Slovenskí podnikatelia, ktorí uvažujú nad presunom sídla svojej firmy za hranice, by si mali dávať pozor na spôsob, akým to spravia. Právo Európskej únie im síce takéto "presídlenie" umožňuje, v praxi je však podľa právnika advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andreja Leontieva zmena sídla do zahraničia veľmi komplikovaná. "Niektoré štáty Únie napríklad neakceptujú presun sídla, ak sa s ním súčasne nepresunie do zahraničia aj manažment." Vzhľadom na možné riziká, vysoké náklady a neistý výsledok Leontiev svojim klientom takúto možnosť neodporúča.
Existuje totiž iná možnosť ako dosiahnuť rovnaký cieľ oveľa jednoduchším spôsobom - a to cezhraničná fúzia. "Ak chce napríklad slovenská eseročka presunúť svoje sídlo do Českej republiky bez toho, aby musela prebehnúť likvidácia, založí sa v Česku "sesterská" eseročka a do tejto sa zlúči slovenská," radí Leontiev. Podľa neho je navyše takýto postup úplne v súlade s právom a daňovými predpismi. Právnik ale upozorňuje, že pokiaľ by aj po fúzii, teraz už česká spoločnosť s ručením obmedzeným, pokračovala v podnikaní na Slovensku, musí si na Slovensku založiť prinajmenšom organizačnú zložku, ktorá bude mať živnostenské povolenie a ktorá bude slovenským daňovníkom. Zisk zo slovenskej podnikateľskej činnosti, tak bude naďalej zdaňovaný na Slovensku. To isté platí aj v prípade pokiaľ by firma presunula do zahraničia iba svoje sídlo. "V prípade keď má spoločnosť formálne sídlo v zahraničí, ale centrum svojich ekonomických záujmov na Slovensku, mala by mať daňový domicil na Slovensku," dodáva Leontiev.