Niekedy v roku 1990 sme začínali diskusiu o reforme verejnej správy. Na Slovensku sa rozhodlo, že bude oddelená samospráva a oddelená štátna správa. V tomto modeli sme pokračovali a pokračujeme aj v súčasnosti.
Diskusie o tom, akú podobu by mala mať reforma, sme mali už niekedy v rokoch 1996 - 1997 na fóre, kde bol zúčastnený aj súčasný minister financií Ivan Mikloš a aj splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský a ďalší odborníci. Rozprávali sme sa o tom, ako financovať samosprávy v budúcnosti.
V predchádzajúcom volebnom období sme premýšľali, ako uskutočniť reformu verejnej správy, ako presunúť na samosprávu kompetencie zo štátnej správy. Veľa sa diskutuje o originálnych a prenesených kompetenciách. Originálne sú tie, ktoré sú výhradne v pôsobnosti samosprávy, prenesené sú tie, ktoré robíme pre štát, za finančné prostriedky od štátu.
Počas diskusie o podobe reformy verejnej správy sme spolu s pánom Nižňanským prešli aj územie Slovenska, mali sme celý rad stretnutí. Presviedčali sme o potrebe decentralizovať kompetencie od štátu k samospráve, bližšie k občanovi, aby mal na ne väčší vplyv ako aj na svojich volených predstaviteľov.
Prenos kompetencií a peňazí
Po týchto diskusiách v roku 2001 parlament prijal rozhodnutie o podobe reformy verejnej správy a o tom, ktoré kompetencie budú prenesené. Teraz na konci roka sa skončí volebné obdobie vyšších územných celkov. Toto usporiadanie nebolo podľa našich predstáv. Presadzovali sme 11 vyšších územných celkov a bolo schválených osem.
Našou požiadavkou bolo, aby súbežne s presunom kompetencií na samosprávu bola rozbehnutá aj fiškálna reforma. Žiaľ, nepodarilo sa to. Kompetencie sa začali prenášať v roku 2002 a fiškálna reforma sa uskutočňuje až od tohto roku. Plánovanie presunu kompetencií a s nimi súvisiacej politickej zodpovednosti trvalo od januára 2002 do januára 2004. Mestá a obce prevzali kompetencie napríklad na úseku matrík, ochrany životného prostredia, základného školstva, školských zariadení, sociálnych vecí, stavebného konania. V 2002 - 2004 sme zaznamenali aj isté zmeny vo financovaní. Toto obdobie, ktoré sa vyznačovalo najmä tzv. decentralizačnou dotáciou, sa považuje za prvú etapu fiškálnej decentralizácie. Vo všeobecnosti sa však pod pojmom decentralizácia v súčasnosti chápe nový spôsob financovania, ktorý bol zavedený do praxe v januári tohto roku.
Verejná správa
Reforma verejnej správy ako celok vrátane prípravy etáp, diskusie a politických rozhodnutí sa začala prakticky vzápätí po roku 1990, po zrušení systému národných výborov. Od obnovenia samosprávy je obec samostatným územím. Ako právnická osoba, za podmienok stanovených zákonom, hospodári samostatne s vlastným majetkom a so svojimi zdrojmi. Samostatne a autonómne rozhoduje a vykonáva všetky úkony, ktoré sú spojené so správou obce a majetku.
To, čo sa po reforme miest a obcí zmenilo zásadne, je objem finančných zdrojov, rozsah majetku a počet zamestnancov. Finančné zdroje obcí boli v rokoch 2001 necelých 33 miliárd korún, v roku 2005 sú odhadované na 77 miliárd korún. Majetok mal ku koncu roku 2001 hodnotu 183 miliárd korún, ku koncu roku 2004 približne 318 miliárd korún. Počet zamestnancov v roku 2001 bol 25-tisíc, v roku 2004 približne 120-tisíc.
Pokiaľ ide o kompetencie, možno spomenúť najmä dve okolnosti. Od januára 2004 môžu mestá a obce rozhodovať o presunutí majetku, zatiaľ čo dovtedy potrebovali súhlas štátneho orgánu.
Od januára 2005 môžu mestá a obce rozhodovať o výške väčšiny miestnych daní slobodne, zatiaľ čo dovtedy sa mohli pohybovať len v zákonom stanovených limitoch.
Obecné rozpočty sa v roku 2005 majú pohybovať vo výške približne 77 miliárd korún. Suma sa skladá:
- z vlastných príjmov obcí - napríklad miestne daňové poplatky, nakladanie s vlastným majetkom obcí, podnikateľské aktivity a ako vlastný príjem je definovaný aj podiel na dani z príjmov fyzických osôb
- z dotácií - dotácie na prenesenie výkonov štátnej správy, na stavby, na školstvo, na voľby do orgánov vyšších územných celkov, špecifické dotácie, rozvojové aktivity typu výstavba PSA Peugeot, Kia, Hyunday, dotácia na individuálne potreby obcí, príspevky na stravu a školské potreby deťom, na výkon funkcie, dotácie z fondov EÚ, VÚC a
- z iných zdrojov.
Fiškálna decentralizácia
Fiškálna decentralizácia sa netýka financovania prenesených výkonov štátnej správy, ale iba financovania originálnych kompetencií. Finančné toky a ich zabezpečenie možno až do začiatku januára 2005 považovať za komplikované a neprehľadné. Až do decembra minulého roku bola ich skladba - podiel na dani z príjmu fyzických osôb, podiel na dani z príjmu právnických osôb, podiel na cestnej dani, decentralizačná dotácia na kompetencie na úseku školstva, decentralizačná dotácia na úseku opatrovateľskej služby, dotácia na mestskú hromadnú dopravu (len veľké mestá), dotácia pre malé obce s počtom do tritisíc obyvateľov.
