Slovákov Litva stále neláka

Vzdialená eurozóna
Ako vo svojom vystúpení pripomenul litovský minister hospodárstva Vytas Navickas "sme najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi pobaltských krajín“. Za uplynulý rok to bolo viac ako sedem percent. Napriek tomu sa jej nepodarilo splniť inflačné kritérium na vstup do eurozóny. A hoci vláda stále počíta s tým, že rok 2010 je pre krajinu reálnym termínom, aj prezident potvrdil obavy mnohých analytikov, že sa tak stane až v roku 2012. "Inflačná úroveň poskočila nekontrolovateľne na 10 až 11 percent. Do konca roku 2010 by sme sa mali priblížiť ku kritériám, ktoré je potrebné splniť. Myslím si, že Litva vstúpi do eurozóny do roku 2012,“ podotkol Adamkus. Ako dodal, už budúci rozpočet by mal byť vyrovnaný a smerovať k postupnému plneniu inflačného kritéria.

Včerajšia návšteva Slovenska potvrdila, že priestor na ekonomické aktivity nie je stále využitý. V Litve podnikajú len štyri slovenské firmy, najdôležitejšia z nich je Grafobal Skalica. Z litovskej strany sú dokonca len dve - Eurovaistine (sieť lekární) a Calex Zlaté Moravce s účasťou litovského investora Snaige. Jedinou priamou investíciou z litovskej strany bola kúpa Hoechst-Biotika litovskou spoločnosťou Sanitas. Pokiaľ však ide o vzájomný obchod, Slovensko je až na 26. miesto, keď obrat vlani dosiahol 119,4 milióna eur, z toho náš export 79,4 milióna eur. Na celkových priamymi zahraničných investíciách Litvy sa však podľa štatistík slovenského ministerstva hospodárstva podieľa len 0,06 percenta. Hlavnými partnermi Litvy sú naďalej Rusko, Poľsko, pobaltské a škandinávske krajiny a Holandsko. "Môžeme byť vašou bránou na podnikanie v škandinávskych krajinách,“ poznamenal generálny riaditeľ Litovskej rozvojovej agentúry Titas Anuskevicius narážajúc na fakt, že aj Litva nás považuje za južnú bránu do Európy.

Investičné stimuly
Ako ďalej vysvetlil, nedávno opätovne znížili daňové zaťaženie na 24 percent, a hoci ponúkajú štandardné stimuly, výhodou je investovanie a pôsobenie v rámci deviatich priemyselných parkov a dvoch ekonomických zón. Ak v takom prípade investícia presiahne milión eur, investor je oslobodený od dane z príjmov právnických osôb na šesť rokov a ďalších desať rokov má zníženú sadzbu tejto dane o 50 percent. To sa však netýka finančných skupín ani poisťovní. Pre firmy pôsobiace v rámci zón sú odpustené napríklad aj dane z nehnuteľností, dane z dividend a miestne poplatky. V prípade investície okolo 6 miliónov eur alebo jeden a pol milióna eur v regióne s najvyššou nezamestnanosťou však firme aj mimo špeciálnej zóny krajina nahradí náklady na rekvalifikáciu zamestnancov a prispeje na vybudovanie infraštruktúry.

Podľa šéfa agentúry Titasa Anuskeviciusa je najväčší priestor pre naše firmy v oblastiach s pridanou hodnotou. "Privatizáciu už máme takmer za sebou, až na výnimky sú podniky v súkromných rukách,“ vysvetlil. Napriek tomu tu pre slovenské firmy vidí priestor. Jednak sú to služby, bankovníctvo a poisťovníctvo, energetika, a to najmä po liberalizácii trhu, v dopravnom (železničnom), stavebnom, drevospracujúcom priemysle, rozvoji dopravných spojení, v textilnom a poľnohospodárskom priemysle. "Máme silnú logistiku, v počte kamiónov sme na poprednom mieste v Európe,“ dodal Anuskevicius. V najbližšom čase sa však z ich strany významnejšia investícia nechystá, no počas návštevy obe ministerstvá hospodárstva podpísali zmluvu o podpore bilaterálnej spolupráce. Tá by sa mohla stať rámcom nielen pre podporu investícií, ale aj štartovacím bodom pre väčšie aktivity aspoň v prípade podnikateľských misií.