Slovensko od roku 2001, keď začal platiť zákon o investičných stimuloch, podporilo do konca roka 2006 stimulmi celkovo 69 investičných projektov celkovou sumou 28,684 miliardy korún. Títo investori vytvorili 29 870 nových pracovných miest.
Podpora v 41 prípadoch išla na výstavbu nového závodu, 16 stimulov podporilo rozšírenie doterajšej výroby.
Najväčší počet projektov dostal podporu koncom roka 2006, asi 46. Dôvodom bolo, že ministerstvo hospodárstva pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorú potom v novembri schválila Európska komisia. Schéma umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany komisie. Platnosť schémy sa skončila 31. decembra 2006, pretože od 1. januára 2007 začali platiť nové Usmernenia na národnú regionálnu pomoc.
Motivácia
Investičné stimuly sa používajú ako motivácia na prilákanie investorov. Do konkrétnej krajiny, do konkrétnych regiónov, ktorých rozvoj treba pozdvihnúť. Slovensko v ich poskytovaní nie je výnimkou. Robia tak aj ostatné krajiny Európskej únie, ale napríklad i Veľká Británia či USA.
Štát môže podporiť investora priamo alebo nepriamo. Priamo mu môže poskytnúť istú sumu na rozbeh novej alebo rozšírenie doterajšej výroby, nepriamo mu pomôže tým, že mu na určitý čas zníži dane, prípadne mu prispeje na novovytvorené miesta či rekvalifikáciu zamestnancov, ich vzdelávanie a podobne.
Výšku a formu jednotlivých investičných stimulov stanovuje nariadenie Európskej komisie. Každá členská krajina Európskej únie preto môže poskytnúť takúto pomoc podľa presne stanovených kritérií.
Formy motivácie
Investičnú pomoc ako štátnu pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest poskytujú ministerstvá hospodárstva, financií, práce, prípadne vlastník alebo správca nehnuteľnosti vo vecnej pôsobnosti orgánov verejnej správy alebo Slovenský pozemkový fond, poskytovateľom tejto formy investičnej pomoci môže byť aj obec, vyšší územný celok alebo organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Závisí od toho, o akú formu investičnej pomoci ide.
Ministerstvo hospodárstva poskytuje dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Rezort financií zase úľavy na dani z príjmu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na vytvorené nové pracovné miesta. Vlastníci alebo správcovia nehnuteľností, obce, VÚC atď., môžu poskytnúť podporu vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota. Dôležité je, že na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.
Cena za motiváciu
Investičné stimuly sú istými dodatočnými argumentmi na pritiahnutie investorov. Tí sa na ne, pochopiteľne, aj pýtajú. Odpoveď potom môže tiež zohrať úlohu pri rozhodovaní sa o umiestnení investície. Otázne je, či cena za investíciu nie je príliš vysoká.
Príkladom spred dvoch rokov je kórejský výrobca pneumatík Hankook. Jeho požiadavky na podporu štátu vláda Mikuláša Dzurindu zamietla. Kórejčania sa preto rozhodli pre Maďarsko. Minister hospodárstva János Kóka v novembri 2005 označil zmluvu s Hankookom za investíciu storočia v Maďarsku.
Dodnes nie je zverejnené, koľko vlastne táto investícia stála maďarských občanov, koľko daňových zliav a iné podpory Hankook dostane, aké infraštrukturálne investície mu vláda poskytne a či sa vykonala environmentálna štúdia súvisiaca s výrobou pneumatík. Podnik dostane štátnu podporu 20 miliárd forintov, ale pracovnú možnosť zabezpečí iba asi pre tisíc maďarských občanov. Znamená to 13,5-miliónovú podporu na jedno pracovné miesto, pričom maďarských zamestnancov bude iba 75 percent.
Regióny
Mapa rozloženia investorov na Slovensku sa postupne mení. Zo západu, z Bratislavy a jej širšieho okolia, sa pomaly presúvajú ďalej na východ. Vzhľadom na tamojšiu väčšinou dvojcifernú nezamestnanosť je to pozitívny jav. Tento posun je však pomalý. Investori svoj nižší záujem zdôvodňujú nedostatočnou infraštruktúrou.
Slovensko je z hľadiska podpory investícií rozdelené do troch základných zón. Základným parametrom tohto rozdelenia je priemerná miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých okresoch. Do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti môže smerovať viac pomoci, oblasti, ktoré sú konkurenčne na tom oveľa lepšie, napríklad Bratislava a jej okolie, s podporou investícií nemôžu rátať.
Od roku 2001 dostalo investičné stimuly najviac projektov, 18, smerujúcich do Trenčianskeho kraja. Najmenej, štyri projekty s investičnou podporou, sú v Žilinskom kraji. Východ Slovenska "zachraňujú" Košice, kam prišlo 18 projektov podporených investičnými stimulmi. Do Prešovského kraja neprišiel ani jeden. Samozrejme, hovoríme o projektoch, na ktoré investori žiadali podporu a dostali ju. Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti práve v prešovskom regióne sa natíska otázka, či by snaha podporiť projekty nemala smerovať práve tam.
Giganty
Najväčší investori na Slovensku, Volkswagen Slovakia a U.S. Steel Košice, dostali od štátu pomoc vo forme daňovej úľavy. Volkswagen nemusel za posledných 5 rokov zaplatiť viac ako 9 miliárd korún. Nové automobilky PSA Peugeot Citroën a Kia dostali väčšinu peňazí od štátu priamo. Pre investorov je to výhodnejšie a istejšie.
No pre štát sú výhodnejšie úľavy na dani. Nemusí totiž okamžite siahnuť do štátnej kasy a z peňazí daňových poplatníkov vyplatiť investora v hotovosti. Daňové úľavy pre investorov znamenajú, že musia najskôr rozbehnúť aktivity, vyprodukovať zisk. Navyše podstupujú riziko, že počas desiatich rokov nevytvoria dostatočný zisk, aby vyčerpali celú sumu úľav, ktoré dostali.
Volkswagenu sa daňové úľavy skončia na budúci rok, U.S. Steelu, ktorý si za desaťročie môže vyčerpať najviac 430 miliónov dolárov, by mali daňové prázdniny vypršať o rok neskôr.
Vlani vláda udelila úľavy na dani z príjmu v celkovej výške šesť miliárd korún. Daniam sa tak na určitý čas vyhnú dodávatelia Kie, Samsung Electronics, Sony či Johnson Controls.
Nový zákon
Zákon, o ktorom v súčasnosti rokuje parlament, predpokladá poskytovanie investičných stimulov pre projekty v oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a tiež centier cestovného ruchu. Konečné slovo pri prideľovaní investičnej pomoci však zostane vládnemu kabinetu.
Podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.
Ministerstvo hospodárstva pritom predpokladá, že štát by vo forme priamej a nepriamej pomoci v budúcom roku mohol na investičné stimuly vynaložiť spolu dve miliardy korún. V roku 2009 by táto suma mohla klesnúť na 1,5 miliardy. Priamu pomoc pritom vymedzuje ako príspevok na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a príspevky na novovytvorené pracovné miesta.
Nepriamou pomocou majú byť úľavy na dani z príjmu a zvýhodnené prevody nehnuteľného majetku či zámeny hnuteľného majetku. Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne päť- až osemtisíc ročne.
Väčšia pozornosť sa bude venovať podpore rozvoja cestovného ruchu.
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázky |