HNClub: Pri filantropii sa nevyhovárajme na krízu

Slováci stále nemajú v žilách potrebu podporovať filantropiu. "Dosť ma to zaskočilo. Aj keď patríte medzi najvzdelanejšie národy sveta, ste veľmi nedôverčiví. Veríte vlastnej rodine, ale nedôverujete cudzím. Ako potom chcete robiť biznis,“ podotkol na včerajšom HNClube zakladateľ spoločnosti S.E.V.E.N. Andreas Widmer. Spolu s predsedom Predstavenstva ZSE Konradom Kreuzerom a riaditeľom consultingu Deloitte Slovakia Ivanom Lužicom sa venovali možnostiam a potrebám filantropie aj v čase krízy.

Hosťami včerajšieho HNClubu boli zľava Ivan Lužica, riaditeľ Consultingu, Deloitte Slovakia, Andreas Widmer, zakladateľ spoločnosti S.E.V.E.N. Fund a Konrad Kreuzer, predseda Predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika.
Druhý sprava Peter Vavro, šéfredaktor Hospodárskych novín. Snímky: HN/Štefan Laktiš

Účel a zodpovednosť
Hoci Andreasa Widmera motivoval na filantropiu pobyt a podnikanie v Afrike, ako podotýka, každý by mal na ňu prispievať bez ohľadu na finančnú situáciu. "Je mylné si myslieť, že je to záležitosť len bohatých krajín, prípadne jednotlivcov či firiem.“

Úspech filantropie je podľa šéfa spoločnosti S.E.V.E.N., ktorý kedysi pracoval aj v službách pápeža Jána Pavla II. ako člen švajčiarskej gardy, v tom, že zmeníte práve zaužívané modelové situácie či vytvoríte nové. To vám pomôže pochopiť, ako a kde sa dá pomôcť. Veľa preto podľa neho napovie podniková kultúra. Zastáva však zároveň názor, že filantropia by mala byť cielená, účelová. "Veľmi si vážim Billa Gatesa, že svojou nadáciou pomáha aj v medicíne. Ale čo o nej vie? Je výborný v technológiách, a to by mal využívať. Ja idem do filantropie v podnikaní, pretože to je to, o čom niečo viem a môžem pomôcť,“ vysvetlil.

Ako príklad uviedol pomoc malým a stredným podnikateľom. "V krajinách OECD je 90 percent malých a stredných podnikateľov, v EÚ dokonca vytvárajú 99 percent miest. No keď sa pozriete na pomoc, nikto sa na malých a stredných podnikateľov nezameriava. My to robíme v Afrike,“ dodal s tým, že práve tak riešia aj chudobu. Pravdou je, že hoci Afrika predstavuje až 12 percent celosvetovej populácie, napríklad posledný údaj z roku 2001 hovoril o tom, že sa tam umiestnilo len niečo viac ako percento investícií.

Podľa Konrada Kreuzera je však viacero možností, ako podnikatelia napríklad aj na Slovensku môžu pomôcť. V prvom rade je však potrebné ujasniť si firemnú zodpovednosť, teda nie firemnú spoločenskú zodpovednosť. "Mala by sa stať časťou DNA, charakteristiky firmy,“ pripomína Kreuzer. Akcionár Západoslovenskej energetiky nemecká spoločnosť E.ON sa filantropii venuje od roku 2004. Snaží sa napríklad podporovať projekty v jednotlivých krajinách, ktoré sú síce s biznisom spojené, no môžu byť aj z inej sféry. "Podporujeme napríklad súčasné umenie, pretože to by bez energie nevzniklo,“ uviedol ako príklad.

Podobne je na tom aj spoločnosť Deloitte. Tá sa už roky venuje filantropii nielen finančnou, ale aj odbornou pomocou v dvoch oblastiach - zameriava sa na zlepšovania situácie starších a takisto na podporu mladých aktivít . A to jednak cez ich zahraničné stáže, výmenu skúseností, prípadne umenie. Tam sa snažia podporovať nadaných umelcov.

Je to o ľuďoch, nie o firme
Hoci je firemná zodpovednosť dôležitá, podstatné pre uskutočnenie filantropie je presvedčenie o tejto potrebe aj zo strany akcionárov i zamestnancov. "Musí to spĺňať ich očakávania a mať zároveň ich dôveru,“ myslí si Kreuzer. Ako podotkol, podstatné je zaangažovať do filantropie aj zamestnancov. "U nás sme do projektov zaangažovali viac ako 200 ľudí, takíto zamestnanci sú vždy najlepší vyslanci firmy.

Na druhej strane, s filantropiou je spojené aj nebezpečenstvo zneužitia prostriedkov. Hoci Lužica priznáva, že nikdy neexistuje stopercentná záruka, že sa vložené prostriedky nezneužijú, kontrolný mechanizmus existuje. "Snažíme sa pripraviť aktivity do detailu, aby bolo čo najmenej sivých miest. A robiť s ľuďmi, ktorí majú podobné hodnoty ako my,“ dodáva.