Novobudované obchodno-zábavné centrá si už bez čistiarní odevov ťažko predstaviť. Napriek tomu sú skôr doplnkovou službou a pre slovenské rodiny miestom, ktoré nenavštevujú každodenne. Neznamená to však, že ich prevádzkovanie nemôže byť pomerne zaujímavým biznisom v prípade, že nimi denne prejdú stovky kusov oblečenia.
Rýchly návrat investícií?
Na rozbeh podnikania stačí pomerne malý priestor s prívodom elektriny a vody a približne dva milióny korún na nákup nových technológií. Kúpa práčok či žehliacej techniky sa dá financovať aj lízingom, na návrat takto vložených peňazí však musí podnikateľ čakať raz tak dlho, ako pri kúpe v hotovosti. Podľa Eleny Ireckej, konateľky spoločnosti Tomax, ktorá v Bratislave prevádzkuje osem chemických čistiarní a zberní Žblnk, sa investícia do technológií v hotovosti vráti do dvoch či troch rokov. Pri kúpe strojov dovážaných zo zahraničia na lízing sa lehota návratnosti predĺži na minimálne štyri roky, počas ktorých sa technológia spláca.
Konateľ firmy Tomax Stanislav Kamenár dodáva, že len máloktorý malý a stredný podnikateľ si v súčasnosti môže dovoliť kúpiť nové kvalitné technológie v hotovosti. Riešenie vidí v sprostredkovaní výhodnejších úverov pre tieto kategórie podnikateľov.
Irecká odhaduje, že len na území hlavného mesta Slovenska v súčasnosti funguje takmer 20 čistiarní a zberní šatstva. Väčší počet prevádzok má okrem firmy Tomax ešte spoločnosť F.L.U., ktorá momentálne v blízkosti bratislavských hypermarketov Tesco zastrešuje štyri čistiarne Blesk, vybavené nemeckými strojmi. Okrem toho prevádzkuje aj tri zberne odevov na chemické čistenie.
Záleží na dobrom mieste
Pomerne rýchla návratnosť investícií do technológií spoza hraníc sa dá dosiahnuť len vo vhodnej lokalite vo veľkom meste, najlepšie vo frekventovanom obchodnom centre otvorenom do neskorých večerných hodín, ktoré má navyše dobrý dopravný prístup. Vyššiu návštevnosť môže očakávať čistiareň, ktorá je otvorená všetky dni v roku s výnimkou sviatkov ako prevádzka, ktorej činnosť sa končí o piatej poobede a počas víkendov má zatvorené.
Martina Belovičová, majiteľka rýchločistiarne Belma, ktorá funguje rok v Šali, nepredpokladá, že sa jej investícia do strojov vráti skôr ako o desať rokov. Kupovala pritom staršiu technológiu z Talianska, takže ju vyšla len asi na milión korún. V meste podľa Belovičovej nemá, okrem zberne, ktorá dodáva odevy nitrianskej čistiarni, žiadnu priamu konkurenciu. Frekvencia návštev v tejto šalianskej čistiarni je napriek tomu oveľa nižšia ako v bratislavských prevádzkach, takže splatenie strojov, na ktorých čistí a perie odevy, bude trvať dlhší čas.
Mesačné položky
K počiatočným investíciám treba pripočítať pravidelnú mesačnú réžiu. Vo veľkých mestách a nákupných centrách z nej najväčšiu položku tvorí prenájom priestorov, kde čistiareň sídli a platy pre zamestnancov. Zberňa šatstva, ktorá posúva odevy na vyčistenie ďalej do čistiarne a nedodá ich vyčistené skôr ako za 24 hodín, si vystačí s jedným či dvoma pracovníkmi. Chemická čistiareň vo frekventovanom nákupnom centre však musí počítať so zamestnávaním štyroch ľudí. Minimálne 20-tisíc korún mesačne platia napríklad rýchločistiarne Žblnk za elektrickú energiu a vodu, ďalších 10-tisíc korún vyjdú pracie a čistiace prostriedky spolu s plastovými fóliami, v ktorých čistiarne odovzdávajú po vyčistení odevy zákazníkom. Majiteľka šalianskej čistiarne Belma mesačne platí za elektrinu päť- až šesťtisíc korún, poplatky za odber vody nepresahujú niekoľko stoviek korún.
Iný druh biznisu
Služby čistiarní sa už v uplynulých rokoch začali presúvať z centier miest a priestorov, kde boli v minulosti sústredené komunálne služby, do obchodných centier. "Novým záujemcom o dodanie technológie a prevádzkovanie čistiarne odporúčame, aby hľadali priestory na prenájom v obchodných centrách, alebo ich tesnej blízkosti," vraví Irecká. Firmy, ktoré prevádzkujú niekoľko čistiarní, už však oslovujú aj developeri nových centier sami. Takto počítajú s rýchločistiarňou aj developeri budovaných nákupných centier v ďalších krajských mestách Slovenska.
V Trenčíne sa však napríklad do prevádzkovania čistiarne pustila firma, ktorá vlastnila krajčírsku dielňu a mala s úpravou odevov predchádzajúce skúsenosti. S rozbehom tohto druhu biznisu a poskytovaním služieb čistiarní však začínajú často podnikatelia, ktorí už majú iný druh biznisu, ale zväčša úplne odlišného charakteru. Hlavným motívom v nejdenom prípade je pritom nespokojnosť so službami, ktoré existujúca čistiareň v danej lokalite poskytuje. V takomto prípade je však dôležité, aby si vybrali dodávateľa technológií, ktorý im zaručí aj zaškolenie personálu pri manipulácii so strojmi.
Šance na prežitie
Majiteľka šalianskej čistiarne Belma priznáva, že v súčasnosti navštívia túto čistiareň len traja alebo štyria ľudia denne. Pri takejto frekvencii návštev pokryjú tržby za vyčistenie odevov akurát tak mesačné režijné náklady prevádzky. Táto čistiareň funguje na trhu iba rok, nie všetci obyvatelia mesta o nej vedia, takže sa dá očakávať, že časom jej služby budú využívať ľudia častejšie.
Neefektívne čistiarne, ktoré si na seba nedokážu dostatočne zarobiť, po istom čase končia. Takýto osud pravdepodobne čoskoro postihne aj jednu z prevádzok Žblnk na Stromovej ulici v Bratislave, kde nie je možnosť parkovania a frekvencia návštev zákazníkov je pomerne nízka.
Ukončiť svoju činnosť budú skôr či neskôr musieť aj prevádzkovatelia čistiarní, ktorí nebudú mať peniaze na nákup nových a ekologicky vyhovujúcich strojov. Bez ich kúpy je totiž dlhodobá existencia čistiarne na trhu otázna nielen z hľadiska znečisťovania ovzdušia, ale aj úrovne a dokonalosti vyčistenia odevov.
Rakúsko a Slovensko: Rovnaké náklady, ale nižšie ceny
Predstavitelia firmy Tomax tvrdia, že náklady na prevádzkovanie a mesačné réžie čistiarní na Slovensku sú porovnateľné s nákladmi čistiarní v Rakúsku, ceny za vyčistenie odevov sú však na slovenskom trhu nižšie ako u našich susedov. Podľa konateľa firmy Stanislava Kamenára majú moderné čistiarne na Slovensku tie isté technológie ako rakúske.
V nejednom prípade však platia vyšší nájom za priestory ako vo Viedni. "Ak za vyčistenie jedného kusu odevu na Slovensku zaplatí záujemca približne 100 korún, v Rakúsku ho to vyjde na 5,5 eura, teda približne 200 korún," dodávajú zástupcovia firmy Tomax. Aj vďaka výhodnejším cenám sú pomerne častými zákazníkmi rýchločistiarní v bratislavských obchodných centrách rakúski občania, ktorí žijú neďaleko hraníc so Slovenskom.