Na daňovú reformu je jedinečná príležitosť

Ivan Mikloš: Je tu otázka nízkej mzdovej úrovne. Niekedy sa aj investori obávajú, či po vstupe do EÚ alebo EMÚ nevyskočia rýchlo ceny, a tým aj mzdy. Vlastne by sa stratila komparatívna výhoda. Slovensko má polovičnú ekonomickú úroveň meranú v hrubom domácom produkte podľa parity kúpnej sily. Zároveň však mzdy sú v priemere len 15 percent oproti priemeru EÚ. Táto disproporcia je daná tým, že cenová úroveň je nízka. Máme najnižšiu cenovú úroveň, len 40 percent priemeru EÚ. Síce bude dochádzať k približovaniu našej cenovej úrovne, ale ten proces bude dlhodobý. Veľa rokov bude u nás mzdová a cenová úroveň nižšia, aj keď sa postupne bude približovať. To spolu s dobrým podnikateľským prostredím aj z hľadiska daňovej legislatívy bude výrazným a významným stimulom na prílev investícií. Očakávam, že sa všetko podarí a reformy budú pokračovať. Uskutoční sa daňová reforma, vstúpime do EÚ, potom do EMÚ. Naozaj sa dá očakávať výrazne vyšší prílev investícií ako to bolo doteraz, napriek tomu, že nebudú špeciálne daňové úľavy. Bude štandardné prostredie jednotného trhu - legislatívne, ekonomické a iné.
Vladimír Maňka, primátor Zvolena: Zrejme, keď ideme do takýchto vážnych krokov, musia existovať nejaké dosahové štúdie, nielen na štátny rozpočet, ale aj na všetky vrstvy obyvateľstva. Chcel by som vedieť, či sú, aké sú a kde ich môžeme nájsť. Toto je cesta revolúcie. Vo Zvolene sme išli evolučnou cestou a dnes berieme strieborného Golema. Revolúcia môže priniesť riziká.
Ivan Mikloš: O dosahoch som hovoril, podrobnejšie sú na internetovej stránke. Graf dosahu DPH rovnej dane z príjmov je také účko. Plusový dosah to má pre nízke príjmové skupiny, neutrálny pre stredné a plusový pre vysoké príjmové skupiny. To hovorím o DPH a rovnej dani. Zvyšovanie spotrebných daní by bolo tak či tak a nevidím dôvod na kompenzáciu dane z alkoholu a tabaku. Pri benzíne je diskusia zložitejšia, ale tiež si myslím, že katastrofické scenáre nie sú reálne. Benzín za ceny, za ktoré bude po zvýšení spotrebnej dane, sme tu mali pred tri štvrte rokom, pretože cena benzínu je daná cenou ropy a kurzom dolára. Dnes je kurz dolára a cena ropy na takej úrovni, že ceny nebudú po zvýšení od 1. júla vyššie ako boli niekoľko mesiacov a nič dramatické sa nestalo.
Na našej internetovej stránke sú grafy podľa jednotlivých typov rodín - rodina bezdetná, rodina s jedným dieťaťom až do piatich a viac a potom sú tam aj grafy pre neúplné rodiny, pre rodiny s nepracujúcim manželom, čiže tieto dosahy urobené sú.