Týchto sedem typov zdrojov nahradil od roku 2005 podiel na jednej dani, ktorou je daň z príjmov fyzických osôb. Z tohto hľadiska je financovanie originálnych kompetencií rozhodne prehľadnejšie. V roku 2005 budú mať mestá a obce podiel na dani z príjmov fyzických osôb navrhovaný minimálne 23,5 miliardy korún.
Ak hovoríme o originálnych kompetenciách, máme na mysli napríklad územné plánovanie, verejnoprospešné služby, osvetlenie, vodu, kanalizáciu, verejný poriadok, miestne komunikácie, sociálnu pomoc, verejnú zeleň, parky, podmienky na šport a kultúru, ekonomický rozvoj obce, základné, umelecké, materské školy, školské jedálne, starostlivosť o nevládnych občanov.
Druhou veľkou kapitolou fiškálnej decentralizácie bola oblasť miestnych daní a poplatkov. Vlani v decembri vyberali mestá a obce jednu daň a dvanásť miestnych poplatkov, pričom v tom čase už bol zrušený miestny poplatok predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov.
Od januára tohto roku vydali mestá a obce osem miestnych daní a jeden poplatok. Pokiaľ ide o obsah zdanenia, v zásade nebol zriadený nijaký nový druh dane. Uvoľnenie horných sadzieb väčšiny miestnych daní, predovšetkým daní z nehnuteľností, spôsobilo rozsiahlu diskusiu, najmä medzi podnikateľmi.
Mohli by sme azda otvoriť aj tému doterajšieho podhodnotenia dane z nehnuteľností oproti ostatným daniam. Zvýšenie daní zdvihlo obrovskú vlnu nespokojnosti. Pritom skôr sa hovorí o percentách, a nie absolútnych sumách. Lebo oveľa horšie je vnímaná informácia, že sa daň zvýšila o 100 percent, než informácia, že namiesto dvoch korún za štvorcový meter je daň štyri koruny.
Existuje niekoľko ojedinelých prípadov, keď mesto zvolilo mimoriadne vysoké sadzby, ale kvôli tomu nepovažujeme za vhodné zasahovať do systému, ktorý sa len rozbieha. Ustálenie výšky daní je otázkou času. Obce rýchlo zistia, že nie je múdre nadsadiť dane demotivačne. Aj pre ne bude výhodnejšie hľadať primeranú výšku daní tak, aby boli vymožiteľné.
Riziká financovania
Viac ako 400 miest a obcí má dnes menej prostriedkov než v roku 2004. Nik im však úlohy a kompetencie neznížil. Naopak. Dokonca sa museli postarať o zabezpečenie úloh, o ktorých štátne orgány s nimi nediskutovali. Otázka nestojí tak, že obce znevýhodňujú podnikateľov, ale tak, že samy obce sú znevýhodnené. Dosahy fiškálnej decentralizácie a riziká financovania miest a obcí sú jednou z priorít Združenia miest a obcí Slovenska.
Medzi riziká radíme:
- podhodnotenie východiska fiškálnej decentralizácie,
- nedoriešené problémy delimitačného procesu,
- nastavenie kritérií na delenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb,
- presúvanie ďalších kompetencií na mestá a obce bez dostatočného finančného krytia,
- dosah ďalších reforiem na mestá a obce a
- možné zmeny zákona o dani z príjmov, ktoré môžu mať dosah na zníženie výnosu.
V združení sa nebránime diskusii, sme pripravení o témach hovoriť a hľadať riešenia. Najbližšie s ministrom financií, s ktorým budeme diskutovať začiatkom júla o tom, ako ďalej v budúcom roku.
| Zmeny v miestnych daniach a poplatkoch | |
| Čo platíme v súčasnosti | Ako to bolo vlani |
| Daň z nehnuteľností | Daň z nehnuteľností |
| Daň za psa | Miestne poplatky |
| Daň za užívanie verejného priestranstva | – za psa |
| Daň za ubytovanie | – za zábavné hracie prístroje |
| Daň za predajné automaty | – za predajné automaty |
| Daž za nevýherné hracie prístroje | – za vjazd motorových vozidiel do historických častí miest |
| Daň za vjazd a zotrvanie motor. vozidla v hist. časti mesta | – za ubyt. kapacitu v rekreač. a vzdelávacích zariadeniach |
| Daň za jadrové zariadenie | – z reklamy |
| Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady | – zo vstupného |
| – za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste cest. ruchu | |
| – za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako bývanie | |
| – za užívanie verejného priestranstva | |
| – za komunálny odpad | |
| – za umiestnenie jadrového zariadenia | |
| Zdroj: MF SR | |
| Ako sa delí daň z príjmov fyzických osôb mestám a obciam |
| Mestá a obce |
| – podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce – 23 %* |
| – podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce upraveného veľkostným koeficientom – 32 % |
| – podľa počtu žiakov základných umeleckých škôl a školských zariadení, ktoré majú na starosti obce – 40 % |
| – podľa počtu obyvateľov v dôchodkovom veku s trvalým pobytom na území obce – 5 % |
| Pozn.: Z celoslovenského výnosu dane z príjmov fyzických osôb ide 70,3 % obciam a mestám, 23,5 % VÚC, zvyšok zostáva v štátnom rozpočte. |
| * Kritérium sa upraví o tzv. koeficient nadmorskej výšky |
Stranu pripravila Marta Růžičková, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.