkov) z USA. Šance by mohli mať podniky, ktoré sa v rámci bývalého Československa podieľali na budovaní rafinérskeho komplexu v Basre aj pri obnove ropovodov a plynovodov alebo irackých elektrární a teplární. Likvidácia nášľapných mín by mohla byť príležitosťou pre odbyt slovenského odmínovacieho zariadenia Božena. Odbyt by mohli nájsť aj cestné a stavebné stroje. V každom prípade obnova Iraku je príležitosťou pre podnikateľov i deblokovať staré pohľadávky.
Česi však zverejnili, že Irak neuznáva sukcesiu -- nástupnosť práv -- po bývalom Československu, a teda ani dlh voči ČR. Hovorca ministra financií Peter Papanek uviedol, že v prípade SR k 31. 12. 2002 dosiahli civilné pohľadávky voči Iraku 1,1 mil. USD. Na porovnanie: po započítaní úrokov by iba česká firma Zetor mala mať v Iraku pohľadávku až 150 miliónov dolárov. (O špeciálnych pohľadávkach ministerstvo financií informácie neposkytuje.) "Pohľadávku evidujeme, šanca na jej preplatenie je vecou dohody slovenskej a irackej strany," uviedol. "Jej vymáhanie Irak podmieňuje ukončením hospodárskeho embarga OSN. V prípade, že sa dostane k moci iná vláda ochotná o pohľadávkach rokovať, MF SR otázku deblokácií otvorí," dodal Papanek.
Prípadná možná účasť slovenských firiem:
-- na obnove rafinérie v Basre
-- na obnove elektrární a teplární
-- na odmínovacích prácach (Božena)
-- na výstavbe ropovodov, ciest a letísk
StoryEditor