K otázke revolúcia - evolúcia. Existuje kategória minimálna kriteriálna zmena. Inými slovami, ak systém funguje zle a neurobíte minimálne kriticky potrebné množstvo zmien v systéme, tak nedôjde k žiadnej pozitívnej zmene fungovania systému. Toto je typický príklad. Čo by znamenala evolučná zmena v zákone o dani z príjmov? Ďalšie novely, ktorými to bude ešte zložitejšie alebo trošičku menej zložité? Mohla by znamenať evolučná zmena, že teda len zmiernime zmenu progresivity pri dani z príjmov, že nebude 10, 20, 28, 38, ale, napríklad, len prvé tri. Vychádzame z filozofie, o ktorej sme presvedčení, že je správna, opodstatnená. Tvrdíme, že daňový systém, ktorý ideme zavádzať, je spravodlivejší. To, že je spravodlivejší, neznamená, že nebude mať rôznu mieru zmeny a že nezasiahne niektoré príjmové skupiny aj negatívne. To, že zasiahne negatívne, vyplýva aj z toho, že narovnávame niečo deformované, niečo nespravodlivé a že to robíme lepším, jasnejším, jednoduchším, systémovejším a spravodlivejším. Ľavica a pravica sa všade na svete líši a bude líšiť v pohľade na to, čo je spravodlivé. Ľavica všade na svete považuje za sociálne spravodlivú skôr rovnosť v spotrebe alebo v životných podmienkach. Na to, aby sme vyrovnávali životné podmienky a spotrebu, potrebujeme prerozdeľovať, čiže progresívny daňový systém je na to dobrý nástroj. Pravica považuje za sociálne spravodlivú rovnosť šancí, rovnosť príležitostí. Typickým nástrojom rovnosti a príležitostí je rovná daň. Rovná daň neznamená, že platí každý rovnako, rovnako by platil každý z dane na osobu. Pri rovnej dani ten, kto zarába 100-tisíc, bude platiť 19-tisíc, teda menej, lebo ešte je odpočítateľná položka. Čiže progresivita pri nízkych príjmoch a potom rovná daň. Som presvedčený, že ten systém je len efektívny a dobrý nielen pre podnikateľov, on je dobrý v konečnom dôsledku aj pre tých najchudobnejších. Ľavica a pravica sa bude vždy líšiť a nedá sa povedať, kto je víťaz, lebo to je iný prístup k hodnote. Ale z empirických skúmaní sa dá povedať, že realizácia ľavicového chápania sociálnej spravodlivosti spôsobuje nižší ekonomický rast a nižšiu konkurencieschopnosť. Vyšší ekonomický rast a vyššia konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov alebo ekonomiky vedú k vytváraniu lepších podmienok aj pre tých sociálne slabších. Nie okamžite, ale z dlhodobého hľadiska. Konkurencia v rámci globalizácie bude narastať, čiže táto téza bude v budúcnosti platiť nie menej, ale viac.
Ján Badžgoň, Castor & Pollux, Bratislava: Pri koncipovaní štátneho rozpočtu ste museli prejsť aj k úvahám, ktoré riešili systém kofinancovania projektov v rámci EÚ. Problém je, že nie je časovo zladený spôsob plánovania finančných prostriedkov z hľadiska štátneho rozpočtu so spôsobom schvaľovania projektov. Ako ste pristupovali k tejto problematike, aby sa nestalo, že máme projekty schválené a nie sú na ne kofinancujúce prostriedky zo štátneho rozpočtu, alebo opačne, že máme vlastne navyše naplánované prostriedky na kofinancovanie týchto projektov?
Ivan Mikloš: Je to problém, na ktorý ma upozorňujú všetci ministri financií členských krajín, najmä tí, ktorí vstupovali v posledných rokoch. Je to vlastne časový nesúlad potreby prostriedkov a dispozícií prostriedkov. Bude schválený projekt, ale peniaze prídu s istým oneskorením. Sú aj iné podobné problémy. Vstupom do EÚ sa zmení systém správy dane z pridanej hodnoty. Vplyvom inej správy bude dočasný výpadok príjmu z dane z pridanej hodnoty v cashovej podobe. Nikoho vinou, jednoducho objektívne tým, že bude iný systém. Nepôjde to do schodku podľa ESA 95, ale cash to bude chýbať. Môžeme použiť peniaze zo štátnych finančných aktív alebo z privatizácie bez toho, aby nám to zvyšovalo deficit v ESA 95. To je len dočasné prekrytie niečoho, čo v ESA 95 deficitom nie je. Aj z tohto dôvodu, aj z iných dôvodov bude potrebné, aby sme dospeli k dohode o pokračovaní privatizácie.
Igor Antal, Tatrasvit Svit: Vrátil by som sa k primátorovi zo Zvolena. Samozrejme, že reforma by mala slúžiť občanom. Pri príjme 10-tisíc korún je plusový efekt pre zamestnanca 170 korún, pri 12-tisíc 8 korún a pri 15-tisíc 14 korún mesačne. Pýtam sa, či tých 8 korún plusu vyrovná 19-percentnú DPH, najmä z potravín.
Ivan Mikloš: Graf, ktorý je na našej stránke, nepremieta len zákon o dani z príjmov, teda zavedenie rovnej dane, ale aj vplyv DPH. Prepočty sú rôzne. Videl som prepočty KOZ, ktoré sú rádovo iné. Tie na internetovej stránke ministerstva financií sú relevantné, sú potvrdené aj medzinárodnými inštitúciami. Vplyv rovnej dane a 19-percentnej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nemá deti a má stredné príjmy, prejde do mínusu, nepatrne asi o jedno percento, najviac jeden a pol percenta. Teda negatívny dôsledok. Ale už rodinám s deťmi je kompenzovaný iným spôsobom vyplácania rodinných prídavkov, ktorý má iné pozitívne efekty. Tých, ktorí pracujú, motivuje, zužuje priestor na živenie sa rodením detí. U daňovníkov so strednými príjmami a s deťmi už ten dôsledok nie je negatívny, ale je okolo nuly alebo tesne nad nulou.
Alica Ďurianová: Spomínali ste, že aj odvody budú mať určitú kompenzačnú funkciu. Od ktorého roku?
Ivan Mikloš: V číslach, ktoré som tu uvádzal, je už premietnutý aj efekt zákona o sociálnom poistení, ktorý pripravilo ministerstvo práce. Tam tiež predpokladáme, že bude schválený tak, ako bol pripravený. Konzultovali sme vplyv na verejné financie a na odvodové zaťaženie. Ak by bol tento zákon chválený v parlamente mäkšie, tak sa menia aj tie čísla. Ak bude zákon schválený a keď ďalšie reformy pôjdu tak, ako beží ich príprava, tak je predpoklad, že odvodové zaťaženie v budúcom roku by mohlo klesnúť asi o tri percentá. Ďalší priestor, ktorý zatiaľ nechcem kvantifikovať, sa vytvorí ďalšími reformami v ďalších rokoch.
Jozef Sitko, Nadácia Slovak Gold: Táto daňová reforma mala byť aj spravodlivejšia. Mala by aj rovnomernejšie zaťažovať občanov bez ohľadu na bohatých či chudobnejších. Dovolím si vám trochu oponovať. Keby som mal príjem 20-tisíc, tak vlastne nezískam nič, keď mám 30-tisíc, tak ročne získavam okolo 37-tisíc korún, keď mám 100-tisícový plat, tak 110-tisíc korún. Zdanenie potravín, liekov, novín a iných potrieb dennej potreby sa zaťažuje oveľa viac, 19 percentami. Tie si občania musia kupovať aj z 10-tisícového platu. To je nerovnomerné zaťaženie ľudí a je to aj zradikálnenie prostredia, v ktorom žijeme. Dotkne sa to dôchodcov, ľudí, ktorí majú nízke príjmy. Nezdaňujú sa dividendy. Má to slúžiť podpore kapitálu, má to svoje priority, ale je to v tejto dobe vhodné?
Ivan Mikloš: Hovoríte, že je to nerovnomernejšie. Pýtam sa, oproti čomu nerovnomernejšie? Proti dnešnému rozdeleniu to vyvolá iné rozdelenie. Myslím si, že viem podať relevantné dôvody na to, že dnešný systém je nespravodlivý, a najmä je nemotivačný. Keby som išiel úplne do extrému, tak by som mohol povedať, že skutočne spravodlivá je nie rovná daň, ale daň na hlavu. Z daňových prostriedkov sa financujú verejné statky. Tie spotrebúva v zásade každý rovnako, bez ohľadu na to, aké má príjmy. Keď vznikol daňový systém, ako prvá sa zaviedla nie rovná daň, ale daň na hlavu. Na hlavu by znamenalo, že každý zaplatí, povedzme, 20-tisíc korún, bez ohľadu na to, aké má príjmy. Rovná daň neznamená, že tí, ktorí majú vyššie príjmy, neplatia viac. Platia relatívne rovnako, ale absolútne viac, pretože platia to isté percento z väčšej sumy. Ak ste ľavicovo zmýšľajúci človek, vždy budete mať na to iný názor. Ten považuje za sociálne spravodlivú rovnosť v spotrebe. Pravica, naopak, považuje za spravodlivú rovnosť šancí, rovnosť príležitostí, Ale keďže každý človek je iný, inak vzdelaný, inak pracovitý, inak šikovný, výsledok rovnosti šancí nie je rovnosť životných podmienok a rovnosť v spotrebe. Tu bude vždy rozdiel a je legitímny, lebo to je iný pohľad na svet. Za podstatné považujem, ľavicový princíp vedie k zaostávaniu, k nižšej konkurencieschopnosti.
Robiť sociálnu politiku cez ceny a cez dane je zlý spôsob robenia sociálnej politiky. Najhorší je cez ceny. Plyn sme predávali lacnejšie ako sme ho nakupovali z Ruska. Potom sme dotovali cenu plynu nielen chudobným, ale tým, ktorí si ním vykurovali kryté bazény alebo skleníky a pod. Oveľa lepšie je mať ekonomickú cenu a sociálnu politiku robiť cez dávky tým, ktorí sú na ne odkázaní a ktorí pri stanovení istých kritérií pomoc potrebujú. Taký sociálny systém nikto nejde rušiť. Zmeny v sociálnom systéme budú nie v tom, že by mal byť spravodlivejší, že by mal byť imúnny proti zneužívaniu. A pri daniach je to podobné. Mať nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny alebo na vydávanie tlače, alebo na čokoľvek, znamená vlastne dotovať spotrebu týchto tovarov všetkým. Potom sa dotuje spotreba potravín nielen chudobným, ktorí na potraviny vynaložia pár sto korún mesačne, lebo si kúpia chlieb a mlieko, ale aj tým, ktorí vynakladajú desaťtisíce na luxusné potraviny. Omnoho efektívnejšie je mať jednu sadzbu a dotovať spotrebu tým, ktorí sú naozaj chudobní a sociálne odkázaní. To je fakt, ktorý v ekonómii už nikto nepopiera. Jednotná sadzba DPH má ďalšie pozitívne efekty. Znižuje sa miera špekulácie, lebo pri dvoch sadzbách sa to dá. Pri jednej sadzbe sa náklady na správu daňového systému znižujú. Často vzniká otázka, prečo to nemajú iní, keď je to také dobré. Treba povedať, že už to má Dánsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Estónsko s jednou výnimkou. Medzi ekonómami je zhoda, že je to dobrá vec. Druhá vec je, či je politicky reálne takúto zmenu uskutočniť vo vyspelých krajinách. Nie je, alebo je to veľmi ťažké. Ani na Slovensku to doteraz nebolo možné a azda to ani v budúcnosti nebude možné. Práve preto, že je to racionálne a potrebné, treba sa o to pokúsiť a treba to urobiť. Za minulej vlády by takáto daňová reforma nemohla byť. A možno by nebola možná ani v žiadnej budúcej.
Estónsko je dobrým príkladom. Má takýto daňový systém od roku 1996. Za tých osem rokov dosahuje najvýraznejšie tempo ekonomického rastu. Pred ôsmimi rokmi malo oproti Slovensku v parite kúpnej sily HDP nižší o 35 percent, teraz už len o 10 percent. V eurách malo HDP na obyvateľa o 30 percent nižší, dnes má o 5 percent vyšší ako Slovensko. Nehovorím, že len vplyvom daňovej reformy, ale aj vplyvom daňovej reformy.
Jozef Sitko: Myslím si, že je chybné hovoriť o ľavicovom a pravicovom myslení, pretože mnohí dnešní pravičiari boli ešte nedávno tvrdí komunisti. Nie je to otázka politiky, ale určitej morálky, sociálneho a asociálneho myslenia a cítenia.
Ivan Mikloš: Nemá to nič spoločné s tým, či niekto bol komunista alebo nebol. V bežnej, štandardnej politológii sa prijíma téza, že chápanie princípu sociálnej spravodlivosti je v ľavicových stranách a v pravicových stranách iné. To je raz dané, môžeme sa tomu čudovať, ale je to tak.
Boris Čuchran, Poisťovňa ERGO, skupina ČSOB a KBC: Aká je stratégia vlády a ministerstva financií pri vytváraní tzv. dlhých peňazí, investičných peňazí v slovenskej ekonomike? Ide mi najmä o daňovú odpočítateľnosť dlhodobého investovania do životného poistenia, penzijných fondov, podielových fondov a pod. Pri súčasnom stave a dá sa predpokladať aj pri budúcom stave slovenského kapitálového trhu sa nedá predpokladať, že sa tieto dlhodobé peniaze budú vytvárať. Vašou odpoveďou asi bude, že dlhé peniaze bude vytvárať dôchodková reforma a vytvorenie dôchodkových správcovských spoločností. Ale z koncepcie je jasné, že tieto peniaze sa tam vytvoria až o dvadsať rokov. Otázkou teda je, či mienite stimulovať dlhodobé investovanie do slovenskej ekonomiky.
Ivan Mikloš: Bola to otázka aj odpoveď zároveň. Ak dlhodobé zdroje budú kumulované len v jednom pilieri, a nie v dvoch, samozrejme, narastú v menšej miere. Myslím si, že tak či tak bude existovať tretí pilier. Problém je v tom, že existujú veľmi podobné produkty, ktoré sú daňovo odpočítateľné, daňovo zvýhodnené a také nie sú. To vytvára nerovnováhu, a nie dobrú situáciu na trhu. Uznať všetky takéto dlhodobé sporenia ako odpočítateľnú položku by bolo fiškálne zlé. Keďže robíme druhý pilier tak, ako ho robíme, a keďže znižujeme daňové zaťaženie tak, ako ho znižujeme, nevidíme dôvod, aby sme dlhodobé sporenie ešte stimulovali daňovo odpočítateľnými položkami. Jednoducho preto, že tí, ktorí majú nízke príjmy, tak či tak budú platiť nízku alebo žiadnu daň, čiže ani by neinkasovali žiadnu daňovú výhodu, lebo si nemajú čo znižovať. Tým, ktorí majú vysoké príjmy, sa vytvára dostatočné zvýhodnenie zavedením rovnej dane.
Zoltán Demján, Holcim Slovensko: Fandím tejto reforme. Myslím si, že Slovensko má naozaj historickú šancu takúto reformu urobiť. Pri takejto zásadnej reforme sa však zvykne zvažovať tzv. daňová amnestia. Uvažuje sa o takom niečom?
Ivan Mikloš: Priznám sa, že nie. Celkom určite sa pripravuje riešenie starých daňových záväzkov. Množstvo daňových nedoplatkov majú už neexistujúce subjekty. Niečo sa v daňových zákonoch menilo z hľadiska možného započítania istým mechanizmom. Mám pocit, že to u nás nie je až také zlé, aby sme museli pristúpiť k daňovej amnestii.