Preto Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá v rámci politického delenia moci patrí najväčšej koaličnej strane Smer-SD, navrhuje v novele zákona o núdzových zásobách "systémovo riešiť spôsob financovania núdzových zásob tak, aby sa v čo najväčšej miere odľahčil štátny rozpočet a zabezpečil sa stabilný režim financovania núdzových zásob prostredníctvom výberu príspevku". Rozumej, na tvorbu rezerv sa formou špeciálneho príplatku majú poskladať vodiči. V prípade mimoriadneho stavu by však boli tí poslední, kto by mal k núdzovým rezervám prístup: napríklad v prípade katastrofy by ich štát prioritne rozdelil najskôr vojenským či zdravotníckym vozidlám.
No ani príspevok by problém s rezervami celkom nevyriešil. Jeho zavedením sa má získať zhruba 1,377 miliardy korún, čo pokryje vyčíslené požiadavky na štátny rozpočet asi na 90 percent.
Staré sľuby sú neaktuálne
Premiér Robert Fico ako opozičný politik v predchádzajúcom volebnom období viackrát vyzval vtedajšiu vládu, aby znížila spotrebnú daň z minerálnych olejov, ktorá zahŕňa daň na benzín, naftu i vykurovacie oleje. Začiatkom septembra 2004 parlament odmietol návrhy noviel daňových zákonov, ktoré predložili opoziční poslanci s cieľom znížiť spotrebnú daň.
V marci 2005 Fico vyhlásil, že vláda nechce znížiť vysoké ceny plynu a benzínu, a to napriek tomu, "že na to existujú všetky dôvody". Preto avizoval, že na najbližšej schôdzi parlamentu opätovne predloží návrh zákona o znížení spotrebnej dane z pohonných látok.
V septembri 2005 strana Smer-SD vyzvala vládu, aby na najbližšom zasadnutí v skrátenom legislatívnom konaní predložila vlastný návrh na zníženie spotrebnej dane z palív. Po rokovaní kabinetu v júli 2006 Fico už ako premiér povedal, že ak nedôjde k dohode a zníženie spotrebnej dane nebude efektívne, štát autoritatívne pristúpi k určitým rozhodnutiam, ktoré má právo urobiť v oblasti cien.
Vtedy však hovoril o ich znížení.
Podľa hovorkyne strany Smer-SD Kataríny Kližanovej-Rýsovej však v prípade príplatku navrhovaného Štátnymi hmotnými rezervami ide len o prvý návrh novely zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Nič teda nie je definitívne rozhodnuté, dodáva. Ministerstvo hospodárstva vypracuje analýzu, na základe ktorej sa vláda rozhodne, aká bude podoba návrhu. "Táto vláda vyvíja tlak na Slovnaft kvôli cenám pohonných látok," pripomenula hovorkyňa. Na otázku, či zvýšenie inflácie, ktoré môže nastať ako dôsledok zvýšenia cien pohonných látok, neohrozí plnenie inflačného kritéria na prijatie eura, odpovedá, že pre vládu a stranu Smer-SD je plnenie Maastrichtu a prijatie eura od 1. januára 2009 kľúčové, a preto zodpovedne posudzuje vplyv na infláciu. "Ide nielen o odborný, ale aj o politický problém," dodáva hovorkyňa.
Priehľadnejší systém
Príspevok na tvorbu, financovanie, udržiavanie, skladovanie, ochraňovanie a obmenu núdzových zásob je štandardným opatrením v krajinách Európskej únie, pripomínajú zhodne rafinéria Slovnaft i správa rezerv. Ide skôr o to, kto to má zaplatiť.
Systém núdzových zásob financovaný čisto zo štátneho rozpočtu má v rámci únie iba Slovensko a Česká republika. "Systém zvyšuje aj transparentnosť využitia príspevku, keďže ten sa môže využiť výlučne na núdzové zásoby. Zároveň ide o spravodlivejší systém voči občanom Slovenska, keďže na rozdiel od súčasnosti, keď sú núdzové zásoby financované iba zo štátneho rozpočtu, teda z ich daní, budú na núdzové zásoby prispievať aj tranzitní prepravcovia či turisti, ktorí prechádzajú Slovenskom a tankujú palivá v SR," konštatuje šéfka podnikovej komunikácie Slovnaftu Kristína Félová.
Podľa nej skúsenosti napríklad z Nemecka, Maďarska, Portugalska, krajín Beneluxu, Slovinska, Írska či Dánska potvrdzujú, že takýto krok dokáže zabezpečiť transparentný a dlhodobo udržateľný systém tvorby, financovania, udržiavania, skladovania, ochrany a obmeňovania štátnych núdzových zásob. Zároveň je to aj najefektívnejší systém budovania a manažovania štátnych núdzových zásob, dodáva.
Eurorezerva nás pustí
Spotreba pohonných látok by po zavedení 50-halierového poplatku s najväčšou pravdepodobnosťou neklesla. "Pre väčšinu vodičov neexistuje žiadna alternatíva, čo by si mohli do auta natankovať namiesto benzínu či nafty, takže sa musia buď novým cenám prispôsobiť, alebo menej jazdiť," zdôvodňuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Poplatok však zvýši cenu benzínu aj nafty, čo sa prejaví v inflácii. Novela zákona má nadobudnúť účinnosť od apríla budúceho roka, "inkasovanie" príplatku a jeho vplyv by sa teda nemali výraznejšie prejaviť v jarnej hodnotiacej správe Európskej komisie o tom, ako Slovensko plní maastrichtské inflačné kritérium na zavedenie eura. Pri hodnotení inflácie sa totiž bude posudzovať 12-mesačný priemer, to znamená pravdepodobne od apríla 2007 do marca 2008.
Analytici sa zhodujú, že zavedenie poplatku by zvýšilo ceny pohonných látok približne o 1,3 percenta. Pohonné látky majú v spotrebnom koši harmonizovanej inflácie váhu 3,1 percenta a v národnej inflácii 3,5 percenta. Na rast cien by tak zavedenie poplatkov malo vplyv, ten by však bol relatívne zanedbateľný. Zhruba 0,04 až 0,05 percentuálneho bodu, v závislosti od toho, či by sa na poplatok vzťahovala ešte aj 19-percentná daň z pridanej hodnoty.
"Takýto nárast inflácie by nemal ohroziť plnenie nominálneho inflačného kritéria, keďže predpokladáme, že Slovensko splní toto kritérium s rezervou viac než 0,5 percentuálneho bodu. Otázkou zostáva, či by nebolo možné financovať vybudovanie núdzových zásob ropy bez dodatočného poplatku, keďže spotrebná daň z pohonných látok je s relatívne veľkou rezervou nad minimálnou úrovňou požadovanou predpismi Európskej únie a dane tvoria viac než 50 percent ceny benzínu a nafty," konštatuje zasa analytik ING Bank Eduard Hagara.
Cez dane cesta nevedie
Ministerstvo financií najskôr nevylúčilo, že problém s financovaním obnovy a udržiavania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov by sa mohol riešiť aj zvýšením spotrebných daní. Neskôr sa rezort priklonil k názoru, že spotrebná daň by mala zostať na doterajšej úrovni 15 500 korún na tisíc litrov benzínu a 14 500 korún na tisíc litrov nafty. Tieto sadzby platia od augusta 2003, keď ich upravil vtedajší minister financií Ivan Mikloš, aby zvýšil zle odhadnuté príjmy štátneho rozpočtu. V súčasnosti sú najvyššie spomedzi okolitých krajín, keď pri benzíne je to 15,50 a pri nafte 14,50 koruny na liter. Európska únia pritom od Slovenska vyžaduje minimálnu spotrebnú daň v prepočte 12 korún na liter benzínu a 10,10 koruny na liter nafty.
Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara pre HN uviedol, že sa uvažuje o viacerých variantoch, ktoré zatiaľ nebude špecifikovať, pretože sa o nich ešte bude rokovať. Príplatok ku každému natankovanému litru je len jedným z nich. Všetko teda ešte môže byť inak.
Polovica štátu
Spomedzi 25 krajín Európskej únie má Slovensko štvrtý najlacnejší benzín v čistých cenách, teda bez daní. Momentálne je to 0,501 eura za liter, pričom priemer únie je 0,537 eura.
V rámci krajín V4 vrátane Rakúska je cena benzínu aj motorovej nafty, očistená od daní, najnižšia.
Čistá cena motorovej nafty je piata najnižšia v Európskej únii. Jej priemerná čistá cena sa podľa Eurostatu na Slovensku pohybuje na úrovni 0,565 eura za liter, kým priemer únie je 0,608 eura za liter. Najnižšiu čistú cenu benzínu v únii má Fínsko (0,476 eura), naopak, najvyššiu má Malta, a to 0,604 eura za liter. Najlacnejšou krajinou v únii podľa čistých cien nafty je Veľká Británia (0,549 eura) a naopak, najdrahšou je Belgicko s 0,661 eura za liter.
Vrátane daní má Slovensko desiaty najlacnejší benzín (1,153 eura za liter) a až 19. najlacnejšiu naftu, respektíve siedmu najdrahšiu. Všetky okolité krajiny majú cenu nafty vrátane daní lacnejšiu ako na Slovensku.
Dane z palív sú významnou časťou príjmov štátneho rozpočtu. Spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty tvoria pri benzíne spolu 55 percent jeho ceny, pri nafte vyše 52 percent. Ak teda motorista načerpá benzín za tisíc korún, štát si z tejto tisícky vezme 550 korún.
Keďže spotrebiteľ - vodič neplatí čistú cenu, ale tú vrátane daní, cíti to v peňaženke. Teraz navyše hrozí, že si od apríla budúceho roka ku každému natankovanému litru benzínu či nafty priplatí ďalších 50 halierov. Teda - ešte nie je jasné, či sa k nim nepripočíta ešte 19-percentná daň z pridanej hodnoty. Potom by to bolo takmer 60 halierov.
Záver? Otvorený
Minimálne z navrhovanej účinnosti novely zákona až od apríla budúceho roka je zrejmá snaha dodržať maastrichtské inflačné kritérium a pri jeho hodnotení obstáť. V zásade nemožno namietať ani proti príplatku ako takému, ak existujú skúsenosti a argumenty, že je štandardným a najmä osvedčeným spôsobom financovania núdzových zásob v prevažnej väčšine krajín Európy. No jeho vhodnosť by sa mala posudzovať komplexne, napríklad aj v súvislosti s podstatne vyššími spotrebnými daňami na pohonné látky na Slovensku. Pretože potom to môže vyvolávať dojem, že iba "prihodiť" nejakú sumu, aby sa získali dodatočné zdroje pre štátnu kasu, je jednoduchšie ako hľadať rezervy a možnosti, kde sa dá ubrať či ušetriť.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |