Ak máte pocit, že pracujete čoraz viac a že váš plat zasa až tak rýchlo nerastie, dajú vám za pravdu aj štatistiky. Slovenská ekonomika rastie, rovnako aj produktivita práce a tiež mzdy. Rozdiel je však v tom, akou mierou. Údaje slovenského aj európskeho štatistického úradu, ako aj Medzinárodnej organizácie práce, hovoria jasne: Slovensko má spomedzi krajín V4 najrýchlejší rast produktivity práce, no najpomalší rast miezd.
Čo je zdravé a čo nie
Ekonomika (hrubý domáci produkt) za prvý polrok vzrástla medziročne o 9,2, produktivita práce o 6,8 a reálna mzda len o 4,2 percenta. Tento vývoj pritom nie je charakteristický iba pre uplynulé mesiace. Trvá už roky. Rýchlejší rast produktivity práce ako miezd je sám osebe správnou cestou. Opačný smer by ekonomike uškodil. Keď mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, vedie to k rastu spotreby, úverov (je tu dôvera, že budem ďalej tak veľa zarábať) a následne k inflácii...
No aj opačný extrém prináša riziká: pokiaľ bude mzdová úroveň príliš nízka, ľudia budú odchádzať za prácou do zahraničia. Už dnes pracuje v zahraničí 7,5 percenta zo všetkých zamestnaných Slovákov. V susednom Česku je to iba jedno až dve percentá z celkového počtu zamestnaných ľudí.
Slováci sú najusilovnejší...
Medzinárodná organizácia práce definuje ročnú produktivitu práce ako pomer hrubého domáceho produktu danej krajiny k počtu jej pracovníkov. Hodinová produktivita zasa odráža rozdiely v dĺžke pracovného času v jednotlivých krajinách.
Produktivita práce za roky 1995 až 2006 rástla na Slovensku priemerným ročným tempom 4,3 percenta. Z krajín V4 rástla priemerne ročne najpomalšie, o 3,1 percenta, v Česku, v Maďarsku to bolo o 3,4 a v Poľsku o 4,5 percenta. Výrazný rast výkonnosti zaznamenalo Estónsko, kde produktivita za toto obdobie rástla ročne o 7,5 percenta. Práve Estónsko nám zahraniční ekonómovia často kladú za vzor, najmä pri informatizácii štátnej administratívy, ktorá rastu produktivity výrazne pomáha.
Z priemerného ročného tempa Slovensko príliš nevyčnieva. Podrobnejší pohľad na jednotlivé roky však ukazuje, že v roku 2006 vzrástla produktivita práce na Slovensku najviac, o 5,8 percenta, čo bolo dokonca viac ako v Estónsku, kde bol od roku 2000 rast produktivity vyšší, než vo všetkých krajinách V4. Najpomalšie rástla vlani produktivita práce v Poľsku, zvýšila sa o 2,8 percenta.
...majú však aj zaplatené?
Ak porovnáme kratšie časové obdobie, roky 1999 (spustenie reforiem na Slovensku) až 2006, z prepočtov vyplynie: Od roku 1999 do konca roka 2006 rástla produktivita práce v slovenskom hospodárstve reálnym priemerným ročným tempom 4,8 percenta. Mzda pritom rástla priemerne len o jedno percento ročne.
Oveľa väčší rozdiel vidieť v priemysle. Tam za toto obdobie rástla produktivita práce priemerne o 9,5 percenta ročne a mzdy o 1,2 percenta. Hovoríme o priemernom ročnom raste, pretože napríklad v rokoch 2002 a 2005 bol rast miezd vyšší ako produktivita v ekonomike. V priemysle vzrástli mzdy rýchlejšie ako produktivita práce iba v roku 2002.
Čo sme našli v balíčkoch
Obdobia poklesu produktivity práce, ale aj reálnych miezd korešpondujú s obdobiami zavedenia úsporných a reformných balíčkov - sociálneho a ekonomického - prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Smerovali do sociálnych vecí a rodiny a do zamestnanosti a pracovných vzťahov. K stabilizačným ekonomickým opatreniam patrila úprava cien osobnej, železničnej a autobusovej dopravy, zemného plynu pre domácnosti a elektrickej energie pre podnikateľov a plánovalo sa i zvýšenie cien elektrickej energie pre domácnosti. K takzvaným rozvojovým ekonomickým opatreniam mal patriť program podpory vstupu priamych zahraničných investícií a riešenie platobnej neschopnosti podnikov.
K najvýznamnejším zmenám v roku 1999 patrilo hneď od januára zvýšenie cien elektriny pre domácnosti o 30 percent a zníženie štátnych dotácií na dodávky tepla tým, že sa zvýšila maximálna cena tepla pre obyvateľstvo zo 165 na 200 korún za gigajoul. S platnosťou od 1. júla 1999 schválila vláda zvýšenie cien elektriny pre domácnosti priemerne o 35 percent a pre podnikateľov o 5 percent, cien zemného plynu pre domácnosti o 50 percent a maximálnej ceny tepla pre obyvateľstvo o 40 percent z 200 na 280 korún za gigajoul. Nájomné sa od 1. októbra zvýšilo o 70 percent.
V roku 2002 pribudli ďalšie úpravy. S účinnosťou od januára 2003 zdražela elektrina približne o 20 percent a zemný plyn zhruba o tretinu. V júni sa zaviedli poplatky u lekára, od augusta sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, piva a minerálnych olejov a v novembri regulátor schválil zdraženie plynu pre domácnosti v priemere o 27,8 percenta. Od 1. januára 2004 začala platiť rovná, 19-percentná daň.
Predovšetkým deregulácia cien energií vyvolala vysoký rast inflácie a prudký pokles reálnych miezd. V roku 1999 sa medziročne znížili o 3,1 percenta, v roku 2000 dokonca o 4,9 percenta a po náraste v roku 2002 o 5,8 percenta - bol to rok volebný - klesli o rok na to o dve percentá. Odvtedy sa každoročne zvyšujú, ich rast je však pomalší ako rast produktivity práce.
Podobný vývoj nezaznamenala žiadna z krajín V4. Reálne mzdy v Česku klesli iba v roku 1998, v Maďarsku zase v roku 2002 výrazne stúpli, keďže vláda zvýšila mzdy vo verejnom sektore priemerne o 50 percent. Týkalo sa 600-tisíc verejných zamestnancov.
Memento zvané ZŤS
Aj Slovensko zažilo obdobie, keď dynamika rastu miezd bola silnejšia ako rast produktivity. V rokoch 1994 až 1998. Svetová banka dokonca zaradila Slovensko v Klasifikácii ekonomík podľa príjmov a regiónov v rokoch 1997/1998 do skupiny štátov s najvyšším príjmom na obyvateľa v regióne strednej a východnej Európy a Strednej Ázie.
Jeden príklad za všetky z roku 1997: ZŤS Detva napriek 1,3-miliardovej strate zvýšili mzdy a ich strata tak rástla ďalej. Vláda tomuto podniku prisľúbila pomoc 100 miliónov Sk a ďalších 200 miliónov na úvery. Na vyššie mzdy v ZŤS sa poskladali de facto všetci daňoví poplatníci. Výkonnosť ekonomiky v druhej polovici 90. rokov klesala, zvrátiť nepriaznivý vývoj mali už spomínané balíčky opatrení.
Neviditeľná ruka dopytu a ponuky
Výšku miezd môže ovplyvňovať dopyt po pracovnej sile a jej ponuka. Koľko zamestnancov je na dané miesto, ich platové požiadavky a koľko je zamestnávateľ ochotný ponúknuť. Ochota zamestnávateľov platiť za prácu viac závisí od výšky pridanej hodnoty, ktorú zamestnanci vytvoria.
Historicky sú najvyššie mzdy v Bratislave, a to aj vďaka investíciám, ktoré sem prišli. A tie sa tu objavili vďaka výhodnej polohe hlavného mesta "na sútoku" troch krajín. V Bratislave je prakticky plná zamestnanosť, takže ak by sem prišiel nový investor, musel by ľudí hľadať nie na úradoch práce, ale získať ich z iných firiem. A to znamená, ponúknuť im vyššiu mzdu.
Aj preto mzda v Bratislavskom kraji rástla v prvom polroku tohto roka druhým najpomalším tempom. Predbehol ho Trnavský, Žilinský a Nitriansky kraj. Regióny, kam prišli investori - automobilky, Samsung a do poľnohospodárskeho Nitrianskeho kraja aj peniaze z Európskej únie práve pre toto odvetvie.
Je prirodzeným záujmom zamestnávateľov platiť čo najnižšiu mzdu. Ak sú ľudia za ňu ochotní pracovať, je to signál pre ďalších investorov, najmä zahraničných, aby na Slovensko prišli podnikať, pretože sa im to oplatí. Ak prídu ďalší investori, je predpoklad, že mzdy pôjdu hore. Na Slovensko prišli vlani priame zahraničné investície v prepočte na jedného obyvateľa vo výške 11 324 korún. Ochota zamestnávateľov platiť za prácu viac závisí od výšky pridanej hodnoty, ktorú zamestnanci vytvoria. Rast reálnych miezd môže ovplyvniť zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré pritiahne nové investície. Pre investorov je pritom dôležitá cena práce, daňové a odvodové zaťaženie.
Skromnosť alebo strach?
Čím to je, že ľudia sú ochotní pracovať také dlhé obdobie za nízku mzdu? Odborári to odôvodňujú vysokou nezamestnanosťou, ktorá v ľuďoch vyvoláva obavu zo straty zamestnania. Slovensko vykazuje v rámci Európskej únie dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť. V júli bola podľa Eurostatu 10,6 percenta. V auguste podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla 8,19 percenta.
Úsilie o zvyšovanie miezd je agendou odborov. Ich predstavitelia sú presvedčení, že sú dostatočne razantní. Argumentujú však nízkou členskou základňou, z čoho vyplývajú ich ohraničené možnosti pri kolektívnom vyjednávaní. V nasledujúcom období sľubujú ráznejší postup pri vyjednávaní o mzdách. Pomôcť im má novela Zákonníka práce, ktorá platí od septembra. Výrazne posilňuje ich postavenie v podnikoch. Teda tam, kde sa vyjednávajú konkrétne kolektívne zmluvy, kde sa rokuje o mzdách. Spoliehajú sa aj na novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá rozširuje platnosť kolektívnej zmluvy na všetkých zamestnávateľov pôsobiacich v danom odvetví.
Môže za to euro?
Príliš rýchly rast miezd so sebou prináša vyššiu spotrebu, väčšie úverové zaťaženie a následne infláciu. Ešte stále aktuálnym príkladom je americká hypotekárna kríza, kde práve infláciou tlačené zvyšovanie úrokových sadzieb spôsobilo totálny pád krytia hypoték - a kde mnoho ľudí ostalo bez strechy nad hlavou.
Treba však dodať, že rýchly rast miezd prináša aj zvýšený dopyt a oživenie ekonomiky. Slovenská ekonomika je na tom dobre, o tom svedčí fakt, že je druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rámci celej Európskej únie. Práve inflácia je jedným z dôležitých maastrichtských kritérií, ktoré Slovensko musí splniť, ak chce od 1. januára 2009 zaviesť euro.
Splnenie inflačného kritéria znamená, že priemerná inflácia za 12 mesiacov nesmie prekročiť priemer troch krajín Európskej únie s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability (referenčná hodnota) o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Prvýkrát sa Slovensku podarilo splniť toto kritérium v auguste. Referenčná hodnota kritéria je 2,56 percenta, pričom Slovensko dosiahlo priemer za posledných 12 mesiacov 2,37 percenta. Slovensko tak začalo plniť kritérium prvýkrát od roku 1996. Už mesiac predtým pritom Slovensku uniklo plnenie kritéria len o 0,07 percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka si však myslí, že súčasná nízka úroveň inflácie môže byť iba krátkodobá. K tomuto názoru ju vedú aj skúsenosti v Litve, ktorá sa do eurozóny vo februári nedostala pre 0,1-percentnú odchýlku. Obavy, že rast cien v tejto pobaltskej krajine je neudržateľný, sa napokon aj potvrdili.
Národná banka Slovenska bude (aj) preto pozornejšie sledovať a prísnejšie posudzovať inflačné tlaky. V predpokladanom čase aprílového hodnotenia našej pripravenosti očakáva infláciu na úrovni 1,5 až 1,7 percenta oproti referenčnej hodnote, ktorá by vtedy mala byť okolo 2,7 percenta.
Práve obavami z rastu inflácie pred vstupom Slovenska do eurozóny napríklad odborári zdôvodňujú svoj miernejší postup pri kolektívnom vyjednávaní o mzdách. Ak by totiž platy v reálnom vyjadrení rástli až príliš rýchlo, mohli by za sebou začať ťahať aj rast cien.
Pravda? Niekde uprostred
Kto alebo čo teda môže pozitívne ovplyvniť rast miezd na Slovensku? Pravda bude niekde uprostred. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáša Malatinského "zamestnávatelia zastávajú všeobecne názor, že najlepším dôvodom na rast miezd je prirodzený vývoj v podnikateľskom prostredí. Tam, kde tento zdravý vývoj, konkurencia a potreba motivácie zamestnanca zamestnávateľom funguje, nie sú problémy s prirodzeným rastom miezd kopírujúcim produktivitu práce".
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš tvrdí, že rast miezd závisí jednoznačne od kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách. "Samozrejme, aj od ekonomiky daného podniku, od serióznosti zamestnávateľov, či svojim partnerom predložia relevantné ekonomické údaje o podniku, aby vyjednávanie bolo seriózne."
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko je zástancom obojstranne slušného a výhodného sociálneho dialógu - medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi, respektíve zástupcami zamestnancov.
V prosperujúcich podnikoch, ktoré vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu, majú na jednej strane odborári jednoznačne lepšiu vyjednávaciu pozíciu a zamestnávateľ, na druhej strane, dostatok prostriedkov na zvyšovanie miezd.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázky |